Prehnité slovenské zdravotníctvo

Autor: Judita Vargová | 12.5.2015 o 10:52 | Karma článku: 1,73 | Prečítané:  417x

Podľa úradu dohľadu, ktorý bral do úvahy výlučne sfalšované lekárske správy, ktoré boli sfalšované dokonale, psychiatria diagnózu náhodou uhádla (v skutočnosti nemali dosť pravdivých údajov, aby určili správnu diagnózu).

Sťažovala som sa na príznaky, ktoré sú v rozpore s tým, že by lekári postupovali správne, pochopiteľne, úrad dohľadu sa nevyjadruje k tomu, ako sa vysporiadali spochybnení s tým, že rozhodujúce fakty odignorovali, lebo sa im nehodili, samozrejme, nič iné sa ani od úradu neočakávalo aj napriek tomu, že som dokonca naznačila, že by som mohla byť chorá viac, než spochybnení lekári pripustili, čiže pochybili tak či tak. Nech Boh opatruje úrad dohľadu, keď sa dám vyšetriť u rakúskeho neurológa, ktorý zistí, že úrad dohľadu kryje podvodníkov. Keď ľudia umierajú, pretože sú hlúpi, nevadí mi to, ale keď ľudia umierajú preto, že ich lekár je hlúpy, už mi to začína trochu vadiť. Jeden by sa nazdal, že keď sa stretne zdravotník s pacientom, samovražedné sklony má ten pacient, tento príklad demonštruje obrátené garde. Aj v Bohom zabudnutom kúte je pre Boha jedno, koľko máte titulov. Brat mojej matky má postihnutého syna, zavinil to lekár. Právnik radil, nech to nedáva na súd, že lekár lekára nepodrazí. A toto sa môže stať každému z vás, takže si musíte vybrať, komu budete veriť, lebo podľa toho skončíte. V lepšom prípade budete mať čo robiť, aby ste nezomreli od smiechu, keď si o sebe budete čítať, ako sa vo vás dobre vyzná niekto, kto vás nikdy nevidel.

        Ako si nepriznať chybu a prehrať miesto remízy

Budete sa ešte diviť, že to, že niekto žije, sa dá pomenovať ako hnev, ušľachtilosť s citom pre detail (z núdze cnosť) sa dá skryť pod nálepku adaptačné poruchy s extrémnou precitlivenosťou, obranná taktika zapadne medzi pochmúrne nápady, lezenie do priazne sa dá nazvať obetavosťou a vybavovanie si účtov občianskou službou? Zo sebaobrany sa ľahko stane útok, z alergickej reakcie emócia, zo strachu vzťah, z prezieravosti zaostalosť, riešenie vlastných problémov v poradí od najväčšieho posadnutosťou každým okrem seba a z kritika, ktorý je dokonale pri všetkých šiestich zmysloch a rozum mu slúži ukážkovo, pre zvonka (nie zvnútra /konštatovanie tzv. RZP podľa šetrenia v domácnosti/ t.č.OOS) vyvolanú chvíľkovú biochemickú indispozíciu individuum s depresiou (depresiu som mala, keď som zo zariadenia odchádzala, nie keď som prišla – ibažeby išlo o veľmi zvláštny, nevyliečiteľný druh depresie, ktorou trpel aj Caesar, Sokrates a vôbec každý, kto porazil protivníka vďaka jeho chybám, chvála Bohu za ňu! druhý raz ma tam nikto nedostane). Uznávam, že sa často správam ako blbec, ale správam sa tak preto, že sa nudím.

Ide mi o jediné: prežiť so zdvihnutou hlavou, a to sa mi aj darí. Zanalyzovala som situáciu a porovnala som ju s filmom Changeling /zamenené zlatíčko, A.Jolie/ – prečo neskúšať to, o čom viete, že sa to dá, keď máte príležitosť? Keď oni vodili za nos mňa prví, tak ja som vodila za nos ich druhá a sme si kvit. Keď spím, mám za otca a matku cudzích a zariadenie (psychiatriu) vidím ako väznicu. Dnes sa na tom smejem, vtedy mi nebolo všetko jedno. Bojovnosť ducha je dvojsečná zbraň, o pomoc som nežiadala, tým menej o vedúcu z blata do blata cez kaluž. Prečo sa uspokojiť s jedným, keď môžem mať obe? Jedno nevylučuje druhé: dá sa mať modrú krv aj byť blázon, kto prizná modrú krv, je buď iba blázon, že tvrdí, čo nemôže dokázať, alebo má modrú krv a je blázon, že to priznal – kto ich nechá, aby na to prišli sami, je bez akejkoľvek pochybnosti spôsobilý a jeho krv nie je o nič menej modrá. Trvalo im to dlhšie, než som predpokladala. Ušľachtilí vedia byť vytrvalí, keď si niečo vezmú do hlavy.

