Biť či nebiť? To je záhada, ktorú rieši dnes tento článok..

Autor: Judita Vargová | 3.3.2011 o 18:46 | (upravené 3.3.2011 o 19:08) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  143x

Ako mladá koza som bila svoje sestry nasledujúc vzor riešenia potýčok od rodičov. Isteže už vtedy verejne vystupovali jedinci s ideou, že biť deti je zlé, ale žiaľ tvrdeniu chýbali dôkazy alebo dôkazy, ktoré sú pre dieťa pochopiteľné. Takže sa v mojom prípade ujala len v myslení, nie v konaní.

 

Až ako stará koza som pochopila, z akých príčin je biť dieťa vlastne k ničomu.

1)niektorí biči obhajujú svoje konanie skrývaním sa za tzv. výchovnú bitku. Že vraj keď napríklad dieťa pobehuje po chladnej izbe bez nohavíc, ktoré si odmieta nechať na sebe, treba ho vyplieskať, aby sa vzdalo predstavy, že to môže robiť. Lenže ak sa ho pred obliekaním bič-nerodič spýtal, či si oblečie nohavice v očakávaní, že dieťa sa ako dospelý zľakne hrozby sociálnej samovraždy a vyhovie požiadavke na tento druh vydierania, avšak dieťa isteže čiste-dospelácku obavu nevidí a považuje cielené vydieranie za možnosť výberu a prirodzene si zvolí odpoveď NIE-tak (nebratie ohľadu na výber=) bitie dieťaťa za to, že sa hnevá oprávnene, nemá ani s výchovou ani s dobrým mravom nič spoločné! Vštepuje mu jedine postoj, že pravdu má vždy ten silnejší... Ba dokonca si povážme dôsledok vyplieskania, keď rodič-nebič nedebatoval s dieťaťom o tom, čo aj tak urobí, --však čo sa ho mal opýtať, či by volilo Radičovú alebo Gašparoviča?-- a žiaľ dieťa odmieta nosiť nohavice v chladnej izbe-tak vyčerpanie plačom ako následok výchovného vyplieskania nijako biologickú obranyschopnosť dieťaťa nezvýši a prechladnutiu je náchylné rovnako ako v prípade behania bez nohavíc v chladnej izbe. Jediný rozdiel medzi zbitým a nezbitým je potom ten, že zbité stratí dôveru v rodičov a začne ich odmietať a nenávidieť... Ak náhodou nie je možné privodiť u dieťaťa šok (proti vyčerpaniu) lekárskou fackou, je zaujímavé predstaviť si, ako v babyshope ponúkajú elektrický paralyzér ako pomôcku X)

2)stáva sa, že dieťa je väčšie než jeho rodičia. V takom prípade buď sú tí sprostejší zlomyseľní a snažia sa múdrejšie dieťa ovládať čímkoľvek, čo aj tak nezaberá, (lebo vačšie dieťa vie dve veci: prvé- ak sa múdri budú prispôsobovať sprostým, skapú všetci, ak sa nikto nikomu neprispôsobí, skapú len sprostí a ak sa sprostí prispôsobia múdrym, možno sa s nimi zvezú a druhé- každá reťaz je len tak silná ako jej najslabší článok, ak zlyhá a povolí ono, koľko motivácie vydržať zostane ostatným?), alebo sú tí sprostejší dobromyseľní a nasledujú pokyny múdrejšieho člena rodiny a zasluhujú si svätožiaru nie jednoduchú ale aj dvojitú, ak si ju z rovnakého dôvodu zasluhujú Mária matka Ježišova a Jozef (čomu sa dá len ťažko uveriť). Múdrejší potomok svojím zatvrdilým odolávaním hlúpym príkazom privodzuje svojim rodičom zatratenie duše- je to smutné, ale čo sa dá robiť... Presne tak! Preč s mienkou, že sme si všetci rovní! Nie je to tak, pravdepodobne to tak nikdy nebolo a pravdepodobne to tak nikdy nebude, ani v socializme, ani medzi tzv. Božími deťmi, ktoré môžu vykrikovať kadiaľ chodia, že pred Bohom sme si všetci rovní, keď žiaden z nich nie je Boh ani Bohu rovný, aby veci medzi ľuďmi zdarne riešil týmto princípom.

