Zaujímavý príbeh zbavený povlaku náboženstva

Autor: Judita Vargová | 12.3.2015 o 11:08 | Karma článku: 1,91 | Prečítané:  295x

Kde bolo, tam bolo, v ďalekej krajine zostúpilo na zem božstvo a spriatelilo sa s mužom, ktorého volali Ar3una [3=dž]. Ar3una pochádzal z kráľovskej rodiny, ale kráľovský úrad prevzal slepý starší brat Ar3unovho otca a ako kráľ v obave o postavenie podnikal kroky proti všetkým príbuzným s výnimkou vlastných synov, ktorí by si nepriazeň zaslúžili najviac pre svoju bezbožnosť. Pravá povaha božstva však zostávala skrytá, tvárilo sa ako Ar3unov bratranec z matkinej vetvy. Ar3una sa jedného dňa vrátil z dočasného vyhnanstva, aby si nárokoval, čo mu patrí. Nato kráľ postavil mocné vojsko v nádeji, že konečne zlomí odpor domnelých nepriateľov. Božstvo navštívilo kráľa v úlohe vyjednávača, aby mu dalo voľbu zbrane z vlastných zdrojov: seba alebo všetkých svojich vojakov. Kráľova povrchnosť sa ukázala, keď si vybral zástup ozbrojencov a najsilnejšiu zbraň, božstvo, prenechal protistrane, ktorej v duši neprial nič dobrého. Božstvo sa vystrojilo za vozataja (pohoniča) a dostavilo sa na miesto bitky po boku čestného Ar3unu, aby ho, keď takto stál proti svojim príbuzným a učiteľom, voviedlo do najväčších pochybností, ktoré si vypočuli všetci na oboch stranách pláne a rovnako aj odpoveď božstva v jeho pravej povahe na tieto pochybnosti, ktorou pochybnosti dokonale rozptýlilo. Ar3una nespyšnel, duchovne veľmi vyrástol a svoje údy v boji celkom podriadil vôli božstva. Zvíťazil a kráľovi zostala trpká porážka a hanba, kým ostatní buď žili v sláve, alebo aspoň zhynuli so cťou na rozdiel od toho, ktorý nemal odvahu vypraviť sa zo svojho sídla. Ponaučenie si domyslite, lebo nemá význam urážať ambície invalidov, ich odpoveď by zrejme znela: každý národ má vládu, akú si zaslúži. A o tom, že kto chce byť bohom, musí byť najprv človekom (nie dravcom), hovorí aj iný príbeh, nápoveda: produkcia Walta Disneyho.

KRITIKA

Bhagavad-gītā As It Is (v slovenskom jazyku neprešla textovou korektúrou, ISBN 978-91-7149-508-2) autora menom Ssí Ssrímad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupáda (1896-1977) sa dá chápať v dvoch rovinách: racionálnej a iracionálnej. V iracionálnej rovine to vyzerá so spisom (najmä obrazová príloha) celkom dobre, horšie spis vyznieva v rovine racionálnej. Nerátam sa k bežným čitateľom, ale samotné určenie spisu jednému vyvolenému, ak existuje, napovedá, že pre väčšinu publika bude kniha „nejedlá“.

1) Obal knihy by mal obsahovať upozornenie, že čitateľ si čítaním konkrétnych slov zníži libido bez ohľadu na to, či im verí alebo nie, neobsahuje – vydavateľ by sa mal pre budúcnosť rozhodnúť, či chce čeliť obvineniu z rozvratu manželstva, lebo máloktorá uverí tomu, že s ňou muž nespáva preto, že číta knihu.

2) Osobne mi vadilo, ako nehospodárne autor užíva drahý papier, keď miesto sanskritsko-príslušného slovníka (devanagari-príslušná sústava) s romanizovaným odkazom pod strofou na konkrétnu stranu slovníka vypisuje opakujúce sa slovíčka pod každou strofou/každým veršom zvlášť, a keď komentuje každú slohu/každý verš osobitne, hoci pre knihu by stačilo spracovať do referátu súvisiace témy (napr. kastový systém, systém ved, Ar3unov rodokmeň, časová os a pod.) alebo podať celoplošné vysvetlenie obsahu básne, prípadne radiť komentáre za jednotlivé kapitoly – pre zvolenú formu obsahu by som vydala radšej učebné kartičky, nie zväzok.

3) Myslím si, že radovému občanovi chýba pre úplnosť informácie komplexný výpočet následkov momentálneho správania (podanie ktorého však nie je cieľom autora), a pritom má, chudák, pocit, že napriek tomu, že veľa viet prečítal, nepokročil, lebo číta omieľané dookola ako obohratú platňu (technicky autor kopíruje sebaospevovanie božstva) a z množstva mu akosi neubúda – báseň obsahuje gradáciu, ale nemá napätie (porovnaj: udrž napätie, udržíš diváka). Inými slovami: komentár náročnosť témy nezľahčuje, skôr ju ešte viac komplikuje.