V inkriminovanej inštitúcii sa na mňa pozerali ako hladný na sliepku, ktorá hrabe na dvore, nechcela som byť ten, kto im bude pomáhať v ich zámere. Na začiatku hrôzy si skazený doktor spokojne líhal s tým, že si iniciatívne obstaral falošné svedectvo pacientovho spolubývajúceho. Potom rovnošaty začali nervózne pobehovať ako mravce, ktorým ste strhli vchod do domčeka, lebo vysvitlo, že ich teória o mojej chorobe má vážne trhliny, z falošného svedectva sa stal škrtací súpis a zosnovaná teória sa postupne rozpadla na prach

(to, že operujú s nepravdivými správami, som si domyslela z reakcie sestry z personálu, ktorá sa ponúkla, že v mojom mene pozastaví opatrovateľský príspevok, ktorý poberám podľa slov svedka, príspevok som poprela a ona na mňa zhúkla „a prečo ste si to nevybavila!?“*, čo bolo neadekvátne: keby sa ponúkla iba preto, aby zistila spoľahlivosť ich zdroja, potešila by sa, že jej odpadla úloha, alebo by jej to bolo jedno, psychiatria nie je vhodné miesto pre empatických – totiž keby som mala príjem, neexistoval by motív vybavovať si so mnou účty zapojením nemocnice, avšak žiadny príjem znamená, že taký motív vznikol zo strany ich zdroja, ktorý si sami pozvali, aby ich oklamal – pri takomto zistení je lepšie byť na mojom mieste než na ich – sestre z personálu som dala prerátať pilule, pretože ich bolo menej než dní; *ak je v tomto štáte vybaviteľné, aby vyplácali osobe, ktorá má trvalé bydlisko v Prešove, opatrovateľský príspevok na osobu s trvalým bydliskom v Michalovciach, zjem kriedu).

Posledným klincom do rakvy ich teórie bolo to, že falošný svedok prišiel za mnou s výmyslom, že mám vraj zúfalo ťažkú chorobu, hoci oficiálne nemal prístup k záznamom (doteraz sa mi tá osoba vyhráža, že mi urobí aj horšie veci). Vedec sa vie zabaviť na tom, ako sa rúca výplod postavený na vode: doktor robil to, čo nemal (zasahoval), psychológ nerobil to, čo mal (nepočúval), a ostatní robili to, čo vždy. Jedinou premennou v tejto kauze sú dôkazy.

Ak kompetentní, ktorí v dobe vydania prepúšťacej správy už vedeli, že obsah správy je fantazijný, rátali s tým, že chemikálie, ktoré mi predpísali, mi vygumujú pamäť skôr, než sa prejaví trauma, ktorú mi spôsobili, tak sa prerátali (bolo mi na vracanie, keď som videla sanitku stáť, keď sa niekto volal Šušorený, keď do niekoho nabúrali, až som prízrak videla aj tam, kde nebol, ktoré zistenie ma náramne pobavilo: vysvitlo, že chalan poskladaný úzkostne pred ψ-ambulanciou čaká vlastne oproti na odobranie krvi). Ak počítali s tým, že skôr trauma pominie, než by som ju preukázala na súde, tak to odhadli správne. Vystačím si teda s písomným ospravedlnením za spôsobené nepríjemnosti zaslaným na adresu, kde ma naložili do sanitky, ako satisfakciou. Kto chce kam, pomôžme mu tam: ZDRAVOTNÍCI  PODPOROVALI  ZLOMYSEĽNÝCH  V  TÝRANÍ (naprotiveň všetkým obdivovateľom tých, ktorí si ma mýlia s rohožkou, ktorí vytasia argumenty na obhajobu: počas predmetného pobytu som nejedla, džgala som do seba akoby som v predchádzajúcom období jedlo nevidela ani z diaľky a v nasledujúcom som nemala lepšie vyhliadky – to sa týka množstva, nie spôsobu – hľadám záchranu, odkedy si pamätám, ale nikto nie je ochotný uveriť, že tak milé osoby môžu byť také beštie, a aj keby som to mala čierne na bielom, je to výsledok iba pre mňa).

