K priebehu jednej hospitalizácie, prvej a poslednej

Autor: Judita Vargová | 4.6.2015 o 13:05 | Karma článku: 1,02 | Prečítané:  326x

Keď géniovi zoberiete polovicu mozgu, ešte stále vás môže položiť na lopatky použitím len tej polovice, ktorá mu ostala. Druhá strana nepristúpila na obojstranne výhodnú dohodu: prestanem o nich hovoriť pravdu výmenou za to, že...

o mne prestanú klamať.

Dr House (stvárňuje Hugh Laurie) povedal pacientke s hormonálnym implantátom, ktorá nedostala menštruáciu a oháňala sa, že vraj keď ju nedostane, znamená to, že implantát funguje správne: lenže menštruáciu nedostanete  a j   v t e d y,  k e ď   n e f u n g u j e, ste tehotná (použil slová „máte v tele parazita“, ale význam je rovnaký). Raz je darmo, keď sú hlavné príznaky správnej aj nesprávnej liečby identické, je vhodná chvíľa testovať všetko vedľajšie, čo sa dá, v opačnom prípade to smrdí.

     Kto som ja a kto sú oni

Kartu som mala u seba niekoľko dní, pričom som vedela, že sa v nej nachádza správa, ktorá sa mi nepáči – mohla som ju z karty vybrať, roztrhať a zahodiť do smetí. Urobila som si jej kópiu a vložila som ju späť – aký mám podľa vás charakter na základe týchto faktov? Všetky sú overiteľné. Počas hospitalizácie som bola posiata modrinami na všetkých končatinách a bokoch – ani raz som si nepýtala masť, ktorá modriny rozkladá, lebo tie modriny boli dôkazy a dôkazy ja neničím. Keď som sa nechcela na ne pozerať, obliekla som si niečo s dlhým rukávom. Aké je o tom písať? Akoby som mala na žalúdku #####. Často vidím, čo sa stane, skôr, než sa to stane, z toho väčšinou tak, že keď mi povedia, ako sa to začína, poviem, ako sa to skončí (uvažujem v príčinách a dôsledkoch, nie v číslach), ale to isté sa dá dosiahnuť aj bez rozmýšľania: nebola som zaskočená, a to, čo som tam zažila, sa mi nepáčilo – keď sa tam dostane niekto bez prípravy, tak to je v keli.

V predchádzajúcich článkoch (zdravotníctvo, Ficova škola) bolo objasnené, že psychiatria je rozpoznateľná podľa špiny a chaosu, a bola zodpovedaná záhada, ako je možné, aby správa, ktorá mala dokladať priebeh zdravotnej starostlivosti, ktorá evidentne nebola poskytnutá náležite

 

     (počítadlo spomienok /ubúda ich, odkedy ma začali „liečiť“/ v mojom mozgu mi hovorí, že mladnem, ukazujúc čoraz nižší súčet /že starnete, zistíte podľa toho, že vám počítadlo ukazuje deň za dňom to isté množstvo spomienok: staré trvajú, včerajšie sú nahrádzané dnešnými, v priebehu dospievania by ich malo pribúdať/, len ten konflikt so zrkadlom – na traumatickú udalosť by bolo treba zabudnúť čím skôr, ale čo ak vám takzvaní lekári odrovnajú nervové dráhy a pre vás už nebudú existovať udalosti po hospitalizácii, iba pred hospitalizáciou? v tomto prípade sa vám bude ťažko zabúdať; výstraha a ponaučenie: nepchajte antidepresíva do niekoho, kto je traumatizovaný, a to ani vtedy, keby mal aj depresiu),

 

prešla kontrolou ako bezchybná: keď niekto vie, ako úrad dohľadu postupuje, ľahko zostaví takú správu, aby prešla, pričom postup úradu dohľadu nie je tajný, je zverejnený v zbierke zákonov (citácia na dne článku, inak 581/2004). Keď psychiater zamení slovíčko stokrát, už to nie je taľafatka, ide o krádež identity (opravným prostriedkom pri ohováraní je súd o ochranu osobnosti). Vskutočnosti lekárske správy úrad dohľadu neporovnáva s reálnym pacientom, inými slovami: lekári ukazujú úradu dohľadu lekárske správy fiktívnych osôb pomenovaných pacientovým menom (ak by sa tak stalo iba raz, bol by to zázrak, dôkaz, že Boh existuje) a úrad dohľadu sleduje iba to, či v lekárskej správe fiktívnej osoby je nejaký vnútorný rozpor – niektoré veci sú príliš dokonalé na to, aby mohli byť pravdivé – čo je písané pre lekára, nemusí presvedčiť laika so zdravým sedliackym rozumom. Oni tie slová totiž zamieňajú cielene a systematicky, vyvinuli sofistikovanú nomenklatúru, v ktorej sa neutrálne a chvályhodné vlastnosti menia na hanebné (striedmosť --> anorexia etc). Najzásadovejší dopadnú najhoršie.

