Prečo koniec sveta v šťastnom období alebo Ako zachrániť ľudí a zároveň sa vyhnúť base?

Autor: Judita Vargová | 29.6.2014 o 21:58 | Karma článku: 1,24 | Prečítané:  489x

Podľa takzvaného mayského kalendára plynie zlatý vek trinástich nebies od 21.12.2012 nášho letopočtu, bolo okolo toho dosť hluku, len pripomínam; od tejto doby by malo byť dobro odmenené a zlo potrestané. Raz som na sociálnej sieti narazila na kreslený vtip na biblickú tematiku, tuším bol na ňom malý Mojžiš, ktorý sa nechcel okúpať, tak zdvihol ruky a voda z koryta vystúpila. Nejako som sa preklikala cez stránku posiatu vtipnými narážkami, lebo sa mi zažiadalo viac vtipov, na odkaz ponúkajúci štúdium Biblie online. Zaujalo ma, že Zjavenie svätého Jána je v gréčtine, tak som sa rozhodla, že si text stiahnem a preložím, nech neštudujem tú klasickú filológiu nadarmo – ako malá som sa stretla s ilustrovanými príbehmi stvorenia i biblických postáv, Apokalypsa medzi nimi pravdaže nebola – no 

a nakoľko s obľubou lúskam hádanky, neostala som len pri prekladaní (o slovenskej verzii iného prekladateľa -ktorého si nedovolím na tomto mieste hodnotiť, lebo neviem, koľko mal času a akú dostal odmenu-, s ktorou som porovnala moju verziu, môžem povedať, že autor na tento svoj počin príliš hrdý byť nemôže: ani doslovne, ani umelecky).

Posledne som už neviemkoľký raz čakala pred istou ambulanciou. Zo skúsenosti viem, že sestra veľmi striktne dodržiava medzinárodné práva detí, menovite prednostnú ochranu v tomto prípade zdravia. Oslovila som prišlú ženu s chlapcom, mladú, novú tvár, aby som ju upozornila, že ak bude zdržovať odmietaním predbiehať poradie, dostane na svoju adresu spŕšku imperatívov zodpovedajúcim tónom hlasu tej sestry. Napriek dobre mienenej rade žena sestre odporovala, poviete si: zbytočná snaha – inak som mohla pokojne v tichosti striehnuť a škodoradostne sa tešiť výslednému divadlu. Neriešim, kto si zaslúži pomoc, záštitu či uznanie. Poučujem cudzích (v rodine som po skúsenostiach s vytrvalou ignoranciou hodila flintu do žita) jedného za druhým, ako prídu, ak opovrhnú mojím čistým úmyslom, obídu zle: nedá sa nikomu pomôcť nasilu, nedá sa pomôcť tomu, kto si nezaslúži. Nevyčítam si, keď sa nepodarí, vyčítala by som si, keby som sa nepokúsila.

Narazila som na informáciu, že akési zľahčovanie genocídy sa trestá: je dosť náročné hovoriť o kmeni a vyhnúť sa slovu náčelník, ktoré pomenúva jav príznačný pre kmeň, podobné je to s Rusmi a vodkou, Ázijcami a bojovým umením, neoddelíte včelára od včiel ani mlynára od múky. Nedá sa spoliehať na to, že máme miesto právneho neporiadku popierajúceho kauzalitu právny poriadok, ktorý vždy rešpektuje príčinu a následok. V žiadnom prípade nenarážam na ozbrojený konflikt, ktorý by mal na svedomí istý Adolf H., pretože pokiaľ sa Adolf H. stretol s príslušníkmi tamojšej šľachty slúžiacimi v tamojšej armáde na vysokých postoch, ktorí mali hlboký rodokmeň s rovnako hlbokou vojenskou tradíciou a ovládali strategické ťahy, o ktorých sa Adolfovi H. ani nesnívalo a aj keby o nich vedel, nedokázal by ich napodobniť, dívali sa šľachtici v uniformách na Adolfa H. ako na hnisavý vred na zadku (príde nejaký Adolf von Nikiaľ a myslí si, že nás môže poučovať, ako sa to má) a je málo pravdepodobné, že by Adolf H. ovládal tamojšiu šľachtu, skôr tamojšia šľachta za oponou poťahovala lanká, kým Adolf H. stál na javisku. Kto nevidí za oponu, skončí ako Cicero – s hlavou napichnutou na kole. Aj ľadovec má väčšinu objemu pod hladinou, kým väčšina očí homo sapiens sapiens je nad vodou. Uvažujem, že ak poznáme 10 hriechov a hriešnik zabije hriešnika, je jeden z nich lepší než druhý, ak spáchali jeden hriech jeden hriešnik a druhý hriech druhý? Podľa mojej mienky žiadny hriech nie je viac alebo menej závažný než iný – alebo snáď je pri hriešnikovi číslo jeden odlišný Satan než pri hriešnikovi číslo dva? Hádam Satan je ten istý, využije každú príležitosť, ktorúkoľvek, ktorú mu človek dá, striehne stále, nikdy nespí. Obávam sa, že ak nezaujmeme odmietavé stanovisko k zločinom všetkého druhu, neochránime ďalšie generácie pred osudom, aký postihol tých, ktorí pochybili, a história sa zopakuje.