4) Trochu poriadku do masy textu by vniesli marginálie, ktoré je čitateľ odkázaný spraviť si sám, resp. vziať do ruky ceruzu a zvýrazňovať záchytné body a kľúčové slová – dá sa povedať, že autor pretláča svoj postoj, že všetko so všetkým súvisí, nehľadiac na to, že čitateľ by ocenil akékoľvek logické členenie. Jednoducho povedané, kniha taká, aká je, nie je hotová, je s ňou kopa roboty, dokonca vlastne kniha porušuje základné princípy, ktoré predkladá. Absentujú schémy, ktoré by podčiarkli súvislosti. Register pojmov vnímam ako samozrejmosť, poznámky k devanagarskej sústave poskytujú základ, vytkla by som absenciu výpočtu použitých digrafov. Keď ma zaujímali detaily kto, kedy, kde a prečo báseň napísal, zalistovala som si v encyklopédii – autor môže rozprávať čo chce komu chce, napríklad to, že nejaká báseň doslova spadla z neba, ale pre písanie platia určité pravidlá: malo by byť v prvom rade jasné, kto vytvoril báseň a nesie za jej znenie zodpovednosť, k čomu sa pridá autorstvo komentáru, nie opačne, čo je zarážajúce, že komentátor sa smelo prihlási a tvorcu spomenie v okrajovej poznámke niekde na konci, keď táto informácia mala byť správne rozvetvená a radená na začiatok – dalo by sa to prirovnať k absurdite, že rozhlasový komentátor vyhodnotí situáciu na klzisku, ale nepomenuje hráča, ktorý trafil do bránky (samozrejme, je tu aj tá možnosť, niežeby bola štandardná alebo vítaná, že keď komentátor nesúhlasí napríklad s tým, že Iliadu a Odysseiu zložil Homér, ktorý nič nenapísal, lebo bol slepý, môže vydať komentár Iliady a Odysseie bez pôvodného textu, a teda sa už nemusí zmieňovať o pôvode – čo by ste povedali na to, keby vyšla kniha s titulom The Matrix Warrior a pod ním meno Krištof Kimlička, ktorý ju iba preložil, lebo dobre vieme, že The Matrix Warrior napísal Jake Horsley?). Za túto prácu by autor iný než čestný doktorát určite nezískal a tiež sa autor obratne vyhol riešeniu, či vôbec táto báseň patrí do tretieho tisícročia po Kristovi, áno, po KrisTovi. Odhliadnuc od toho, že prekladom (sanskrit --> English --> slovenčina, pričom normálne jeden prekladá zo svojho druhého jazyka do svojho prvého, nie obrátene: predstavte si, že by Slovák začal prekladať Hviezdoslava do angličtiny, hoci v aktuálnych prekladových slovníkoch archaizmy nie sú) mohlo dôjsť k skresleniu významu, z psychologického hľadiska rôzne osobnosti môžu tú istú vec vnímať rôzne – v tomto zmysle nie sú zadefinované znaky, napríklad kedy sa človek prejedá: či sa mohol prejedať aj vtedy, keď má 10 rokov tú istú hmotnosť, iba preto, že má rýchlejší metabolizmus, či bol prejedený v deň predchádzajúci ránu, keď sa zobudil hladný, a podobne – jedni sú na seba príliš prísni, iní svoje prehrešky bagatelizujú, treba znak vykladať objektívne, obdobne je to s mierou pri spánku, jedálnym lístkom atď (celé pochopenie stojí a padá na význame slova युक्त [yukta] (6.17), lebo iba oddaný vie, prečo – napríklad v dobe, keď sa slovensky ešte len začínalo písať latinkou, „novinár“ znamenalo klebetník, papuľa-osoba). Autor sa v komentári, ktorý je ťažiskom jeho práce, obmedzuje na význam slov, čo by nimi najvyšší pán myslel v dobe, keď ešte neexistovali ani manifaktúry, tým menej chladnička, mraznička, mikrovlnka, vákuovanie a pasterizácia na uchovania potravín a likvidáciu baktérií, pokiaľ sa zaoberáme výrokom, že je hlúpy ten, kto konzumuje stravu viac než tri hodiny po jej pripravení. Obzvlášť neznesiem, keď sa o niečom, čo vôbec nie je samozrejmé, niekto vyjadruje ako o samozrejmom. Rovnako sa nedozvedáme, prečo mlieko z odlišností kravy slobodno a vajcia z odlišností (medzi samčekom a samičkou) neradno, „Kršnna ich považuje za nečisté“ nie je vysvetlenie – ak stúpenec vie, čo pánovi vadí, vie aj prečo, nemá význam hádať; pri vylúčení položky zo stravovania je otázka prečo? namieste.

5) Čitateľ môže iba hádať, či výklad autora presahuje rámec toho, čo je v básni zavádzajúce alebo sporné, vďaka znalosti iných básní, alebo sa do popredia prediera viac znalosť predchádzajúcich prekladov než znalosť samotnej básne, akoby autorovi išlo skôr o pomstu a posadnutosť než o nejakú osvetu. Bolo by veľmi nepríjemné, keby autor nepomenoval zdroj, ktorý je pre jeho počin natoľko významný až nosný, pretože skutočne kontakt na predchádzajúce preklady, ktorými sa oháňa, neuvádza. Pokiaľ ide o riešenie, prečo práve toto slovo a nie iné bolo použité, autor v príliš mnohých slovách eposu nachádza súvislosť s príbehom – epos je epická báseň, niektoré slová v epose sú pre báseň, niektoré pre príbeh, nie je v ľudských silách napísať báseň, v ktorej každé slovo súvisí s príbehom – na bojisku sa reálne hovorí vo veršoch? (poznámka: versus sú dva riadky, medzi ktorými je otočka, nie jeden)

6) Keď uvažujete o tom, že prezradíte, čo vám je známe, osobe, ktorú nepoznáte, mali by ste použiť koncepciu vhodnú pre každého: autor píše, že keď človek zavraždí 20 kolegov a potom sa oddá službe Kršnnovi, to, čo spáchal, je v poriadku – aj keby to nepísal presne takto, slabšie povahy to takto môžu pochopiť.

7) Dá sa súhlasiť s tým, že netelesné bytosti komunikujú prajazykom, ktorý sa stal základom všetkých ľudských dialektov, avšak samému mu už ľudia nerozumejú (priniesli ho deti poslané z vyšších sfér medzi ľudí), ale tvrdenie, že rečou a jazykom netelesných bytostí je práve sanskrit (samskrt), je prinajmenšom trúfalé. Ak má autor takú mienku, že chce ísť do neba, kde sa hovorí sanskritom, len aby sa nestretol s preslávenou Matkou Terezou, ktorá išla do neba, kde sa hovorí latinsky, hebrejsky a grécky, bolo by preňho lepšie, keby si túto mienku nechal celkom pre seba.