 

Pochopiteľne, nie je možné pri hospitalizácii zažiť iba zlé veci, ale rovnako dobré sa dajú zažiť aj na slobode. Hospitalizáciu na predmetnom oddelení neodporúčam z dôvodov:

1) ak máte radi svoje práva, tak na psychiatrii máte iba jedno právo: právo mlčať – a radím vám ho využiť (psychiater vás obviní, nepovie z čoho, nemôžete sa brániť – týmto konaním dávajú najavo, že je pre každého výhodnejšie spáchať zločin, než byť poctivý, dúfam, že prví, kto schytá za túto politiku, budú oni sami: niektorý pacient im vykrúti ### a kriminalisti sa k nemu budú správať lepšie, toho pacienta možno bude škoda, najlepšie, čo im môžem priať po tom, čo vyviedli, je v pôvodnom význame rýchla...)

2) ak ste analytici, unudíte sa k smrti: môžete štrikovať, vyrábať papierové vrecká alebo stavať z kariet dom, ale to je zábava pre syntetikov, ja som upratala figúrky, netrvalo mi to dva mesiace, lež dva dni – ibažeby ste považovali za pracovnú činnosť čítanie starých časopisov

3) dámy, keď dostanete menštruáciu: kúpeľňu odomykajú ráno a večer, ešteže vynašli tampóny

4) keď máte inú stravu než ostatní (nejem mäso), nemôžete si vybrať, kde budete sedieť (pri okne oproti vchodu sotva; bez toho, aby som o to žiadala a bez toho, aby som o tom vedela, ma preradili na vegetariánsku diétu, rovnako ma z nej vyradili bez toho, aby som o to žiadala a bez toho, že by som o tom vedela; dala som sa skúmať súvislosť medzi požívaním mäsa a páchaním trestanej činnosti: jeden subjekt ZVJS odpovedal, že za žiadnych okolností nemám nárok na informáciu, koľkí vo výkone trestu odňatia slobody sú vegetariáni, ďalší subjekt odpovedal, že sa toto od nich dozviem, keď sa identifikujem adresou bydliska /poznali e-mailové konto/, tretí subjekt vyčíslil počet týchto na 8, percentuálny podiel nepoznám, ale hádam, že dozerajú na najmenej sto odsúdených, pričom je celkom dobre možné, že polovica z počtu začala o seba dbať až po umiestnení k subjektu)

5) keď mi zmizol plecniak, sestra z personálu sa vyhovárala na príbuzných, že ho vzali, príbuzní sa vyhovárali na sestru z personálu, že im ho vnútila, lebo nemajú miesto, kde by ho skladovali

6) keď ste výnimoční, vždy vás prehlasujú, napríklad aký program bude pustený, ak vám dajú dlhý hrubý kábel, ktorý by sa dal použiť aj na iné než televízor

7) nemajú tam ani toaletný papier, ktorým by ste sa mohli aj ohadzovať bez toho, aby ste si ublížili

8) všetci, ktorí majú nejakú inú vážnu diagnózu (napr. diabetes), odtiaľ utekajú kade ľahšie, pretože tam nemajú vlastne nič... skrátka návyk na hotelový full-servis je tuto prekážka – ľudia by sa na psychiatrii nemali cítiť lepšie než vo vlastnom, ale odtiaľ-potiaľ

 

     Boli mileradi, že sa ma zbavili alebo Jedna hygienická kontrola a dovidenia

Tá polievka je studená     Na tom vajci je škrupina, umyť

Prečo je ten rybí rezeň otečený od šalátu? Lebo by ich asi zabilo, keby tú mrkvu dali zvlášť do misky

Však im je jedno, že ten tanier, ktorý si ešte pamätá Dubčeka, má ostrý okraj, ony z neho jesť nebudú, kým ho niekto nehodí o zem, tak ho budú dávať na stôl