Nakoniec si treba uvedomiť, kde žijeme. Bič-nerodič na Slovensku si vie veľmi dobre spočítať, že keď neexistujú pokuty za bitie detí vo výške ceny sady porcelánového riadu, tak radšej udrie dieťa než by rozbil tanier. Viac sa mu to oplatí, lebo keď udrie dieťa nemusí si kúpiť nové, keby rozbil tanier, nemohol by si dovoliť kúpiť nový! Veru nie v Amerike, kde keď jednému priemernému ukradnú auto s plnou nádržou, povie si: nevadí, nasporím si na nové, pokojne hodí v hneve mobil do fontány, lebo si to môže dovoliť, a keď k nemu prídu hostia, poteší sa! Ale na Slovensku, kde keď jedného okradnú o 20 € skončil a nevie sa postarať ani o seba, tým menej o hostí- okrem výnimky tých, ktorí sa tvária, že na to majú ;) Žijeme v telese, ktoré odporuje najzákladnejším princípom štátu, v haraburde, ktorá patrí do zberu surovín, postavenej na základoch, na ktorých sa neoplatí stavať. Priveľkú cenu platíme za techniku, lebo vskutku má výrobok väčšiu cenu než človek!!! To je veľmi hanebné, že sa tvárime, že sme na úrovni vyspelej krajiny- nie sme. Štátne teleso by malo byť ÚNOSNOU korunou (ozdobou) toho, že všetci ľudia, ktorí chcú, majú kde bývať, čo jesť a čím sa odieť, fungovať z nadbytku a nie zo zdierania tak, že sa to uniesť nedá!!! Však keď naozaj chcú spravodlivosť tí, ktorí si nárokujú tak ako nespravodlive svoj život začali viesť ho aj dožiť, tým myslím socialistickú vrstvu poberateľov dôchodku za celoživotné dielo, ktoré dokážu vymenovať (tí, ktorí spravili len toľko, koľko si dokážu zapamätať a vymenovať spravili naozaj málo), tí, ktorým nevadilo, že ľudia, ktorí rozdielne od nich nemajú vykradnuté v hlave sadia v base s poškvrnenou povesťou, lebo mali na ich úkor všetko, za čím natiahli ruku, s najväčšou radosťou im ju vybavím! A konečne zmizne prekážka a bude sa môcť niečo zmeniť...

Práva detí alebo obmedzenia rodičov??

Deti by mali mať právo poznať svoje práva. Prečo ich nepoznajú? Lebo dospelí si zmysleli, že je lepšie, keď ich nepoznajú, môžu im ich pokojne zatajiť, aspoň ich nebudú zneužívať.. Tak aké sú to práva?!

Dospelí si zmysleli, že keď rodičia majú právo biť deti, môžu to zneužiť proti deťom rovnako ako deti zneužiť právo nebyť bité proti rodičom, a snažia sa jednoducho (zjednodušenie nie je myšlienková operácia ale blbosť) zvýhodniť jednu stranu na úkor druhej, pričom spravodlive by sa malo postupovať podľa princípu, že treba chrániť toho, kto sa nemôže brániť, pričom v jednotlivých prípadoch tým slabším môže byť tak dieťa ako aj rodič, čo samozrejme podrýva dôležitosť rodičov v ich malichernosti a plytkej úbohosti. Preto.