8) Zdá sa, že autor ignoruje fenomén, ktorý Angličania nazývajú culture shock (rozdiel kultúr), pretože keď čitateľ berie doslovne, ako sa autor klania lotosovým nohám svojho učiteľa, vyznieva to ako nejaká zvláštna úchylka – keby sme to pochopili obrazne, tak tým asi chcel povedať, že učiteľ má nohy čisté aj bez toho, aby si ich musel umývať. Ak je najlepší učiteľ ten, kto naučí to najcennejšie, tak potom je najlepší učiteľ ten, kto nenaučí nič, lebo najcennejšie je to, na čo človek príde sám – v každom prípade, keby som nebola šikovná a niekto by ma učil fyziku takýmto nezrozumiteľným spôsobom, nevedela by som ani Archimedov zákon. Autor tu vyznieva ako pyšný chválenkár štýlom ja to viem, lebo som taký, aký som, a ak to chcete aj vy vedieť, robte to isté, čo robím ja.

9) Estetická disproporcia vzniká tým, že báseň je preložená do prózy; preklad je dosť neotesaný; niektoré verše sú hrubo vytlačené, niektoré nie (???)

Myslím si, že akékoľvek ďalšie prípadné nedostatky by sa dali radiť do mojej deviatky okruhov.

Úhrnom: Kniha nie je poľudštená, autora by som za toto dielo obdivovala, ak by nikdy nechodil do školy, nemal by ani jednu knihu a nemal by prístup na internet, kde by našiel návod, ako sa píše kniha. Z vedeckého hľadiska je predmetná kniha kontroverzná hlavne neobjektívnosťou, akoby ju autor zliepal z donútenia (máloktorý znalec jedného náboženstva dokáže toto svoje porovnať s iným objektívne, lebo výťah z náboženstva dáva niečo iné tomu, kto ho zostavil ako výsledok, než tomu, kto z neho má vychádzať, jednoducho mu z každého porovnania vyjde to jeho ako lepšie iba preto, že ho pozná dôkladnejšie a presnejšie – objektívnejšieho porovnania sa dočkáme od tých, ktorí si obe porovnávané musia rovnako naštudovať).

 

Kniha nie je zhotovená dôkladne ani zlisovaná len pre informáciu, pre ktorú nie potrebné dielo prekladať celé – tak prečo tu teda taká kniha je?

(záver a úvaha)

Precedens: v škole som sa dozvedela, že istý, ak si dobre spomínam, romajský (byzantský) panovník zakázal kresťanským učiteľom preberať na hodinách pôvodných helénskych (gréckych) bohov, lebo ich zaujatosť vplývala na hĺbku ich znalostí v tomto odbore, prípadne ich podávali žiakom skreslene. Isteže, keby ktosi, kto nikdy na Slovensku nebol, trúsil o Slovensku nezmysly, ohradila by som sa. Autor vydal vlastný komentovaný spis dôvodne, ak existujú nejaké nekvalitné predchádzajúce, ale obviňuje tu údajných predchádzajúcich prekladateľov z hlúposti a samoľúbosti, pričom pokojne mohli mať oveľa praktickejší dôvod robiť vo vzťahu k predlohe pochopiteľné zmeny, ktoré mohli byť pre zasvätených rovnako pohoršujúce ako pôvodina vo svojej pôvodnosti neprijateľná pre zainteresovaných. Uznávam, že je v poriadku jediný Boh pre všetkých, ale bolo by nerozumné zabíjať rozmanitosť jeho uctievania, veď v trópoch sa strieda obdobie sucha s obdobím dažďov, v miernom pásme zase jar-leto-jeseň-zima, a vskutku si neviem predstaviť, že by sme pri všetkej vážnosti bezbožným nazývali každého, kto v zime jedáva niečo iné, než čerstvé ovocie a zeleninu! Ak je panda medveď, a živí sa jednou bylinou, tak je výnimočná – rozhodne tento zaujímavý fakt nie je pre nás signálom, aby sme pandu nútili na mäso pre asociáciu alebo čierne, hnedé a biele medvede v zoologických záhradách zvykali na bambus, aby sme im predĺžili život- Je dobré mať názor, nie je dobré názor podriaďovať istému zámeru. Muhammad, ktorého muslimovia nazývajú prorokom, má jedinú zásluhu: o arabskom svete nehovoríme ako o „niekde tam“ resp. že vôbec ešte o arabskom svete hovoríme – Muhammadovi nasledovníci z riadne ohraničených štátov však dnes vraždia pod zámienkou svätej vojny, hoci keď inoverci dobyli Jeruzalem, boli by hlúpi, keby čakali, že sa to obíde bez odporu, lebo križiaci sa prirútili oslobodiť svoje relikvie – pokiaľ viem, Muhammad svoje kosti nezložil v New Yorku, čo by zakladalo právo ozbrojencov tam byť. Tuto pán autor má názor na Buddhu, som zvedavá, ako toto skončí, lebo pekne to nezačína (liezť na piedestál po chrbte niekoho). Mali by sme byť pripravení na najhoršie, lebo medzi počtom náboženstiev/siekt a množstvom radikálov je priama úmernosť. Ľudia dokážu náboženstvo tak znetvoriť, až z toho mrazí. Dúfam, že vydavateľstiev, ktoré vydávajú knihy, ktoré by nikto iný nevydal, bude čo najmenej. Vydavateľ používa názory mŕtvych mužov ako odporúčanie, skôr, než sa chytíte na reklamu, si o mŕtvych mužoch niečo zistite, aby ste svedomito vyhodnotili, či ich slobodno považovať za autority, lebo väčšina ľudí toto nerobí a vydavateľ nemôže nevedieť ekonomicky naložiť s pravdou. Malebná ilustrácia dokáže vyvážiť odstrašujúcu fotografiu. Nie som na ničej strane, porovnávam: Martin Luther bol katolík, Ježiš bol žid, Buddha bol hinduista a Muhammad bol čo?