Som spokojná, že došlo k náprave pri servírovaní šalátu, moje metódy neboli konfrontačné, iba som frfľala tak, aby to zachytil ich sluch. To, že pri emisii z vývarovne bolo toto oddelenie na poslednom mieste, štvalo všetkých duchom prítomných – priemerne inteligentný človek si domyslí, že ak vinou studenej polievky /to by si nemohli dovoliť ani v reštaurácii/ v nemocnici ochorie jeden stravník, tak vzíde epidémia, v jednej mikrovlnke zohrievať dvadsať prídelov sa nedá stihnúť za jedno poludnie, ak doposiaľ neprišlo ku karanténe, tak to je len šťastie.

 

     Príhody

Prvá podpásovka prišla od takzvaného doktora Janigu, ktorý mi povedal: Ha ha, existuje aj iná verzia toho, čo sa stalo, ha ha, takže si vás tu necháme, ha ha (popravde viac než výsmech neznášam pokrový ksicht; citoslovcom rozumej podtón, ktorý sa v texte nedá označiť, ibažeby som siahla po thaiskej sústave). Jedna obzvlášť nepríjemná Pacientka, notoricky známa pani Darinka, rozprávala, že škoricový cukor je to isté ako kypriaci prášok do pečiva a že keď ho (cukor) budem jesť, takto skysnem (roztiahla ruky ďaleko od seba); inokedy sa postavila pred televízor, ktorý druhí sledovali, s tým, že ak majú medzi sebou problémy, tak sa majú opýtať jednej z nich, ukázala prstom, že ona za to môže, v nadväznosti na nič; inak chodila po izbách a brala druhým veci, kšeftovala so zbožím (ja som v tejto atmosfére bola ako doma, ale každý inak znesie). Neželám nikomu, aby sa mu stalo to, čo mne

 

VLOŽKA1(byť zavretý na základe udalosti, ktorá sa nestala, pričom, čo čert nechcel, a to je už iný priestrel, neboli splnené náležitosti tak, ako mali byť – kto v tejto poondiatej krajine by si zháňal niečo, čo mu netreba? vedeli, koľká bije, vtedy a vedia to aj teraz: moja interpretácia za tou ich v ničom nezaostáva, ak sa im nepodarí presvedčiť celú obec, že som blázon, keď toto píšem /cieľavedomý a vytrvalý je v ich verzii posadnutý/, majú po chlebe – ja prežijem, aj keď sa to prevalí, ale oni nie sú tak starí, aby ich to nemuselo trápiť, nedostatky, ktoré som označila, sú skutočné a časom na ne doplatia ďalší – nie je ťažké prepísať jednu diagnózu na druhú /pacient prišiel s podozrením na ... a zistilo sa, že .../, ale ak svoju somarinu nemajú na čo prepísať, lebo žiadna choroba nie je... posttraumatická stresová porucha sa neprejaví okamžite po traumatizujúcom zážitku, rádovo hovoríme o mesiacoch; keby som mala depresiu preto, že sa oprávnene niečím zaoberám, tak potom majú depresiu všetci televízni redaktori, že sa vôbec angažujú v nejakých prípadoch, čo je len ich práca, môžu a nemusia mať na ňu nadanie (ako vidno) – neviem nič o tom, že by aktivistku, ktorá prehodila stoličku v Národnej rade, odviezla sanitka, iba ju vyviedla ochranka, a to ozaj vyzerala, že má nervy v kýbli bez príčiny; fakty: bola som u príbuzných, kričala som a bola som doráňaná – ich verzia: hádala som sa, mala som záchvat a otec ma uzemnil – moja verzia: príbuzní ma lynčovali pred, počas i po, lebo nie som chlapec, som z hornej šestky/šestice a oni z dolnej /váhy–panna-býk-škorpión, z ktorých jediná mám vysokoškolské vzdelanie/, moja prvá súvislá veta bola to je ono a bocian reklamácie neberie, najradšej by ma zbavili svojprávnosti, aby ma nemuseli brať vážne, keď im ukazujem, že cesta, ktorou idú, nikam nevedie; lebo dôsledné dodržiavanie predmanželskej dohody, že on ju bude chrániť pred všetkými vrátane spoločných detí, aj keď nebude mať recht /to by intelektuál nesľuboval/, takže nemôže mať vzťah s nikým okrem nej – svedčiť o mne bola privolaná manželka osoby, ktorú som označila za útočníka a ktorá sa nielen svedectvom podieľala na týraní, pričom si takzvaní službukonajúci nepreveril ani jedno jej slovo, hoci mala dôvodov klamať hneď niekoľko, a povážte si: psychiater, ktorý by mal psychicky narušenú osobu odhaliť na sto krokov vzdialenosti, mal psychicky narušenú osobu pod nosom, a nezistil to, ibažeby svoje zistenie úmyselne zatajil, lebo je psychopat – nebol dôvod pochybovať o jej úprimnosti? v takomto prípade je na podozrenie dôvod vždy – pokiaľ chodím von sama, jediný, kto vie, kde som, som ja – svedok uvádza najprv, že chodím von sama, vzápätí špecifikuje miesto, kam – žeby jasnovidec? jediný, koho názor na to, čo narozprávala, ma zaujíma, je jej psychiater), - - - - -