Čo je katastrofa? Nemôžete súcitiť s mŕtvymi, lebo mŕtvi necítia nič; môžete súcitiť s redaktorom, ktorý má hrôzu pred očami, ale skúste byť trochu viac empatickí voči archeológom, ktorí potili krv, aby získali fakty, na základe ktorých mohli rozhodnúť, či erupcia na Pompeje bola katastrofa alebo nie, a títo archeológovia si zapnú televízne noviny, kde nejaký moderátor z niekoľkominútového pozorovania urobí záver, že sa stala katastrofa – načo sa vôbec títo archeológovia namáhajú s hľadaním pravdy, keď sa omnoho väčší úspech u divákov dá dosiahnuť planými rečami? Nikto nevie, kto tam bol a čo tam robil, ale aj tak povie, že je to tragédia, lebo sa mu zle pozerá na roztrúsené kusy tiel, alebo chce zo svojho príspevku do spravodajstva urobiť väčšiu senzáciu, alebo osobne pozná zopár obetí síce nižších mravov, ale sám chce mať poriadny pohreb bez ohľadu na to, čo postváral, alebo len zo zotrvačnosti tlačený požiadavkou konzumu mať informácie ihneď: pokojne sa na zničenom mieste mohli stretnúť zlatokopky na oslavu víťazstva, profesionálni zlodeji, začínajúci vreckári, chronickí záškoláci, únoscovia detí nezodpovedným rodičom pre peniaze alebo na orgány, zadaní viacnásobní  otcovia na podvádzanie manželiek s mladšími a krajšími na verejných toaletách, aj roznášači letákov lákajúcich ponukou práce do ilegálnych pracovných táborov v zahraničí, či pomstychtiví nakazení smrteľnou chorobou viniaci zo svojej ujmy celý svet, prípadne výrobcovia bomby zháňajúci dôležitý komponent – ak by sa zišli v parku, tak by sa dopustenie odohralo v parku, ak by sa zhromaždili v kostole, tak by sa dejiskom stal kostol, ak by navštívili nemocnicu, tak by udrelo do nemocnice a tak ďalej, neobišlo by to ani školu alebo továreň. Myslím si, že keby som ja hneď teraz urobila tak ohromnú blbosť, že by som nastúpila do ruského, podčiarkujem a zdôrazňujem ruského lietadla, a to lietadlo by sa „čuduj-sa-svete“ zrútilo, nikto by ma neoplakával ani vzdelávacie zariadenie by po mne nepomenoval na moju počesť. Smrť nevnímam ako niečo náhle a nečakané, ale skôr ako prirodzené vyústenie, ktoré sa dá predvídať a vysvetliť, dokonca ide o tak jednoznačný predel dejín, že objasnenie je oveľa jednoduchšie než pri menej výrazných predeloch: skrátka smrť je nov, teda noc, keď nevidno mesiac, a to bez diskusie, nie spln, kedy možno polemizovať o dokonalosti či nedokonalosti kruhu; každý vie rozhodnúť, či slnko vychádza alebo zapadá, ale nie každý vie, kedy je pravé pol(u)dnie iba sledovaním oblohy.