Minule som sledovala dokument o telesných trestoch a ukážka britskej dvojice, zástancov a užívateľov  telesných trestov v domácnosti, ma veľmi nahnevala! Umilesmiata mamička popísala pohnútky a postup telesného trestania svojich potomkov, že by to zdvihlo zo stoličky každého, komu zostalo ešte trochu zdravého rozumu. Uviedla, že ona s manželom za násilie nepovažujú premyslené činy. Po tomto výstupe som vypla prijímač. Mala som dosť. Ja by som ju už za tú sprostú výhovorku PREMYSLENE mučila dva týždne -kým by skapala- len preto, že podľa jej definície je to úplne v poriadku!! Predtým stihla popísať, že bije deti za to, že ich požiadala, aby umyli riad, a ony to odmietli spraviť, a to tak, že ich vzala na bok a rozprávala sa s nimi o tom, čo ju nahnevalo na ich údajnom zlom správaní, a potom ich zbila a zdôraznila, že na svalnaté časti tela mierila. Tak tu si treba uvedomiť, že rodič je povinný starať sa o dieťa a nie dieťa o rodiča. Dieťa nie je povinné starať sa ani o svoje, rodičmi zverené veci, tým menej o veci rodičov. Som si istá, že keby požiadala o odtiahnutie auta, s ktorým zostala stáť na ceste, a prechádzajúci by jej povedal, že jej nepomôže, a nie je to jeho starosť, tak by ho nezbila za to, že sa odmietol starať o to, čo nie je jeho starosť. Tak ale svoje deti za to isté bije?!! Lebo riad je dôležitejší?! To nie je prípad toho, že si rodičia obstarali dieťa, aby ho vychovali, ale si ho obstarali na to, aby im slúžilo v domácnosti zadarmo! Dobrému charakteru sa páči prečo robí a nechá sa potešiť, keď preňho raz dieťa spraví z lásky, zlému charakteru sa páči, že/čo robí-iba chudák dokáže pookriať, keď je iný väčší chudák než on! A ešte si povážme vo všeobecnosti, že buď sú deti debilné a treba ich biť, aby to s nimi pohlo, a dohováranie je navyše, alebo sú deti šikovné a stačí im dohovoriť a bitka je odveci. Vôbec to nejde dokopy!

Tak a na záver chcem odporučiť všetkým, ktorí pomýšľajú na vychovávanie detí, aby mali výchovné postupy premyslené vopred, lebo určite nebudú mať kedy premýšľať o tom, čo je správne, popri všetkom, čo vôbec držanie dieťaťa v domácnosti obnáša! Popravde však veľmi mnohí ani ako dospelí nezanevrú na zdedené vzory správania a bijú, hoci kedykoľvek sa ich spýtajú na názor, potvrdia, že si myslia, že biť je zlé, a skutočne si to myslia! Takže veľký úspech je už to, keď je nebič Rodič :) Netreba sa spoliehať na módu...

Pri zverejňovaní sa bojím jedného-že demagógovia vedia klamať aj keď hovoria pravdu..

Dostala som úlohu: a čo by bolo vhodné spraviť, keď dieťa je hyperaktívne a odmieta poslušnosť? Nič ľahšie! Ako vravím: rieka sa preleje len vtedy, keď koryto nie je dosť pevné. Vhodné by bolo hľadať, kto je dôveryhodný pre nás, kto je dôveryhodný pre toho, kto je nám dôveryhodný, a tak ďalej až na vrchol pyramídy- môže sa stať, že potomok sám je vrchol pyramídy, a nezostáva iné než podriadiť sa mu-a sme naspäť v Biblii ;)