Keby toto vykonali niekomu zámožnejšiemu, neostala by po tom ich krídle ani smietka. Raz Caesara uniesli piráti, vysmial sa im, že ich obesí, aj to urobil: sú veci, ktoré v živote môžete skúsiť iba raz – lepšie zjesť muchotrávku, než skrížiť cestu Caesarovi – ľudia sú nepoučiteľní: vedia, že nemajú ísť pod nohy tomu, komu nesiahajú ani po podrážku topánky, aby ich nezašliapol skôr, než jajknú, ale vždy doplatia... Keby si z oného pracoviska každý šľachtic, ktorý je dotknutý tým, že ho nazývajú neprispôsobivým, zobral, lebo nemôže mať vypchatú ##### skazeného doktora zavesenú na stene, jednu tehlu, fúkalo by im dosť na to, aby zodpovední dostali prievan do zadku. Každý by mal hrať iba takú hru, na akú stačí, a skôr, než začne vyskakovať, by si mal zistiť, ako vysoko je strop. Veľmi by som chcela deťom rozprávať, že sa to stalo iba raz, nie som ani prvá, ani posledná.

 

         D i e r y  v systéme sú  z á k e r n á  pasca

 

1) zneužívanie prevahy – je rutinou baláchať indisponovaných k podpisu pod zámienkou, že je to pre nich dobré, pričom pacient si listinu nemôže prečítať a zdraví s jej obsahom nie sú oboznámení, alebo sú dvaja/viacerí na jedného, alebo, ako v mojom prípade, oboje (odporúčam podmieniť platnosť takého súhlasu prítomnosťou notára alebo právnika pacienta na vrub nemocnice – ja lieky zo zásady odmietam, vybrala som si najlepšiu strednú školu v meste a najlepšiu univerzitu v krajine – prečo by som si vybrala najhoršieho zdravotníka v okolí? vyzerám ako Chuck Norris? keď niekto nájde guráž, ako nad ním stoja toľkí, že nepodpíše, skloním sa pred ním až po zem, Galileovi nezazlievame, že ju pred cirkvou nemal: keby som odmietla, mohli otvoriť skriňu, rozbehnúť sa proti nej, privolať policajtov, že to som im urobila ja, ich slovo proti môjmu a už by nebolo treba môj podpis, aby ma zavreli – dobitá a ešte aj spútaná? ďakujem, neprosím; jesť gebuziny, som prekvapená, že nie rukami, lyžica je jednak tvrdá, druhak ju treba umývať, vychádzať von raz denne na 30 minút pod dohľadom iba s povolením, spoločne sa umývať, nocovať v hojdacej sieti pri otvorenom okne, až vám opuchnú pľúca – lákavá ponuka, však? ak niekomu vadí studená voda, tak má smolu – nechýbalo veľa, aby sa dalo prirovnať ku koncentráku – Ergoterapia ~ Arbeit macht frei)

 

2) financovanie liečebne so všetkým, čo k nej patrí, je  z á v i s l é  od verejného zdravotného poistenia (odporúčam zabezpečiť trovy vopred prostredníctvom charity, inak hrozí, že hraničná bilancia vyústi do krajného riešenia; personál sa môže naštvať pre reverz, keď poisťovňa neakceptuje neukončenie periódy týždeň/mesiac, a pre uhradenie väčšiny pobytu miesto celého nasleduje uťahovanie opaskov; za takýchto okolností si pacient nemôže byť istý, že lekárovi ide v prvom rade o záujmy pacienta, pokojne totiž môže s pacientovou diagnózou kalkulovať a ešte sa pritom tváriť, že koná pre verejné blaho, aby tam ešte bol, keď ho niekto naozaj bude potrebovať)

 

3) v liečebni je legálne na dlho zavrieť hocikoho bez súhlasu polície (navrhujem zainteresovať vyšetrovací orgán: dôkazy, nech sú primárne akokoľvek vyhodnotené, sa dajú preskúmať znova – ako preskúmate niečo, čo neexistuje?)

 

4) lekára nikto nekontroluje, takže môže pohodlne klamať o pacientovom stave minimálne pacientovi, napísať môže tiež čokoľvek, či je to pravda alebo nie, okrem toho na ulici nájde desať típkov, ktorí si s pacientom nie sú nič, ale výmenou za cigu dosvedčia, že pacient bežne robí niečo, o čom ani nevie, že to existuje (liečebňa nemá voľné internetové vybavenie, takže si pacient nemá ako overiť tvrdenia lekára, akonáhle má napísanú diagnózu, nikto ho neberie vážne a čím viac sa sťažuje, tým dlhšie ho buzerujú, vzorec priamej úmernosti je jasný)

 

5) vypočúvanie bez audiozáznamu otvára cestu pozmeňovaniu údajov (napr. sa lekár pacienta opýta, či aktuálne je niekto z pokrvnej rodiny pacienta liečený na psychické ochorenie, pacient pravdivo odpovie, že nie, avšak do zápisu lekár zadá, že pacient vypovedal, že sa nikdy v jeho príbuzenstve psychické ochorenie nevyskytlo, čo je lož) a taktiež cielene do potenciálneho pacienta hustia, aby sa cítil ešte horšie, lebo kto hľadá, nájde to, čo chce