Pripravila som si stručnú interpretáciu textov, ktoré azda poznáte, na úvod ešte vysvetlím:

Zazlievam ľuďom, ktorí konaním popierajú svoje vyznanie bez toho, aby konvertovali. Je pravda, že pravý kresťan nenávidí to, čo Boh nenávidí, a miluje to, čo Boh miluje, hlavne/predovšetkým ľudí, ale ako som uviedla, ľudské znaky sa od ľudí často ťažko odtŕhajú. Isté etnikum, v ktorom sa traduje, že vierovyznanie sa dedí po rodičoch, že v pote tváre (poctivo) sa treba živiť, a že je hriech (hanebná poškvrna duše) nárokovať si majetok niekoho iného neoprávnene, má charakteristiku, že produkuje obchodníkov alebo aspoň vyprodukovalo svojho času priekopníkov vo svete obchodu. Obchodník si za tovar pýta viac, než je jeho hodnota, z toho zdierania zákazníkov, ktorí dostanú presne takú mzdu, akú odpracujú, si obchodník tvorí zisk. Vezmúc do úvahy tieto činitele vzhľadom na moju povahu nevyroním slzu za jedincom, keď zle skončí, ktorý nielenže obchodovaním ohyzdí svoju vieru, ale

požíva pokrm, ktorý si nepripravil sám

sediac za stolom, ktorý vyrobil niekto iný,

z taniera, ktorý nezískal výmenou za vlastný rovnako hmatateľný výrobok,

v dome urobenom na zákazku, a to nech by sa hlásil k akémukoľvek etniku či cirkvi, bohužiaľ.

Poznámka: Keď príslušník tuto spomínaného spoločenstva odpovie na rozkaz vojaka, ktoré z jeho detí si chce nechať, konvertoval, v opačnom prípade by porušil prvé zakázanie: nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si ich uctieval, ani sám sa nebudeš hrať na Boha a rozhodovať, kto bude žiť a kto nie – takáto odpoveď ospravedlňuje agresívne správanie vojaka a môže po nej dobre spať uistený, že to, čo robí on, robia predsa všetci. Je vlastne zázrak, že leniví (oproti pracovitým severanom) južania žijúci farbami, tvarmi a hudbou dokážu prijať jediného abstraktného Boha. Je racionálne, že kto chce byť uznávaný ako vševediaci, tvrdí, že existuje princíp dvoch a princíp troch členov, a tým to hasne. Je iracionálne, keď niekto automaticky predpokladá, že na to, aby bol vesmír dokonalý, chýba do počtu vedľa „rovný rovného si hľadá“ a „kde sa dvaja bijú, tretí víťazí“ niečo, čo nikto nezadefinuje, lebo človek dokáže definovať až od počtu jeden a druhý. Myslím si, že ten iracionálny prístup si zasluhuje väčší obdiv.

A teraz sľúbená interpretácia:

1) Za ďalšiu indíciu v zmysle, aby ste sa vyhýbali tak bohapustému miestu, akým je obchodná prevádzka, ako najviac, obzvlášť ak sú pokladníci a pokladníčky drzí a chamtiví, dokladači a dokladačky protivní a zlomyseľní a bezpečáci a bezpečáčky záškodní a nafúkaní – mimo prípadu, že pokračovaním vlastnej duševnej koncentrácie (aury) ste schopní vyplniť celú búdu či budovu – považujem túto: v onom zjavení apoštola Jána konča Biblie (knihy zloženej z kníh, nie ako sa účelovo vykladá: knihy najväčšej zo všetkých kníh) sa píše na začiatku aj v závere oк&ıροcеггϒc a je celkom dobre možné, že tento údaj značí klesajúcu postupnosť čísel, ktoré sú časovými údajmi [o= ten, к&ıροc= čas, еггϒc= (je) blízky, teda alebo obdobný alebo rýchle ubúdajúci, takpovediac čas sa kráti]. Deň zúčtovania je Boží, viac než geniálny plán, takže kedykoľvek sa nazdáte, že ste vyriešili, ešte stále máte čo riešiť, a tiež treba brať do úvahy, že miesto dopustenia obsahuje prvky, ktoré pozorovateľ pomenúva slovníkom zo začiatku nášho letopočtu, kedy neboli reálne prítomné (ak budeme veriť historikom) technické vymoženosti ako mobil N*K*A, Hubblov teleskop, autobus a tak ďalej. Želám veľa šťastia pri spochybňovaní, lebo ktokoľvek vystúpi na nebo, vidí Zem: červený kôň= Amerika, sediaci na ňom= národ Americký (usadiť sa dá v kresle, na zvieracom dopravnom prostriedku aj na zemi, kde si postavíte dom –sedieť je široký pojem zrejme všeobecne– a vskutku, americkí občania nie sú pôvodnými obyvateľmi, ktorých tvár je červená, prišli a usadili sa), veľký meč= lietadlo (Indiáni by vraveli železný vták, ale muslimovia vravia [vraziť meč do srdca nepriateľa], veľké a dvojnásobné srdce kapitalizmu, veľký a dvojnásobný meč, a babylonská veža je preč, smer letisko); zo sekvencie zodpovedá úsek 1,1,1,0,0,9 – človek by písal deňA-mesiacA-rokA, deňB-mesiacB-rokB v tom poradí, ale to by bolo príliš jednoduché... Logicky ak oк&ıροcеггϒc je odkaz na čas, tak kone musia byť odkaz na miesto (a opačne). Netreba panikáriť, lebo po červenom nasleduje ešte čierny a žltozelený okrem iného, ba čo viac, sotva zažije ľubovoľný jedinec viaceré úkazy počas svojho pobytu na svete, to by bolo príliš jednoduché. Držím palce nadšencovi, ktorý presne vypočíta pomer koňa k Amerike a meča k lietadlu. Ak sa mi niečo stane, obviňte americký úrad pre letectvo a vesmír...

    

>>> Prečo ľudia umierajú pri katastrofách?

Pohromám predpovedaným vyššie sa zabrániť nedá a mám zato, že ani im zabraňovať netreba; na druhej strane jestvuje spôsob, ako sa vyhnúť znenávideniu či spochybneniu Najvyššieho (princípu): veriť, že bez tých, ktorí sa stali terčom hromadnej havárie, je svet krajší a lepší, nie vidieť sa na ich mieste a unáhlene predpokladať, že boli dobráci, hoci ste ich nikdy nestretli. Človek nie je vec, má výsadné postavenie nad anjelmi, zvieratami, rastlinami a živlami, keď ste kresťania, alebo spomedzi bohov, polobohov, zvierat, hladujúcich a trýznených, keď ste buddhisti. Zvieratá cítia prázdno, nemajú slobodnú vôľu, človek má slobodnú vôľu a nikdy nestratí schopnosť vnímať prázdno, môže vnemy iba vytrvale potláčať. Je ťažké človekovi zabiť muchu, lebo ľudské myšlienky vytvárajú prázdno, ktoré (prázdno) sú častice vesmíru nastavené vypĺňať presne – iba človek má objem pľúc dva litre a vdychuje liter vzduchu, iba človek má obsah žalúdka pol litra a nadžgá ho tromi litrami potravy (toto nemal byť exkurz do biológie, informácie berte ako približné, ide len o výklad myšlienky). Takže len čo pomyslíte na to, že položíte čo i len prst na miesto, kde sedí mucha, mucha odletí, a takto sa to opakuje, až kým nenastane chyba v naprogramovaní muchy, opotrebuje sa, predsalen, ľudské telo je najdokonalejší nástroj na svete, kam sa hrabe taká mucha (pri zabíjaní muchy je najlepšie nepremýšľať). Alebo pes, keď zacíti prázdno väčšie, než je schopný vyplniť, ujde, lebo inak by ostal zavalený strechou, stromom alebo vozidlom, a bol by z neho mastný fľak. Ergo ľudia umierajú pri katastrofách preto, že sa v danej situácii nezachovali správne podľa príkladu nášho psa, ale dopadli ako naša mucha (prípadne sa pridružuje príčina, že ľudia nerozumejú tomu, čo čítajú, keďže Zjavenie apoštola Jána oslávi okrúhle výročie 2000 rokov v gréčtine, a odkedy skončila gréčtina ako staroveký svetový jazyk, je okrem elektronicky voľného pôvodného textu dostupné v ďalších jazykových mutáciách – nemá význam vydávať preklad literatúry vizionárskeho druhu novšieho dáta bez pôvodného textu, v opačnom prípade bude vydavateľ oprávnene obviňovaný z usmrtenia tisícok ľudí: pri prvom preklade dochádza k odchýlke, o to viac ma prekvapuje, keď zbadám nápis „pôvodný text v gréčtine, z češtiny do slovenčiny preložil...“; profil terča útoku je človek, v ktorom neprúdi miazga racionality ani opaku racionality, je vyschnutý ako strom, z ktorého prvý závan vetra narobí triesky – ak by v ňom čokoľvek oduševneného prúdilo, tak by nebol na tom mieste, ktoré hodlali trafiť Allahovi bojovníci, ktorých nechválim, ani nekarhám, spolieham sa, že je všetko tak, ako má byť, že každý dostane, čo mu patrí. Prvý, kto vystupuje proti Božiemu plánu končiacemu v nebi, je zrejme ten, kto sa doň (neba) nedostane; farizeji sú tí, ktorí Ježiša obviňujú z výtržníctva, lebo bičom rozohnal obchodníkov, ktorí sa nasťahovali do chrámu hľadať odbyt.