        Kameň úrazu a jablko sváru

Ten, kto jazdí na koni, sa v slovenčine volá jazdec odvodené od jazdy, v latine sa volá equester odvodené od equus, čiže to, že prekladáme jedno slovo druhým, nerobí z týchto slov ekvivalenty – equus-kôň, equester-koňec; pokiaľ riešime vzťah medzi θεος – bog – gott atď., jednoduché slovo môže označovať zmyslový vnem, a to buď farbu, tvar, zvuk, polohu, chuť/pach, sklz a koncentráciu, ktoré vnímame okom, uchom, nosom/ústami, hmatom a šiestym zmyslom, pričom ak sa všetci ľudia nezhodnú v tom, kde presne je Boh, či má Boh jednu, žiadnu, všetky alebo len vybrané farby, nakoľko musí byť plný atď., budú sa stále len hádať; ak bog znamená bytosť, tak je jasné, prečo Slovania Boha považujú za osobu, a iné slovo iného etnika vysvetľuje, prečo si to etnikum predstavuje Boha tak, ako si ho predstavuje, napríklad sa ľudia nevedia dokonale zhodnúť v tom, či majú Bohom, polobohom alebo avatarom nazývať toho, kto má duševnú koncentráciu 100% celý „ľudský“ život alebo časť života, a či je takých viac alebo len jeden a podobne.

        Ab urbe condita

Od založenia mesta – takto sa vryl kľúč k chápaniu dejín do mysle a podvedomia Rimanov, ktorí zakladali kolónie a provincie – čím je číslo väčšie, tým väčší je pocit zodpovednosti, ktorého ťarcha dolieha pri uvedomení si, a osoba dumá: ejha, už 1000/2000 rokov si pripomíname narodenie dejateľa, mali by sme pokročiť vo vnímaní..., ejha, už 100/1000 rokov si pripomíname založenie mesta, mali by sme... Nie je jedno, od čoho rátame.

 

OBSAH

Zhruba 110-minútový dialóg so všetkými zdvorilostnými frázami v ukážkovom dvorskom štýle, ak som správne pochopila, je zachytený takto:

I. Nervozita

Kráľ sa pýta vzácneho poddaného: čo tam robia? Vzácny poddaný doslovne reprodukuje zachytenú reč a podrobne opisuje dej. Kráľovi spôsobuje obavy vzťah k dejisku, že jeho strana znesväcuje pôdu, kým protistrane, naopak, dodáva odvahu. Kráľova strana je v presile, ale na druhej strane je zase výborný taktik. Zisťuje sa účasť vedúcich osobností, kráľ môže iba stratiť, menšinoví iba získať. Vojaci dali najavo, že sú pripravení do boja, ich rachot sa ozýva široko-ďaleko. Ar3una napína luk a pohýna voz vpred, chce vidieť tváre tých, ktorí sa prišli predvádzať a zavďačovať, zaváhal, nedokázal vystreliť, nechce byť ako oni, odstrašuje ho vidina celého radu dôsledkov, má samovražedné myšlienky.

       II. Buď vďačný

Bratranec/božstvo Ar3unovi dohovára, aby sa vzchopil a spomenul si, prečo prišiel, veď aj zabiť toho, kto pochybil, je väčší prejav úcty než otočiť sa mu chrbtom, akoby učiteľ nestál za to, aby mu žiak ukázal, čo sa od neho naučil dobré. Ar3una je ochotný dať na jeho rady, cíti sa slabý. Bratranec/božstvo sa láskavo usmialo na skleslého dobrodinca po svojom boku, ktorého chcelo posmeliť, a odhalilo utešujúcu kontinuitu bytia, aby sa Ar3una zameral na veci stále a neoplakával všetko prchavé, pretože to nemá význam ani preňho, ani pre ostatných, ani pre vyšší zámer. Bratranec/božstvo vyzýva Ar3unu, aby našiel pokoj, vysvetľuje, že Ar3una nie je schopný spáchať vraždu, poukazuje, že to, že niečo nevnímame, neznamená, že to neexistuje, a že duša je dosť zázračná, aby sa o ňu nemusel obávať – bojovníci žijú preto, aby bojovali, a blažení sú tí, ktorým sa naskytne príležitosť, ostatným chýba naplnenie, a na tých, ktorí opovrhnú možnosťou pomôcť, oprávnene ľudia pľujú, a správne bojujú tí, ktorí bojujú pre bojovanie samotné. Bratranec/božstvo vystríha, že inteligencia môže byť neužitočný nástroj, pokiaľ niekto ostane večne len pri rozmýšľaní a nikdy nič neurobí, porovnáva Ar3unu so svätuškármi, ktorí ospevujú to, čo sa im hodí, a to, čo sa im  nehodí, obchádzajú, učí, že dúšok z kaluže uhasí smäd rovnako dobre ako dúšok z obrovského jazera, nabáda Ar3unu, aby zvážil ďalšie vplyvy, ak si myslí, že to, čo robí, je náhoda alebo je to kompletne jeho nápad. Ar3unu zachvátila zvedavosť. Bratranec/božstvo vykresľuje, že svätec je ten, kto sa nevyhovára, nie je posadnutý, nehromží, neohovára, nezasahuje do cudzích vecí, nežiada nič, nezávidí, nešpekuluje, nemá preferencie – tento musí byť v sebadisciplíne dôsledný, lebo pravda nájde iba toho, kto ju hľadá, a ak námorník nechá prestretú čoilen jednu plachtu, vietor mu loď odfúkne tak, že ju už nikdy nenájde

(porovnaj: človek je ako koleso, musí sa rozvíjať ôsmimi smermi, ak čoilen jedna spica nespája okraj kolesa s osou pevne, koleso sa pod nákladom zlomí, lebo tlak nie je rozložený rovnomerne – rozhodujúca nie je relatívna veľkosť kolesa, iba vzájomný pomer spíc; aj veľký pohár môže byť plný, aj malý pohár môže byť plný; kto lieta vyššie, než vládze, hlboko padá).