 

6) absencia cenzu= v liečebni môže pracovať hocikto, aj typ slobodnej matky dvoch detí s hypotékou, ktorá má dosť znalostí na to, aby vedela, ktorému pacientovi ktoré účinné látky vymeniť za cukríky, aby si prilepšila bokom – kto jej zabráni? a pre toho, kto ju prichytí, urobí aj horšie (ako nemocnica rieši to, že pacient má podstatne lepší výcvik v odbore a vyšší plat než subjekt, ktorý má o pacientovi rozhodovať? nijako: z mačky sa stala myš a z myši mačka – o „zábavu“ skutočne nebola núdza /ľudia nie sú vyrezávaní podľa toho, akú plnia funkciu: v šachu vyhrá ten, kto dodržiava pravidlá, v skutočnom živote ten, kto má lepší odhad/; rozdiel medzi dobrým a zlým psychológom: dobrý má  z o z n a m  informácií, ktoré pacient nemôže psychiatrovi prezradiť, ak chce medzi bláznami /OKP/ prežiť dlhšie než týždeň, zlý predpokladá, že ak niečo pacient nepovie, tak preto, že nevie – keď sa nedovtípi, že kreslenie stromu je pre pacienta spôsob, ako nadávať psychológovi do tlstých a popletených, je to jeho chyba; iba hlupák venuje rady tomu, o kom nevie zhola nič – bol snáď zaľúbený, keď pacientovi pripomínal Harryho Pottera v situácii, že mal viac spoločného s Voldemortom? myšlienková družnosť /asociácia/ je sviňa... môj typ nie je: keď kráča po chodbe, otriasajú sa steny /ak sa to, čo robí, dá nazvať kráčaním – keď to robí v súkromí, jeho vec, v práci by to mal korigovať/; zaľúbený psychológ vidí pacienta takého, akého ho chce mať /idealizuje si ho a zámerne mu na oplátku robí prieky, aby ho nepodozrievali zo zaujatosti/, takže nie je schopný určiť, aký je reálne, a keď sa snaží uhádnuť, akého by ho videl, keby nebol zaľúbený, môže sa stať, že neuhádne a obraz pacienta nebude skreslený len raz, ale dvakrát: z akčnej Snehulienky sa stane pasívna Ruženka alebo z vedľajšej postavy svojho života hlavná – psychológ potom aktívne napríklad hľadá, lebo uveril, že úspech je možný, osem-a-viac-hodinové zamestnanie pre invalida, ktorý vládze pracovať najviac 3,5 hodiny)

 

7) neprišla k nám móda z Ameriky zadefinovať oprávnenú osobu pre prípad, že o sebe nemôžeme rozhodovať sami, o ktorej (osobe) je predpoklad, že bude konať v našom záujme (oprávnený zistí, že je oprávnený, až keď sa nám niečo stane; niektorých si do života vyberáme, iných nie)

 

8) Čo takto dizertačná práca, keď sa to dá tak ľahko zamieňať, na tému O čo ľahšie je týrať senzibila než niekoho iného, Ako sa líši šľachtic od neprispôsobivého, Ako sa líši génius od truľa, s konzultáciou Filozofickej fakulty?

 

Úhrnom: hocijaký psychopat odprisahá dodržiavanie etiky a hneď má k dispozícii neobmedzený počet ľudí, ktorými môže manipulovať, ako sa mu zachce, dokonca ho za to ekonóm liečebne potľapká po pleci, lebo je to výhodné – ak nebudú vybrané povolania sledované prísnejšie než hranice únie, nemôžeme sa cítiť bezpečne (to, že niekto založí požiar, aby ho potom prišiel hrdinsky uhasiť, je vážna choroba); kto sa vyzná, dostane medzi bláznov hocikoho hocikedy za menej ako hodinu – keby bol odstránený aspoň jeden z týchto nedostatkov, nestalo by sa (napríklad vás surovo zmláti a zdravotníkom vštepí, že vy ste napadli jeho – nie som v takej fyzickej kondícii, aby som si mohla dovoliť niekoho biť, a už vôbec na to nie som odkázaná); na svoje si -okrem pacienta- príde každý. Z hľadiska bezpečnosti by mal byť lekár vždy múdrejší než pacient (Keď chvost vrtí psom, D.Hoffman; z hľadiska úspešnosti nie je podstatné, kto je múdrejší, lebo aj keby bol lekár stokrát múdrejší od pacienta, pacientovi nepomôže, pokiaľ mu to on sám nedovolí). Postoj lekára by sa mal meniť so zmenou postoja pacienta, je podozrivé, ak sa zmenený postoj pacienta nepremietne do zmeny postoja lekára alebo ak sa postoj lekára mení napriek tomu, že pacient trvá na svojom.