 

vždy je lepšie si o tom iba čítať (žeby sa vám s pomermi u seba priznali sami?), než zažiť na vlastnej koži. Je iné, keď máte kam ujsť, keď vás cudzí pozorujú a komentujú, čo máte na sebe. Byť oštítkovaný leukoplastom popísaným fixkou tiež nie je ktoviečo.

 

     Čoho sa treba vyvarovať

Keď otvoríte dvere, a tie dvere sa pred vami zavrú, budete mať pocit, že nemáte silu, aj keby ste mali veľa síl: žiadne dvere v panike neotvárajte a ak už musíte nejaké dvere narýchlo otvárať, nikdy sa nedívajte do škáry (čo oko nevidí, to srdce nebolí).

Lieky niekedy majú presne opačný účinok: keď vás začnú svrbieť žily na krku alebo zápästiach, neškriabte si to, tým myslím ani nechtami, ani žiletkou.

Hlavne sa treba vyvarovať toho, že nemáte v ruke kópiu lekárskej správy vášho príbuzného, čo sa toho týka, lebo čokoľvek bude zo strachu falošne popisovať, že ste urobili, popíše verne. /čo sa stalo, sa neodstane, do budúcnosti pravou nohou: stálo by za pokus zriadiť register psychicky narušených, aby títo nemohli zdiskreditovať tých, ktorí psychicky narušení nie sú, psychicky narušení, ktorí sa dajú sterilizovať, by mali byť zvýhodnení/

Keď budete mať tlak 190, nerozprávajte ani tak, ako to najlepšie viete, lebo zdravotníci, ktorí dobre vedia, že ľudia pri tlaku 190 nešepkajú, napíšu, že kričíte.

 

     AKOŽE DIAGNOSTIKA

Pokiaľ ide o pána Mgr. Zabáka, ktorý má tú smolu, že aj keď píše polatinsky, ešte stále rozumiem, čo píše, netvrdím, že je zlý človek, ale za psychológa by som ho odporučila len tomu, komu by som chcela zle (ako danajský dar). Tento študovaný muž preukázateľne používa metódy, ktorým nerozumie. Byť hlúpy a ako psychológ nestáť ani za deravý groš nie je protizákonné, machinácie áno (sám na sebe môže pozorovať, čoho je človek schopný v úzkych, môže o tom vydať knihu, po takom žánri je dosť veľký dopyt). Dr House by v mojom prípade tiež neuspel, lebo ten je presvedčený, že všetci klamú. Nie všetci klamú. Aký by som mala život, keby som si občas z niekoho nevystrelila? Keby som bežala a preťali by mi vrhnutým šípom nohu, bežala by som ďalej, nejaký šíp v nohe predsa nie je ako stena (ak nie ste majster kung fu) prekážka tomu, aby som bežala – akýkoľvek psychický stav, keď mám modrú krv, nemá vplyv na to, či sa rozhodnem správne (najmä keď je správne rozhodnutie záležitosť života a smrti), s tlmiacimi látkami alebo bez nich s prehľadom trafím klinec po hlavičke: Ivanka (deva z vedľajšej postele) má salámu na posteli a posteľ na saláme (náhodou bolo také menu, balíček /za hrsť/ salámy, nezvykla si upratovať). Dokázala som ľudí rozosmiať tam rovnako ako teraz

(Zabák: „Judita hovorí, že je to tak, lebo ... a na púšti je teplo.“ /navážal do mojej argumentácie, že je ako po’me na jahody/ ja: „Iba cez deň.“ /=relatívne tvrdenie/ a hneď bolo veselo).