        III. Bez práce nie sú koláče

Ar3una sa pýta na vzťah medzi inteligenciou, účelovosťou a aktuálnou situáciou. Bratranec/božstvo rozmieňa na drobné svoj predchádzajúci výrok, chce, aby Ar3una dosiahol stav mysle, keď prestane filozofovať a začne konať z presvedčenia. Bratranec/božstvo konštatuje: márne je zavrieť oči pred jablkom a zapchať si nos, keď jablko zostáva v mysli, jablko si treba proste vymazať z hlavy, a potom bude jedno, či ste obklopení miliónmi jabĺk, žiadnym alebo jedným jediným; človek nemôže získať nové bez toho, aby obetoval staré, ak nechce byť lupičom, musí vždy konať tak, aby bol vlk sýty aj ovca celá – vzájomné vzťahy prvkov sú veľmi krehké, sebectvo prináša nadmerné potešenie, ktoré je potom potrestané/vyvážené nadmerným nešťastím

(porovnaj: zbavte sa príčin, zbavíte sa následkov – sme akoby elastickým vláknom spojení s kolíkom a miesto toho, aby sme sedeli na tom kolíku a prijímali to, čo za nami príde, dočahujeme krásne veci, ktoré nám nepatria, a potom sa trápime, keď nás vlákno prehodí cez ten kolík na smetisko, a hoci máme dosiahnutú vec v rukách, je rozbitá alebo je celá, ale je potlčené to, čo sme mali odložené v zadnom vrecku; v bájach sú na posmech ľudia, ktorí majú želania, čo konkrétne by od bohov chceli, hoci by pre nich bolo omnoho lepšie nechať na uváženie bohom, čo dostanú, lebo bohovia najlepšie vedia, čo komu treba);

keď dosiahneme dokonalosť, nemusíme už robiť nič, ak žijeme osamelo, ak však sme súčasťou spoločnosti, bolo by náležité učiť zvyšok tej spoločnosti vlastným príkladom hodným nasledovania; je hlúpe uchyľovať sa ku krajnostiam ako prehnaná činnosť alebo ničnerobenie, veľmi uvážlivo si treba vyberať, čo kedy kde a ako vykonáme, lebo takto vykonané dielo je dokonalé, nie tie krajnosti sú dokonalé, hoci sa tak môžu sprvu javiť – uvážlivosť zohľadňuje našu prirodzenú povahu, ktorú odtláčame do sveta, ktorý meníme na svoj obraz, nikto to neurobí za nás a zjednodušovať si rozhodovanie znamená ochudobňovať svet a spreneveriť sa nášmu stvoriteľovi, nech ním nazývame kohokoľvek – niektoré veci sa nám prirodzene páčia, iné sa nám rovnako prirodzene nepáčia, jednak treba zistiť, kde je naša hranica medzi milým a nepríjemným, druhak treba zvážiť, či sa naša hranica neodlišuje od ideálnej všeobecnej hranice príliš, teda ktoré veci trvale dobré pre nás sú trvale prospešné aj pre ostatných, a tých sa držať, keď ich vieme hocikedy zargumentovať. Ar3una sa zaujíma o to, prečo človek robí veci, ktoré ľutuje, ak má svedomie. Bratranec/božstvo konštatuje: jadro človeka je obalené požívačnom, ktoré sa usalaší vo vnútornom prežívaní, deformuje vnímanie okolia a zamestnáva logiku tým, čo sa mu hodí – pre požívačnosť mnohí jednajú raz tak, raz onak, a im to dáva význam raz vtedy, raz vtedy, ale položené jedno vedľa druhého je to zmätok – duša je najspoľahlivejší rozhodca sporov, v tesnom závese za ňou je súdnosť, menej spoľahlivé je prežívanie a najzradnejšie sú zmysly.

        IIII. Každému, čo mu patrí

Bratranec/božstvo zhŕňa predchádzajúce dejiny odovzdávania zjavenej pravdy a započína novú postupnosť, svojmu vyvolenému, ktorého pamäť je na rozdiel od božskej obmedzená, rozpovie to, čo vždy, kdekoľvek nastane úpadok, a toto znovunastolenie poriadku podporí pozdvihnutím mravných jedincov na popole skazených zatratencov – kto božstvo božstva odhalí čistotou duše, bude sa naveky radovať vo zvrchovanej existencii. Bratranec/božstvo konštatuje: každý človek podľa pomeru elementov reprezentuje časť tvorstva; ľudia zmýšľajú podľa mňa, ale ja nezmýšľam podľa nich; vpravde vidí ten, kto vníma v každej hodnote obsiahnutý zárodok jej protihodnoty (porovnaj: yin & yang), lebo múdri chápu, že nič nie je perfektné; pravé poznanie je to oslobodzujúce – múdry je nezávislý od ostatných jedincov a nepotrebuje niečo vlastniť, sú voči nemu bezmocné prízraky minulosti; múdreho činy, ktoré sú skutočne nevyhnutné, nevytŕčajú z vlastného radu; aj transcendentálne obrazy vecí sa dajú obetovať, nielen hmotné veci samotné – kto nikdy nič neobetuje, nikdy nebude ani šťastný; pokorne sa pýtaj, dôveruj duchovnému, nakoniec spoznáš v každej bytosti môj vplyv (porovnaj: v každom človeku, ktorého stretnem, vidím Krista), neveriacim chystám veľké utrpenie.

        V. Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté

Ar3una žiada o vysvetlenie rozdielu medzi oddanou činnosťou a upustením od plodonosnej práce. Bratranec/božstvo konštatuje: prvé je lepšie než druhé, vedú k rovnakému cieľu; čisté duše sú obľúbené a obľubujú všetkých rovnako, lebo sú povznesené, ich myseľ sa netrápi tým, čo sledujú ich oči, čo rozochvieva ich uši, čo dráždi ich kožu a ústa a nos – nehlasujú za ani proti, nechávajú veciam voľný priebeh, nech sa stane vyšší zámer, vďaka poznaniu je im všetko jasné a radujú sa vnútornej rovnováhe a súladu, neplačú nad rozliatym mliekom ako ostatní, lebo keď nie je mlieko, tak je syr, a keď niet syra, je tu ešte krava, vedia, že všetkému vládne jedno a to isté.