 

        Podnet na zamyslenie

 

Voľakedy bol jeden lekár na všetko a bolo to výborné, teraz ani 1500 špecializácií nestačí, aby bol pacient spokojný.

Ako môže psychológ napredovať, keď je odolný voči všetkým trefným konštatovaniam, ktoré sa čo i len trochu podobajú na invektívu?

Keď jedinec nezapadá do systému, má sa meniť systém, lebo je zlý, alebo jedinec, ktorý za to nemôže? (keď je takmer možné transplantovať hlavu – aj keby mal na túto tému názor mechúr, iba mozog vám ho môže prezradiť)

 

        Ostatné faktory

 

Nesprávne nastolené: koľko muziky si môžeme dovoliť za toľkoto peňazí? (správne nastolené: koľko potrebujeme peňazí, aby sme mali na poriadnu muziku? psychiatrického pacienta by personál nemal znepokojovať, a ja som bola znepokojená, keď som spozorovala zelený odtlačok prsta na mojom kelímku, ktorý tam vydržal asi týždeň, netrúfam si tipovať substanciu, uvítala by som, keby kelímky menili častejšie a pri narábaní s nimi používali rukavice – nech si to zarátajú do rozpočtu a posilňovanie imunity nechajú na dobrovoľnosť; navyše vlhčeným bielym obrúskom som si utrela tvár, nezmenil farbu, aby som ním neplytvala a nevyhodila ho len tak bez úžitku, zotrela som ním asi ⅓ m2 čerstvo upratovačkou pretretej dlážky /ona mala prejsť celú izbu, ja som si vybrala chodbu medzi posteľami/ a som si istá, že ten hrubý sivý povlak, ktorý sa na obrúsku zachytil, nebol od jódu)

       

Môže byť dobrý politik zároveň aj dobrým lekárom? Sotva. Hippokratesovka stanovuje určité zásady, jednou z nich je, že keď lekár niečo nevie, tak to proste nemá robiť. Čo sa stane slovesu, ktorému neuhádnete gramatické kategórie? Nič. Čo sa stane osobe, do ktorej organizmu a integrity urobíte nepatričné zásahy? Škoda. Lekár má dve verzie príhody a dve možnosti, ako s tým naloží: a) bude čakať, až čas ukáže, ktorá verzia je pravdivá, a je mu jedno, kto a ako doplatí na to, že lekár sedí so založenými rukami b) okamžite zdvihne telefón a opýta sa, aby predišiel omylu.

 

Darwinova teória v praxi spôsobuje, že lekárove predchádzajúce skúsenosti sú v konkrétnom prípade irelevantné – viete, koľko ľudí by ešte žilo, keby ich neliečili podľa predchádzajúcich skúseností, ale urobili si prácu poriadne, od piky? V populárnych seriáloch sledujeme, ako detektív poskladá fakty tak, aby dávali význam, a kedykoľvek narazí na nový kúsok, ktorý nezapadá, fakty rozoberie a skladá znova – samozrejme, vždy sa dá chopiť orezávača a kladiva a postĺkať tie kúsky podľa ľubovôle, aby bolo hotovo. Viete, na čo vám je správny znak (symptóm), keď ho vykladáte nesprávne?

 

Lekári nesmú diagnózu hádať, musia ju  u r č i ť  tak, aby bola nespochybniteľná. Špitál, kde nie je perspektíva, že by lekári pracovali slobodne, treba hneď zatvoriť. Ľudia (obzvlášť, keď sa nechávajú titulovať) majú zlozvyk automaticky považovať každého, koho stretnú, za menej inteligentného, než sú oni. Nie na všetky oddelenia chodia pacienti dobrovoľne s bielou zástavou, urobiť si z pacienta protivníka a podceniť ho sa rovná prehre. Je ten, kto sa o vás stará, viac namyslený doktor alebo viac ošetrujúci lekár? Môže byť dobrý lekár zároveň aj dobrým politikom? Krvné faktory sa zisťujú ako dôležité, vecou života alebo smrti je však aj kompatibilita pacienta a lekára, osobnostných skupín zrejme bude viac než štyri. Neviem, ako lekári/doktori myslia, ani to vedieť nechcem, lebo lekári/doktori sú tí najpribrzdenejší jedinci na svete spomedzi tých, ktorí sú pribrzdení informáciami /česť výnimkám, ak sú niekde zalezené/ – vylúčiť alternatívu na základe dohadov a nie faktov je nielen samo osebe poburujúce, ale aj s  f a t á l n y m i  následkami.