Tento tu sa nechal odradiť, aby do mňa nezabŕdal, stačilo použiť šminky, aby mu bolo ľúto zmariť moju námahu. Mohol ma upozorniť, že si nemám zvykať na priateľstvo s najvážnejším pacientom, ktorý sa pasoval do vedúcej pozície v kolektíve, lebo ma bude posudzovať podľa množstva chemikálií, aj medzi dobrovoľne drogovo závislými preberá iniciatívu ten najviac závislý, neupozornil. To, že sú materiálne podmienky v slovenských štátnych nemocniciach katastrofálne a pokiaľ ide o túto konkrétnu, je dávno všeobecne známe, že je lepšie sa hodiť pod ####, než rodiť v nitrianskej nemocnici, ale dôkladný výber ľudských zdrojov nie je záležitosť peňazí, stačila by dobrá vôľa. Nehovorte mi, že v celej republike nie je lepší psychológ! Ibažeby si ho vybrali zámerne- V prípade, že tento tu prišiel k titulom na UKF, môžem konštatovať jedno: tak veľký človek sa tak volá, a tak mizerná inštitúcia sa tak volá. Že som ja, týraná, uverila, že som schopná pracovať, hoci je to nereálne?

 

VLOŽKA2(Ostatní: To sa ti len zdá, závidím ti tvojich rodičov, mala by si sa hanbiť, že neprispievaš, využívaš chudákov rodičov mama, daj; Oni: /komentár na moju postavu/ pamätáš, aká bola vyžratá?, /komentár na moje vzťahy/ kto by ťa chcel?, /miesto ahoj, ako sa máš?/ prines mi krhlu, choď do obchodu; /ich uznanie, ak si všimnú, inak  zase ste nič neurobili za celý deň/ musím ťa pochváliť, /miesto ospravedlnenia, keď ma zbijú, lebo sa im marí/ tak ti treba, mala si povedať, že ťa bijeme neprávom, /obľúbená rýmovačka, z ktorej má naozaj radosť/ Judita, budeš ubitá; keď mi niečo darujú, nemajú problém si to zobrať späť; keď sa im niečo nepáči, prvý, koho sa pýtajú, som ja, keď sa im niečo páči, pripisujú skutok niekomu inému; každý deň, keď ma vidí, mi hovorí, ako ma vyhodí z domu, keď bude chcieť, nie preto, aby som to vzala na vedomie, to by stačilo oznámiť raz, ale že mu to robí dobre; niekto kričí, lebo sa mu chce, som nervózna, trasú sa mi ruky a keď niečo rozbijem, som nemehlo; na posmech ma posielajú zháňať včerajšie denné zoskartované noviny v celku, keď zabudnú kúpiť; keď chcú utratiť psa, ja ho mám držať; keď navrhnem, aby sa odstrihol spodok závesu, vynadajú mi do sprostých, keď chcem niečo strihať, nech si to kúpim nie že zo svojho, ale z toho, čo zarobím, a keď zabudnú, čí dobrý nápad to bol, odstrihnú zo závesu (autorské práva nič?) – pri akých aktivitách zbieram myšlienky, ktoré sú tu vystavené? pri takých, ktoré iní nechcú robiť: vysýpanie smetí, zametanie, upratovanie po psoch, umývanie riadov – tak mám dilemu, či sa ponášam viac na rozprávkovú Marušku, ktorá má trhať jahody v zime, alebo Popolušku; ležala som a nemohla som sa pohnúť nie preto, že by som mala niečo so svalmi, ale že na mne ležal niekto, kto váži dvakrát toľko čo ja; keď som sedela na kovovom rošte dobitá, Anton stojac nado mnou veľmi spokojný s tým, čo sa mu podarilo a ako má vec pod kontrolou, spieval: len si sople utri do trička, nech všetci vidia, že nie si normálna, zatvoria ťa a už nikdy ťa nepustia; ich snaživosť o uspokojenie druhých, len aby v hanbe neostali, nie je ani tak naplnením definície pohostinnosti ako skôr pokrytectva – do nemocnice mi nosili jedlo na každý deň, raz prišla babka na návštevu neohlásene a bola v šoku, že je chladnička prázdna; rodičia nie sú povinní živiť svoje dospelé deti a nikto to od nich neočakáva, tak prečo sa tvária, že to robia, keď sa im to hodí? láska alebo vypočítavosť? bežne si nejaký priemerný chrapúň vycvičí a odizoluje priemerné decko tak, aby skákalo celý život, ako