       VI. Krok za krokom

Bratranec/božstvo konštatuje: môžeš si vybrať – myseľ je buď nástrojom oslobodenia, alebo degradácie, podľa toho, (či je duši priateľská alebo záškodná, podľa toho) či je pevne zapriahnutá alebo sa túla kade-tade – ak funguje v prospech duše, človeku je jedno, či je chladno, horúco alebo teplo, nepôsobí naňho inak uhlie ani zlato, polená pod nohami ani na ružiach ustlané, objektívny ani zaujatý spoločník, domáci ani cudzinec, poctivec ani chrapúň, vyhľadáva striedmosť a samotu, odmieta sex, vysoko hodnotí pravdu, všetko považuje za rovnocenné. Ar3una má obavu, že duchovné cvičenie je kontraproduktívne pre vrtošivosť mysle. Bratranec/božstvo odpovedá: mám zato, že ten, kto sa snaží správnym smerom, uspeje, každý prejav cnosti bude odmenený, božské ostane vo vedomí aj po výmene tela za iné, aby bol pokrok zaručený – začiatočník sa venuje štúdiu náboženských textov a poznatky aplikuje v praxi, pokročilý zavrhne všetky hmotné činnosti, najvzdialenejší mi je človek vypočítavý.

       VII. Vzťahy

Bratranec/božstvo priblíži seba samého, lebo k tejto znalosti už netreba pridávať ďalšie, konštatuje: o dokonalosť sa usiluje každý tisíci človek, a aj tak mu pravda môže unikať; energia môjho božstva sa delí do ôsmich kategórií, ktoré sú merateľné, živia sa nimi bytosti umiestnené medzi mnou a energiami kategórií, som pôvod a zánik všetkého (porovnaj: som písmeno alpha na začiatku a písmeno o na konci...), som chuťou vody, dávam žiaru hviezdam, som nadanie v ľuďoch, ale ľudia zmietaní slasťou, vášňou a pobláznením chodia po svete ako opití a nevidia jasne to, čo sa mihá pred nimi – máloktorý z nich ovládne tri prírodné sily, je to ťažšie než zabrzdiť šialeného koňa z jeho chrbta, ku ktorému ste prišití svojím zadkom (vyžaduje to fyzickú zdatnosť, intuíciu a skúsenosť vlastnú alebo sprostredkovanú), darí sa to obvykle hĺbačom, zvedavcom, trpiacim alebo zlatokopom, aj im to trvá 40 životov, všetci začínali s túžbou mať a mrzutosťou, keď im to nevyšlo podľa zámeru; všetko viem (porovnaj: oko prozreteľnosti), nikto ma nepochopí, nech by som akokoľvek zrozumiteľne rozprával, teším sa, keď v človeku môžem vidieť svoje dvojča, nikdy som nebol neosobný, pre hlupákov som nepolapiteľný, lebo ja sám som to tak zariadil – okamih smrti je sekunda, keď je každému jednému všetko jasné, či už si počínal hlúpo a zle, alebo múdro a dobre.

        VIII. Rozdiely

Ar3una si pýta definíciu, ako sa líši ja od všeprestupujúceho princípu a polobohov, ktorí podliehajú zákonom karmy (odplaty všeobecne). Bratranec/božstvo dáva návod k meditácii, konštatuje: najvyššia kombinácia hlások prenáša na duchovné planéty, z môjho sídla niet cesty späť do kolobehu životov, Brahma za tisíc ľudských vekov zostarne o jeden deň, zobúdza sa do sveta prejavených a zaspáva do sveta neprejavených – moje sídlo trvá, aj keď celý svet zanikne – k Brahmanu smeruje ten, kto opúšťa svet v lete v dobe ohňa za svitu začiatkom lunárneho mesiaca, kto opúšťa svet v zime v dobe dymu koncom lunárneho mesiaca, má smolu.

        VIIII. Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Bratranec/božstvo konštatuje: nikdy mi nezávidíš, vypočuj si návod na odvrátenie trápenia – všetky bytosti sú vo mne, ja ale nie som celý v nich ani bytosti nie sú všetko stvorenie; z mojej vôle je stvorenie a zasa nie je, dohliadanie ma nijako nezaťažuje; prejavom hlúposti je výsmech pre moju ľudskú podobu, ktorým sa mi bytosti vzďaľujú, ochraňujem svojich, obetuj všetko mne, žiadnym predkom ani nikomu inému, všetci bez rozdielu od najspodnejších žien

(poznámka: nepredpokladá sa, že sa dokáže správať rovnako pri zvýšenej krvácavosti ako pri nezvýšenej – jej sa môže zdať, že je stále rovnaká, ale okolie to takto nevníma)

po najvyšších kráľov majú rovnakú istotu vo mne, k čomu sa upínaš, to dostaneš.

        X. Predstavenie

Bratranec/božstvo konštatuje: aj poznanie môjho pôvodu ti bude prospešné – stvoril som spravodlivosť, odpustenie, štedrosť aj strach, zaplnil som planéty bytosťami silou svojej mysle, bývajú vo mne myšlienky čistých duší, ktoré nachádzajú blaženosť v rozhovore o mne, tým, ktorí sa mi oddávajú, dávam prebývajúc v ich srdci. Ar3una celkom očarený lichotivo ospevuje svojho spoločníka ako pána, je zvedavý na tvár ostatných svetov aj ostatné tváre pána. B. vypichne najvýznamnejšie z nekonečna: keby som bol poloboh, bol by som Indra, keby som bol zásobou vody, bol by som oceán, keby som bol vec/nehnuteľnosť, bol by som Himaláye, keby som bol človek, bol by som kráľ, keby som bol z Pannduovej rodiny, bol by som ty, keby som bol zviera, bol by som lev, keby som bol zbraň, bol by som blesk, keby som bol dobyvateľ, bol by som čas, keby som bol čistiaci prostriedok, bol by som vietor, keby som mal žiabre, bol by som žralok, keby som bol rieka, bol by som Ganga, keby som bol vetou, bol by som sylogizmus, keby som bol žena, bol by som povesť, keby som bol odradenie, bol by som trest – odtrhnuté odo mňa všetko vyschne, všetky skvosty svetov sú len odrazom mojej nádhery.