 

Najstupídnejšie výzvedy --- Ukážu vám škvrnu: keď poviete, že vidíte škvrnu alebo nevidíte nič, je to podozrivé, keď poviete, že vidíte objekt, vidíte vec, ktorá nejestvuje. --- Spýtajú sa, či si myslíte, že ste krásni: ak ste škaredí a vidíte sa škaredí, je to zlé, ak ste škaredí a vidíte sa pekní, je to podozrivé (iba krásnych by sa mali pýtať, či sa vidia krásni: ak sa vidia krásni, je to dobre, ak sa nevidia krásni, je to zle). Žiadna odpoveď nie je správna. --- Počujete hlasy? Kto neodpovie, je hluchonemý, a kto odpovie záporne (klame), je rovnako podozrivý ako ten, kto odpovie kladne – kto vníma myšlienky iných, ich samozrejme nečíta, a teória myšlienkových prúdov hovorí, že každá myšlienka, ktorá k nám príde, už bola predtým (než prišla), a síce nie je naša.

 

RIZIKO POVOLANIA --- Nie každý dobre znáša kritiku. Hľadať pravdu je drina. Vidieť (ako odborník) veci, ktoré iní nevidia, nemá iba výhody (ktorého velikána nepovažovali za blázna? všetky vynálezy sú bláznovstvo). Za dobrú kritiku (môže a nemusí mať umeleckú hodnotu) považujem takú, v ktorej nie sú chyby aj napriek tomu, že je písaná pod rušivým vplyvom (literárneho) odpadu, iba pomenúva chyby tvorcu. Ospevovanie vydarenej práce je reklama, to dokáže každý (podaktorí sa nezdráhajú vynášať brak do nebies). Aby ľudia nerobili chyby, museli by ste ich zabiť, takže sú dve základné kategórie: vadné chyby a stráviteľné chyby (organická súčasť kúsku), ktoré súhrnne tvoria záber na celok, ktorý sa výsledne ukazuje ako prínos alebo hanba ľudského pokolenia (hranica medzi tým, kto pravidlá porušuje, a kto ich tvorí, je tenká; slávny≠lepší; je pohodlnejšie ľudí triediť podľa toho, čo majú oblečené, než podľa reči, ale málokedy býva pohodlnejšia cesta správna). Nie každý kritik sa môže vznešene nazývať politológom alebo sa uskromniť za recenzenta, niektorí ľudia kritikov nenávidia už len podľa mena. Ktokoľvek chce odo mňa hĺbkovú analýzu, môže ju mať (keď je zadarmo, lieči zápchu, nerada by som jedného dňa použila odkaz na akčný film). --- Nikdy som neobjavila mŕtvolu v lese ani v mrazničke, nikdy som nevidela dopravnú nehodu, nikto neprišiel umrieť predo mňa, nikto sa pre mňa nepobil, nikdy som nemala fraktúru a nikdy som nestratila vedomie.

 

PRÁVO NA DRUHÚ ŠANCU? --- Keď nejaká (fyzická/právnická) osoba/organizácia spôsobí inej osobe ujmu, mala by byť ujma kompenzovaná, v opačnom prípade sa škodca nemôže čudovať, že sa mu poškodený oprávnene mstí (drahosť pravdy sa nedá vyčísliť ani prebiť trápnou upútavkou, papaláši rozmýšľajú tak, že by skrachovali, keby dali každému, koho sa to týka, 50 centov). Keď má niekto čo skrývať, tak to, že doňho vidíte, akoby bol zo skla, mu ako dôvod stačí: spoločensky, psychicky, fyzicky (v tom poradí), žiadnu hlbokomyseľnú pohnútku nečakajte – keby som ja urobila chybu hrúbky ako toto, už by som nežila, nedostala by som druhú šancu, keby som niečo spackala. Keď chcete niekoho naštvať a vyviaznuť s neverejným napomenutím, vyberte si takého, ktorý vám odpustí, lebo nikto nedá, čo nedostal, ak to nevznikne samo. Dejiny odhalili, že na niektoré druhy labutích piesní sa dá tancovať. Netreba si špiniť česť niekým, kto sa vie dôkladne zničiť sám. Dovtedy sa chodí po vodu, kým sa neroztlčie džbán. Kto mečom zaobchádza, mečom aj schádza. Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu. Mali 20 mesiacov na dávanie do poriadku sami od seba, a túto lehotu považujem za priam luxusnú. Ja nemám večnosť ako Ježiš. Boh sa vraj zastrája, že príde bez pozvania a nepredstaví sa svojím menom, zato nasmerovanie bude mať tutové – komu je dopopuku smiešne, že by niekedy utŕžil trest za svoje prečiny, ten si žiadnu ďalšiu šancu nezaslúži. Keď mi niekto vymazal pocity, nech sa teda nečuduje, že ich nemám.