on píska, a v bode zlomu dochádza k odpútaniu sa raz a navždy – prečo dopustíme, aby ten, kto je celý život deptaný, skončil v base? prečo to, čo smeruje k jatkám, necháme dôjsť až tam? keby som poznala zaručenú/nezaručenú techniku, ako sa tomu môže deptaný vyhnúť svojpomocne, určite by som ju na tomto mieste uviedla, ale geniálny mozog nie je vírus, nemôže ho mať každý, plagáty Z násilia vedie bezpečná cesta založené na predpoklade, že týraný za pomocou príde sám, sú ozaj komické, žiadna cesta vedúca z násilia nie je bezpečná a najťažšie je zbaviť sa vrypu, ktorý každému zloduchovi v okolí prezrádza môžeš si so mnou robiť, čo chceš – oslobodíte sa od jedného, príde ďalší – čo mne osobne v podstate nevadí, pretože kopem troška inú ligu, keď mi niekto obrazne pristúpi nohu zámerne v domnení, že si to môže dovoliť, tak mu pomyselne zotnem hlavu, ja sa nekašlem ako sa hovorí, akurát je mi nanič z toho, že sú ľudia podlí a povrchní /ani veterníky si už nekupujem, vždy mi vyberú tie najškaredšie, až ma prejde chuť/, to je celé, aspoň že je potom čistejší vzduch a stále je to metafora, nech by ste boli akokoľvek skúsení, psychopat vás vždy dokáže prekvapiť – psychopati tomu vrypu nedokážu odolať ako keď žralok zacíti krv, keď iní pozorujú, ako niekto zametá s druhým, ktorý má ten vryp, nevenujú tomu pozornosť, pretože toho s vrypom považujú za hlúpeho, že si to nechá, a hlúposť sa liečiť nedá, ide o to, že pokiaľ nenájdem spôsob, ako zbaviť toho vrypu všetkých ostatných, nemám vôľu sa ho zbaviť sama – som nadpriemerná a chodiť po svete s týmto vrypom nie je med lízať, aké to musí byť pre podpriemerných a priemerných, som zásadne proti tomu, aby jedni boli týraní a druhí nie, lebo netýraní sú zvýhodnení, buď budú týraní všetci, alebo nikto, vyberte si; niekedy mi vyschne sliznica z ničoho nič, mozog to vyhodnotí ako cudzie teleso, ktoré sa snaží vykašľať, napiť sa nezaberie, to je iná trubica – raz sa mi to stalo v škole a chceli volať záchranku, lebo sa báli, že sa zadusím, bez horúceho čaju ani na krok, je aj lepší spôsob, ako ma zabiť, než posadiť ma do prachu; v lete, keď je horúco, nemôžem chodiť letne oblečená s odhalenou kožou, pretože sa zo mňa enormne rýchle vyparuje voda, aj keď si sypem soľ do vody, asi 50 zrniek na 0,75l, mŕtvolného pachu sa nezbavím bez zubnej nite, je to dosť nepríjemné, že ma zastavujú strážnici, lebo si myslia, že som naobliekaná preto, aby sa mi ľahšie kradlo – zamestnávateľ zneužíva to, že úlohy plním najlepšie a najrýchlejšie, ako sa dá, čo ma vyšťaví, ale miesto zaslúženého odpočinku ma zaťaží ďalšou úlohou, neviem pracovať spomalene ani lajdácky /rozhodne som dosť rýchla na to, aby nikto na ulici alebo v dopravnom prostriedku nemal šancu ukradnúť mi doklady alebo hotovosť - v Bratislave sú takto odľahčení dvaja zo štyroch spolubývajúcich/, pri duševnej práci mi vadí, že zamestnávateľ nebude platiť za niečo, čo môže mať zadarmo, duševné vlastníctvo sa ľahko kradne a ťažko dokazuje, stačí, keď vypíše zamestnávateľ výberové konanie, zadá úlohu a keď dostane, čo chcel, konanie ukončí a prácu nezamestnaného môže používať bez toho, aby o tom nezamestnaný vedel, obávam sa, že ani na motivačný list ako rezervoár myšlienok sa zákon o ochrane osobných údajov nevzťahuje, zamestnávateľ informácie z neho môže využívať v praxi bez toho, aby o tom nezamestnaný vedel; vždy som si myslela, že choré je to, že zväzujem a vraždím svoje bábiky – zobrali mi ich; myslím si, že s pani Janigovou by som sa mala o čom porozprávať...) - - - - -