       XI. Padla kosa na kameň

Ar3una dostal rozum, je zvedavý na pána v plnej paráde (rodov, farieb a tvarov). Božstvo zmenilo Ar3unovi zrak, aby videl skrz. Ar3una užasol z tvárí, úst, očí, rúk, brúch, diskov, ornamentov, nôh, zubov, stehien a svetla, prešiel mu mráz po chrbte a začal sa klaňať: vidím ťa s planúcim ohňom vychádzajúcim z tvojich úst (porovnaj: vyplazoval dýku), žerieš a drvíš hlavy princov a spojencov spolu s hodnostármi – nechápem tvoje poslanie, zloduchovia sa od strachu pred tebou rozpŕchnu na všetky strany, ó, útočisko, ó, zvrchovaný, odpusť mi všetky priestupky, neomylný, keď som o tebe nevedel a príliš si dovolil, úctyhodný, ukáž mi, prosím, menej rúk. Božstvo konštatuje: si prvý a jediný, kto vzácnu podobu uzrel, všetci polobohovia po tom pachtia.

        XII. Cesty

A: Aký je rozdiel medzi oddanými a ctiteľmi neprejaveného? B: Prví sú dokonalejší, žičím aj tým, ktorí pracujú pre všeobecné blaho na základe pevných zásad – zajatie tela bráni rozletu, kauzálne bremeno spadne z tých, ktorí o mne rozjímajú bez odchýlenia, najprv sú zásady, potom nerozlučné transcendentálne spojenie; nech je útechou pre činorodých sústava užitočných činov a zamestnávanie sa výskumom, vážim si toho, kto vedený skúsenosťou neprivádza druhých do ťažkostí (pokrová tvár), a toho, kto neťaží z nepriaznivého ani nepotrebuje priaznivé, aby ohuroval, nedovolí chvále pokaziť mu charakter ani potupe pokaziť mu náladu, obchádza zlú spoločnosť s mlčaním (poznámka: hriech je to, čo majú spoločné všetci), nemení názor zo dňa na deň, nebije sa o strechu nad hlavou.

        XIII. Bez hraníc

Ar3una sa pýta na rozdiel medzi poznaním, predmetom poznania, prírodou, poľom pôsobnosti príčin a účinkov, poleznalcom a požívateľom. Božstvo konštatuje: ja som všeobecný poleznalec, niektorí sa vôbec nevyznajú a ostatní sú buď len vlastní poleznalci, alebo niečo medzi predchádzajúcimi a mnou; poznanie sa prejavuje skromnosťou, mierumilovnosťou, triezvosťou, ostychom, prezieravosťou, samotárstvom; pravda je príliš jemná, aby ju mohli zachytiť zmysly, je bytostiam vzdialená, ale neustále dostupná, je celistvá; Nadduša uložená v srdciach je večná, je rovnako poznaním aj predmetom poznania, velí požívačnému telu bytosti, ktoré sa stýka s prírodnými silami, vyrysuje sa meditáciou, nezištnosťou a štúdiom; príroda ani veci nemajú počiatok, len sa menia (porovnaj: atomisti), duchovný rast neprichádza len načúvaním svojho nehmotného vnútra, ale aj zvonka; to, čo bytosť nazýva telo alebo ja, nič nekoná, lebo je súčasťou prírody a jej zákonov, bytosti nie sú pevne ohraničené telom, ale rozpínajú sa všade, kam sa ich myseľ odváži zájsť; duša nemá s prírodnými silami okrem toho, že ja som ich zdrojom, nič spoločné – nikdy sa nezmieša s telom, v ktorom prebýva a dáva mu vedomie; kto sa zaplieta, uprednostňuje telo, kto sa nezaplieta, uprednostňuje dušu; bez pochopenia cieľa nemožno docieliť.

        XIIII. Duše

Božstvo zahlásilo: dáme si repete, ak sa nechceš báť smrti – dám zrodenie všetkým bytostiam, keď oplodním totálnu hmotnú podstatu, som otcom dávajúcim semeno; bytosť znáša v styku s prírodou podmienky – dobro prináša šťastie, vášeň podnecuje úsilie a túžby, temnota privádza blud a lenivosť, obvykle jedna podmienka prevýši ostatné, dobro u človeka smrťou vrhá dušu medzi mudrcov a duša postúpi, vášeň u človeka smrťou vrhá dušu medzi posadnutých a duša zostáva na rovnakom stupni, tuposť u človeka smrťou vrhá dušu medzi zvieratá a duša poklesáva. Ar3una: ako spoznám oslobodenú dušu? Božstvo: človek oslobodenej duše, ak zanedbáme, že starne, je stále taký istý.

        XV. Pod povrchom

Božstvo konštatuje: strom rozvetvený do zeme a vzduchu zakorenený v zemi i vzduchu je vraj nezničiteľný, lebo sa živí prírodnými silami a ovíja sa okolo príčin – nik vlastne nevie, kde začína, kde končí a v čom tkvie; bytosti, mne sčasti podobné výtvory, bojujú so zmyslami a niekedy aj s rozumom vedú boj; ako sa vôňa presúva z miesta na miesto pomocou vetra, tak duša žije raz v jednom, raz v druhom tele podľa určitej postupnosti vnímania, aby sa mysli predkladali isté vnemy, k preferencii ktorých duša v spolupráci s konkrétnymi receptormi dospela – ani pri najväčšej snahe toto nepochopí ten, kto sa duchovne nevzdeláva, duchovné bytosti sú neomylné a nepochybujú, hmotné bytosti sa v jednom kuse mýlia a neustále pochybujú, ja stojím nad omylnosťou aj neomylnosťou, som najväčší, vstupujem do všetkých planét a udržiavam ich svojou silou na obežných dráhach a súčasne som tráviacou šťavou žalúdkov a kyslíkom v cievach a (motorom v) bunkách.