 

POJEM A DOJEM --- Keď si Sofia Frederika Augusta Anhalt-Zerbstová známa ako Katarína II. Veľká, búchala hlavu o stenu, lebo umrel nie celkom dobrovoľne jej manžel, proti ktorému boli použité nástroje na jeho zosadenie, pretože bol totálne neschopný, a za daných okolností by nikto neuveril, že tento sled udalostí je náhodný, nešlo o depresiu tej ženy, ale ťarchu zodpovednosti: ak ťa plač posúva vpred, nie je dôvod ho obmedzovať. Keď ťa život nebaví, tak umri, ale pre niečo, pre čo sa to oplatí podľa zdravej mysle.

 

POROVNANIE --- V dôsledku nedostatku železa v organizme mávam pravidelne také bolesti hlavy, že za seba neručím (v agónii mám náladu si rozbiť lebku o stôl, len aby to prestalo), ale hematológ sa mi vysmial, že nedostatok železa má každý – je zaujímavé, že keď má každý obyčajnú depresiu (civilizačnú chorobu), lekári sa tým veľmi ochotne zaoberajú (vlastne nemá význam chodiť k lekárovi, pokiaľ neumierate, lebo norma je vec, ktorá z chorých robí zdravých: norma sa uplatňuje, keďže pacientove parametre v zdraví nikto nikdy nezisťoval, takže lekár porovnáva, napríklad keď pacient trpí zväčšením štítnej žľazy, jednu žľazu s druhou, nie jednu s tou istou /v obdobnej šlamastike Konštantín zo Solúna poverený zostaviť pre Slovienov písmo nie nadarmo hodné posvätného textu a učiť ortodoxnú vieru v jazyku, ktorý nemá s ortodoxiou nič spoločné, povedal, že je to nonsens, legendárnou vetou, ktorá by dnes znela a či som ja kúzelník, aby som niečo také skúšal?/, pričom zdravá veľkosť žľazy mohla byť na spodnej hranici normy, kým zväčšenie žľazy sa zmestí do hornej hranice normy, a teda je nepreukázateľné, hoci sa interpretuje ako negatívne – v ľudskej reči: je smola, že chorobné zväčšenie orgánu, ktorý je pôvodne malý, sa nedá zistiť; rodičom sa síce odporúča, aby neporovnávali svoje dieťa s inými ani sami so sebou, ale chválili ho za pokroky, ktoré dosiahne vo vlastnej vývojovej osi – lekári majú, zdá sa, iný recept, tak či onak, porovnávanie aktuálnej obličky s normou sa mi javí ako škrabanie sa za uchom okolo hlavy), inými slovami: keď ma niečo ohrozuje na živote, je to v norme, keď mi niečo neprekáža, je to ohromne vážne – riadna zvrátenosť (spoločný menovateľ? politika). Keď na fyzike meriate pri relatívne stálej teplote a tlaku dĺžku tyče z anorganického materiálu, urobíte jednoduchý aritmetický priemer hodnôt opakovaného merania s vyčíslením odchýlky, čiže určíte, v rozpätí akých násobkov jednotky sa nachádza skutočná, objektívna hodnota, ktorú ste merali, napríklad d= 12cm ±2,1 mm činí d= 11,79 až 12,21cm, ruku na srdce, dlhšie sa babrete so znamienkami než so stupnicou. Tyč je vonku, orgán (oblička) je vnútri, veci neublížite, organizovanej hmote áno, na vlastnosti kovu pôsobí pár veličín, na žijúce sústavy bezpočet. V organickom svete, predovšetkým v závratným tempom meniacej sa antroposfére, ak chcete stanoviť objektívnu normu pre veľkosť obličky, musíte škodlivé meranie obmedziť na minimum, aby ste nespravili viac škody než osohu, čím sa natiahne čas zberu údajov povedzme na 4 roky, pričom ste často obmedzení aj výberom vhodných jedincov tak, aby boli porovnateľní (zvlášť ženy, zvlášť muži a pod.; prečo by niekto meral obličku? odtajte aspoň jedno miesto v tele, kde nemôže byť rakovina; vybrať orgán, zmerať a vrátiť späť bez toho, aby si to niekto všimol, zatiaľ len v StarTreku): aby údaj zverejnený v roku 2004 nebol zastaraný, treba každý údaj z roku 2001 do súčtu zaradiť raz, každý údaj z roku 2002 dvakrát, každý údaj z roku 2003 trikrát a každý údaj z roku 2004 štyrikrát (najstaršie majú najnižšiu cenu a najnovšie najvyššiu), pričom k odchýlke treba pripočítať ďalšiu odchýlku na základe úzkej spolupráce lekárov s ostatnými odborníkmi tak, aby boli lekári schopní predpovedať, ako sa vonkajšie prostredie odrazí na veľkosti toho-ktorého orgánu ( e v o l ú c i a ). Lekár vlastne musí ako odborník uvažovať tak, či je normálne, aby 35-ročný muž z Banskej Bystrice žijúci a ľahko pracujúci v Bratislave pri defektoch, ktoré má (ako každý), mal takto veľký orgán – čo je námaha aj pre výpočtovú techniku. Nie je tých, ktorí rozhodujú o zdraví, priveľa? Meraný subjekt mohol klamať o svojom stave, merajúci mohol mať partnerskú krízu, programátor mohol byť prepracovaný a lekár mohol byť hladný.