 

Kto týral toho psychológa, že tomu on uveril? Podľa štatistiky by som si ako absolvent najlepšej strednej školy v meste (ktorá nie je cirkevná) mala nájsť uplatnenie, keby to bolo možné. Príčinu svojho zlyhania (o to viac ma mrzí, že som ho upozornila, že keď bude hľadať konkrétnu vec, prehliadne to, čo nehľadá) sa nedozvie, kým sa bude tváriť, že by z neho opadla mužnosť, keby sa prestal javiť dokonalý. Aká je pravdepodobnosť, že by osoba vo svojich dvadsiatich piatich rokoch kreslila strom prvýkrát? Na filozofickej fakulte sa, samozrejme, matika neučí, ale toto vedia aj deti na základnej škole. Od psychológa očakávam, že sa bude viac pýtať a menej odpovedať (čo si myslíte? prečo si to myslíte? Aký film vo vás evokuje ten strom? nie Ten strom by sa hodil do Harryho Pottera, však?). Pokiaľ pacient nadobudne dojem, že psychológovi musí niečo dokazovať, ide o jasný signál, že toho psychológa treba vymeniť (ja som nadobudla dojem a nikdy som sa ho nezbavila, že má nejaký názor, o ktorom ma chce presvedčiť, že je správny, často sa ma pýtal spôsobom, ktorému sa v právnickej terminológii hovorí navádzanie svedka, alebo uplatnil sugestívne tvrdenie; tiež sa mi protiví, keď má niekto vyššie sebavedomie, než aké je schopný pokryť svojou erudovanosťou).

Priemerne inteligentnému jedincovi by došlo, že v tejto situácii nepokročí, pokiaľ nezistí, kto klame a v čom presne. Stále opakoval, že som tam preto, že mám vnútorný problém, čo ani s tak úžasným mozgom, aký mám (nie každý dokáže z dobrej veštice vytiahnuť, koľko má ešte času), nedokážem pochopiť, ako sa zo dňa na deň z vonkajšej príčiny nejakého stavu môže stať vnútorná. Aj keby nemal psychológ prístup k mojej správe priamo, mohol sa k jej obsahu dostať okľukou cezo mňa, ja k nej prístup mám a môžem zreferovať, čo sa v nej nachádza, ak uznám za vhodné. Od začiatku hospitalizácie sa ukazovateľ pravdy posúval len na moju stranu, zastavil sa pred koncom cesty.

 

„pacientka teraz býva na Klokočine u starej matky v dome“ prečo by niekto v tomto klamal? je toľko dôvodov, že by som potrebovala ďalší článok – policajti by zistili, že stará matka Helena umrela tri roky pred touto udalosťou, s údajom Judita P. by zamieril na kataster, kde by zistil, že Judita P. nevlastní nehnuteľnosť na Klokočine, ale túto vlastní osoba, ktorej tvrdenie je uvedené vyššie – psychické problémy má skôr ten, kto dom, ktorý vlastní, nepovažuje za svoj, svokra vládne zo záhrobia, o interiéri naopak prízvukuje, že všetko tam je jej; urobte si názor, prečo sa niekto pri výsluchu vyjadruje familiárne, lebo to, že dom u babky patrí tomu, kto to hovorí, si nedomyslí ani Sherlock Holmes; predstavte si 4 osoby bojujúce o svoj priestor v dvojizbovom byte, kde ho nikto nemá a každý každého za to nenávidí, najvďačnejšie témy: deriváty kože, telové tekutiny, kto čo kde nechal a pod.

 

„rodinná anamnéza: bez duševnej záťaže v rodine“ matka nejaví známky toho, že by ju niekto niekedy na niečo liečil, odkiaľ som mala vedieť, ako sa postupovalo predtým, než som sa narodila? on to vedel. keď sa ma pýtal, či som sa pokúšala o samovraždu, povedala som, že matka zjedla tabletky a prebrala v prítomnosti tlstej sestry z personálu, ktorá jej strelila facku so slovami: a čo si si myslela, ty [vulgarizmus]?! aký mala dôvod zatajiť túto skutočnosť? ona sa nemôže dať liečiť, ani keby chcela, však by tých lekárov poisťovňa spucovala ako siroty, ako je možné, že v mojej správe je uvedené, že nikto z mojich predkov nemal obdobný problém, a tu si zrazu moja mať po rokoch spomenie, že psychické problémy má odvtedy, ako ju (prečo také osoby majú deti?) jej otec, ktorý bol v čase mojej hospitalizácie dávno po smrti, naháňal po ulici so sekerou – ibažeby sfalšovali ďalšiu správu a nedajbože, aby mala psychické problémy aj starká. Mohol mi niekto pomôcť menej?