Prečo musíme toto rozoberať, upozorňovať na to a riešiť? Lebo mravy spoločnosti došli na dno! Nikomu totiž úspech nepriniesol toľko slávy ako zlyhanie, a tak sa hľadači slávy miesto na úspech sústreďujú a vyhľadávajú javy, ktorým už nemožno pomôcť. Napríklad sa venujú onkologickým pacientom. Keby zmenili svojím pôsobením pomery v rodine, raz-dva by sa na to zabudlo. Ale keď sa vrhajú na pomoc jednému, druhému, tretiemu, ... a ďalšiemu mrúcemu na rakovinu, ktorému ak si nepomôže sám už nepomôže nikto a nič, a to nič je aj pomerné nákladné, tiež pozornosť priťahujúce, vydržia byť na vrchole slávy dllllho. Isteže si prispôsobujú a prekrúcajú pravdu tak, ako sa im hodí, napríklad tvrdia, že onkologickí pacienti sú nevinní trpiaci- kto by tomu už len uveril! Veď pomaly už aj malé dieťa v škôlke vie, že ťarcha na duši sa prejaví na tele len vtedy, keď sa jej nevenovala pozornosť, obchádzala sa, bagatelizovala, zanedbala. A rakovina predsa nie je chrípka! Nielenže je onkologický pacient vinný, ale je aj vinný poriadne dlho, dokonca niekoľko rokov! Na rakovinu obvykle, povedzme si pravdu do ksichtu, umierajú tí, ktorých život bol ťarchou, lebo celý deň sedeli doma a vymýšľali sebecky úskoky alebo naopak na seba kašľali a obetovali sa pre nejakú blbosť. Jediným liekom pre nich je uvedomiť si hodnoty a napraviť si podľa nich svoj hodnotový rebríček- to dokazuje aj skutočnosť, že ak sa ľudia rodia nevinní a nerodia sa s rakovinou, tak ľudia s rakovinou nie sú nevinní. A ešte hľadačom slávy nahráva aj to, že keď ani po vyoperovaní malého nádoru postihnutý jedinec nezmení svoj postoj k žitiu, dostane ďalší, a ďalší, a ďalší,... Smrť sa mi páči, lebo odhaľuje pravdu. Kto ako žil, tak aj skape. Možno oklamať milióny ľudí slovami a skutkami, ale smrť nikdy! Oklamaní potom povedia, že o mŕtvych len v dobrom, a považujú vec za uzavretú a nechajú sa oklamať ešte stokrát!

Keď sme už pri napravovaní mysle, prekrúcanie a prispôsobovanie má vskutku dlhú tradíciu. Napríklad viem iste, že taký Odysseus alebo Priamos alebo Daidalos neboli za utrpenie odmenení, ale si ho zaslúžili (v gréckej mytológii vždy jedno alebo druhé)! Panuje mienka, že úbohý Odysseus strávil desať rokov vo vojne a ďalších toľko stratený v mori. Aj Priamos vraj bol dobrý kráľ a keď Daidalos stratil syna, bola to tragédia. Omyl! Bol Odysseus dobrý manžel a dobrý druh s čistým srdcom? Ťažko, keď spával s bohyňami Kyrkou a Kalypso, takže jeho iba polobožská manželka Penelope mu ani nemohla vytknúť, že kam sa spustil (neviem ktorá spoločnosť kedy definovala znásilnenie muža). Ťažko, keď za ním chodil duch jedného z mála druhov, ktorí mu zostali po návšteve istých miest, s výčitkou: prečo si ma nepochoval?, keď tak rýchle opustil ostrov čarodejky, že ani nehľadal toho, ktorého poslal na prieskum a zahynul pri výkone služby, ani mu nechýbal! Ťažko, keď vojnu prežil vďaka podlosti a nikto sa nestihol zveriť priateľovi, že sa pohneval s Odysseom, tak rýchle vedel odpratať tých, ktorí mu stáli v ceste. Jeho sľuby boli plané a veľmi účelné. A ako potupnou smrťou pošiel! Priamos bol dobrý sluha a zlý pán, vskutku by boli Trójania lepšie obišli, keby mali demokraciu- ani nikdy nezistili, prečo všetci boli zničení! Lebo pán Priamos bol hazardér, ktorý sa nikdy kráľom nemal nazývať, a čo roky budoval šmahom ruky zničil! Vedel, že pochová syna alebo Tróju, a aby si zachoval dobré očko nespravil ani jedno skôr, než stratil všetko- v spoločnosti, kde keď niekto chcel, čo nemal, musel sa vzdať toho, čo mal, si snáď nemyslel, že môže mať všetko večne! Kráľovské by bolo gesto: ja odchádzam z tejto Tróje, nech si s ňou bohovia robia, čo chcú, lebo rodina je pre mňa dôležitejšia! A remeselník Daidalos bol tak slávny a zaneprázdnený, lebo šikovne zhodil zo skaly svojho konkurenta, a ešte si trúfal pohŕdať väzením u Minoa, akoby si ho nebol zaslúžil. A svoju slobodu vykúpil životom syna, alebo aby nebola špekulácia, povedzme, že k okolnostiam vedúcim k úmrtiu veľmi prispela snaha oslobodiť sa.

the end;

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?