        XVI. Dvojakosť

Božstvo konštatuje: neochvejnosť, dobročinnosť a súcit sú znaky vrodenej božskej povahy, misanthropia až sociopathia, predbiehanie, žiadostivosť, samoľúbosť, pocit úzkosti, hromadenie peňazí, predstieranie, svojvôľa, závisť a rozmarnosť sú znaky vrodenej pekelnej povahy – žiadostivosť, hnev a chamtivosť sú brány pekiel

(porovnaj: ejveru skôr prejde ťava okom ihly, než by sa dostal boháč do neba – čierny humor).

        XVII. Trojakosť

A: ktorou prírodnou silou sú vedení tí, ktorí uctievajú podľa „vlastného“ uváženia? B: každá z prírodných síl vedie k viere, sú tri rôzne druhy viery – viera v skutočných polobohov, viera vo vyfantazírované strašidlá a viera v tých, ktorí sa skutočne trýznia, aby sa tým mohli chváliť; potrava je dobrá, keď je sýta a šťavnatá, čistí, posilňuje, ozdravuje, dáva dlhovekosť – vášnivá, keď páli, štípe, dusí, spôsobuje bolesť a ochorenie – hlúpa, keď je mdlá, smrdí a nedáva nič; obeť je dobrá, keď je činená z povinnosti – vášnivá, keď je okázalá a účelová – hlúpa, keď je nemiestna a neúctivá; dar je dobrý, keď sa odovzdáva z povinnosti včas na vhodnom mieste dôveryhodnej osobe – vášnivý, keď je odovzdaný akože alebo zdráhavo – hlúpy, keď je nechávaný hocako hocikomu hocikde a hocikedy; pokánie v reči obmedzuje výpovede len na adekvátne obsahom, formou a načasovaním.

        XVIII. Štvorakosť

Ar3una sa pýta na odriekanie. Božstvo konštatuje: obeť, dobročinnosť a pokánie sú očistné aj pre veľké duše, človek sa ich nemá zriekať z vášne, lebo sú nepohodlné, alebo z hlúposti oklamaný vavrínom (dosiahnutím méty), lebo pre telesnú bytosť nie je možné navždy sa zrieknuť všetkých činností a tí, ktorí si prestali odriekať, dostanú po smrti nežiadané, vytúžené alebo obe –

(porovnaj: ľudia sú akoby robotníci v Božej vinici, pričom nezáleží na tom, kto kedy začal a koľko stihol obrobiť, všetci dostanú maximálnu odmenu, lebo je iba jediná možná duchovná odmena – často sa stáva, že tí, ktorí začali skôr a obrobili viac, závidia oneskorencom a spomalencom odvolávajúc sa na kvantitatívnu spravodlivosť, akú poznajú z hmotného sveta)

tu je päť príčin vykonávania správneho a nesprávneho telom, rečou a mysľou: telo, ja, zmysly, zotrvačnosť, Nadduša – ľudia obvykle za činiteľa považujú len ja, ostatné to má len ospravedlňovať; čin pozostáva zo zmyslov, deja a ja, podnet prichádza z trojakého (dobrého, vášnivého, hlúpeho) poznania, poznávaného a poznávajúceho – dobré vníma jednotu rozmanitosti, vášnivé vníma mnohosť a hlúpe vníma jednu čiastku ako jediné; čin je dobrý, keď pochádza od rozhodného človeka, je triezvy, spontánny a samoúčelný – vášnivý, keď prichádza od rozorvaného a prelietavého workoholika a je prehnaný – hlúpy, keď vychádza z poblúznenia, prchkosti a bezohľadnosti povrchného, tvrdohlavého a mrzutého podliaka; pochopenie je dobré, keď rozlišuje vhodné a nevhodné, zlovestné a normálne, zväzujúce a oslobodzujúce – vášnivé, keď splýva dokopy bezbožnosť s bohabojnosťou – hlúpe je zvrátené, keď je náboženstvo zatracované a bezbožnosť vychvaľovaná; odhodlanosť je dobrá, keď je pevná – vášnivá, keď sa ohliada za účtovníctvom – hlúpa, keď si zamieňa sen s realitou; šťastie je dobré, keď začína nepríjemne a končí príjemne – vášnivé, keď začína príjemne a končí nepríjemne – hlúpe, keď pochádza zo sebaklamu; každá bytosť podlieha prírodným silám, brahmanni sú čestní, znalí, znášanliví, bázliví – bojovníci sú vzorní, veľkorysí, majú postreh a oduševnenie – vaissyovia sú poprední v škrečkovaní (tvorbe zásob) – ssudrovia sa vyznačujú úslužnosťou a znášajú tvrdú prácu; nešťastie z nedostatku príležitostí alebo v pohŕdaní tým, v čom sa človek najlepšie vyzná, sa neobracia na šťastie tak, že sa človek hrá na niekoho, kým nie je, musí vydržať súženie v nádeji, že nejako už bude; tvoja povaha ťa prinúti bojovať, zamysli sa znova, nič iného než som ja, ti netreba – vnímal si? Nenechaj si to pre seba. Vzácny poddaný žasne a chveje sa radosťou, predpovedá kráľovi výsledok.

 

Resume. In this article there is given an old story around the dialog of BhagavadGita – concerning Arjuna and his family – because I find some disturbing spots in the original and in author’s work as well. A main part of this article is a commentary of wide situation by the library-catalogue-numbered book, often using comparison; the translation of my title is Religion-free Interesting Tale.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?