2) Odkaz neznámeho autora v súvislosti s winchesterským agrosymbolom z 15. augusta 2002 (zdrojom je dokumentárna snímka Mayan prophecies and crop circles, 2008, z obrazu sa mi však nepodarilo zrekonštruovať „nuly a jednotky“) znie: BEWARE FOR THE BEARERS OF FALSE GIFTS AND THEIR BROKEN PROMISES- MUCH PAIN BUT STILL TIME- BELIEVE THERE IS GOOD OUT THERE- THE CONDUIT IS CLOSING; vystríha pred klamármi, uvádza, že budeme síce trpieť, ale prežijeme, že sme na to sami, odporúča veriť, že tam niekde je dobro.

Nebude mi prekážať, ak si obstaráte starogrécku gramatiku a nehomérsky slovník, ak máte nadanie na jazyky aspoň také ako apoštol po zoslaní Ducha Svätého, aby ste lúskali na vlastnú päsť, ničmenej, nech by čítanie toho textu bolo akokoľvek fyzicky náročné, takmer zaručene nepredstihne mieru záťaže psychickej, nech sa darí. Ja by som to proroctvo napísala asi tak, ako pôvodne stojí. V zásade mi nevadí, keď niekto spochybňuje moje výsledky, veď ja prvá ľudí učím, že omnoho dôležitejšie je to, čo niekto nepovedal, hoci v tej situácii mohol, než to, čo povedal (odmietam iba vyhrážky, že dôveru si môžem kúpiť jedine vyzradením intímnych detailov, pričom nie som ani verejný činiteľ, a aj verejní činitelia si vymedzujú právo na súkromie, ktoré začína tam, kde končí právo na informácie; alebo vydieranie, že dostanem zapravdu až vtedy, keď zoznámim svojich nepriateľov navzájom, čo je strategická samovražda) – lenže spochybňovanie samo nestačí, treba sa ním dopracovať k nejakému stanovisku, nie len chodiť po svete a bezcieľne podkopávať základy všetkého, čo príde do cesty: nesprávne spochybňuje ten, kto spochybňuje iba seba, a nesprávne spochybňuje i ten, kto spochybňuje iba druhých.

Pokiaľ ide o moju osobnú skúsenosť, málokedy sa mi nepotvrdí téza, že obchodníci sú samostatná kategória: ani jeden nie je zdravý, len diagnózy sa líšia; ak je to v mojich silách, posúvam hranice možností, teda platí, že každé pravidlo má svoju výnimku. K známemu výroku „dajte ľuďom, čo chcú, a zarobte na tom“ mám tú výhradu, že málokedy ide to, čo ľudia chcú, ruka v ruke s tým, čo je pre ľudí dobré

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?