 

Pacienti sa zväčša domnievajú, že lekár určuje, či sú chorí alebo zdraví, neuvedomujúc si, koľko potu stojí alebo by malo stáť to, čo zostáva v pozadí. Máloktorý lekár pacientovi vysvetlí, ako sa veci majú (to nie je veľmi transparentné), mám zato, že pacient s vážnymi komplikáciami má právo vedieť, prečo lekár usúdil, že o nič nejde (z nemedicínskeho hľadiska najskôr preto, aby sa ho zbavil, ako sa hovorí). Ľudia zvyknú lekárov uctievať ako nejakých mudrcov, ktorí vedia všetko, žiaľ, lekár nevie z letmého pohľadu na vaše zuby určiť, v akom stave je vaše koleno, ani nemá nádej z toho, že sa na vás dve minúty pozerá, ako sedíte, zistiť, či ste schopní bez problémov osem hodín stáť. Takže sa môže veľmi ľahko stať, že roky dávate úplatky niekomu, kto vám v najväčšej tiesni šplechne do tváre, že predsa nie je jasnovidec, tobôž Superman (čerpať výhody áno, len nech sa od neho nič neočakáva). Pre lekára je maličkosť udržať v tajnosti vaše defekty, keď si ani neprečíta vašu kartu, z ambulancií sa pomaly stávajú call centrá. Neberte príliš vážne toho, kto sa môže veľmi ľahko a lacno vyhovoriť, rozhodnutie o tom, či je pacient zdravý alebo chorý drží v rukách v suverénne najväčšej miere práve pacient sám. Ako sa majú tí, ktorí nechodia k lekárovi? Poistia sa pod hocijakou značkou, lebo nemajú žiadny nález, nič im nebráni zobrať akúkoľvek prácu a zničiť sa v nej, takže majú z čoho žiť. Výkvet lekárskej hlúposti: internista sa „vyznamenal“ neutralizáciou studňovej vody mexickej kvality (síra?) probiotikami – keby vyzvedal, či je voda zo studne, ktorú predchádzajúca generácia pila a nepostrehla dopady na zdravie, pitná, nemusela som sa podrobiť gastrofibroskopii, pech, že sa hadička nevie opýtať; ORL kázal dať si vatu do uší pri sprchovaní, aby som eliminovala suché ucho a rozbila si hlavu o kovovú vaňu (tlmením sluchových vnemov utlmíte aj reflexy na ne, reflexy na zrakové a hmatové vnemy bývajú prudké).

 

Je jeden obrázok. Ten obrázok má dve strany. Vzniká, keď chce niekto zisťovať prostredníctvom dokončenia príbehu v susednom kráľovstve sa niečo deje. Na jednej strane obrázka je posol–prieskumník, na druhej strane kráľovský pár zvedavého kráľovstva. Pacient s rešpektom k autoritám je vďačný za príležitosť splniť si v úlohe posla túžbu rozprávať, kráľ a kráľovná zvyčajne reprezentujú jeho rodičov. Pre toho, kto povyšuje činy nad slová, je posol nikto, kráľ a kráľovná sú on so svojím partnerom. Cez obrázok o dvoch stranách sa doteraz dalo zistiť, kto padol medzi bláznov neprávom, ododnes to už možné nie je.

 

Šach Mat

Dúfam, že spolubývajúcim pošlú faktúru za výjazd.

 

Zásady. Keď chceš niečo tvrdiť, dokáž to, ak to nemôžeš dokázať, tak to netvrď. Že je niekto schopný rozhodnúť sa správne, mu uverím vtedy, keď to urobí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?