 

„dla matky kreslila len čiernou farbičkov“ toto tvrdí tá istá osoba, ktorá mi financovala výtvarný krúžok (mám certifikát) a tá istá, ktorá ma zbila za pokreslenie steny pastelkou, ktorá bola hnedá, dosť na to, aby som k hnedej získala odpor – tento údaj by bol relevantný u niekoho, kto nevie, čo robí, ale ja veľmi dobre viem – každý výtvarník bude súhlasiť, že čiernou farbičkou nekreslí, keby som si musela na kreslenie kúpiť niečo čierne obalené drevom, nešla by som do papiernictva, ale do drogérie (ceruza --> farbička aj falšovať treba vedieť: výraz f. je zriedkavý až štylisticky príznakový a rozhodne nepatrí do slovníka dietárky, nikdy som ju nepočula povedať také slovo, podozrievam zapisovateľa z prikrášľovania; kým kreslíte grafitom, kreslíte sivou, lebo grafit nie je zelený, hlina nie je fialová a celulóza nie je purpurová; talentovky do Kremnice som urobila, len ma neprijali, mohla som si voliť medzi tromi školami); škaredo kresliť ma neučili, takže by som kreslila pekne, aj keby skaly pršali, moje kresby nezodpovedali niekomu, kto kreslí prvýkrát, a aj keby voľbu prostriedkov pripisoval náhlemu zlepšeniu môjho stavu, stále stojí za úvahu, čím to je spôsobené, že sa mám tak prudko lepšie

„vždy sa na jednotky* učila aj na strednej škole, na strednú chodila na gymnázium piaristické“ piaristické gymnázium by vyvrátilo toto tvrdenie, lebo tam moja noha nikdy nevkročila, spolužiaci vedia, že to nie je pravda, a ja mám vysvedčenia – vzorná matka, ktorá ani nevie, do ktorej školy chodí jej decko a aké má známky... (*obratne sa vyhla riešeniu, ktoré predmety mi išli lepšie a v ktorých pokrivkávam, o čom nemá potuchy, sestra z personálu ma presviedčala, že sama seba týram, keď nevidím, ako sú takzvaní rodičia starostliví, bodaj by som videla, a doteraz som nezistila, ako tá istá sestra z personálu naložila s informáciou, že sa viac bojím toho, že ma zamestnajú, než toho, že ma odmietnu, pretože vždy narazím na nejakého grázla)

„hlavu jej zašívali 2x“ stačilo by si pozrieť jazvu, že mi zašívali iba raz, poisťovňa uhradila v súvislosti s mojou hlavou len jeden zákrok, z pohotovosti v Galante (deti sa hrali bez dozoru)

„kamarátky nemala ani nemá“ je síce na hrane zavádzavosti, ale technicky, ako to z iného rozhovoru vyplynulo, je to pravda: kamarátku som mala jednu (Simonu K., Vladislava P., s ktorou som trávila veľa času, je moja sesternica, jedna z mnohých) a kamarátov mám mužského rodu (mať ich 200, dám im zoznam, kamarátov mám príliš málo na to, aby som si mohla dovoliť o nich prísť kvôli nedôveryhodným osobám, to ich radšej zatajím – never nikomu, kto neverí tebe). Nikto sa ma nepýtal, aké zážitky mám z materskej školy (Eva Zákopčanová, už sa tak nevolá, vie, že ju vychovávateľka po opakovanom upozornení pred všetkými vrátane mňa udrela a postavila ju do kúta), hrávala som sa sama alebo zakaždým s niekým iným, rozumela som si s jedných chlapčekom a jedným dievčatkom. Nikto sa ma nepýtal, aké píšem básne (recitujem ich spamäti), kde bývajú moje sestry, čo sa mi nepáčilo v základnej škole, kedy, ako a prečo upratujem, čo som sa naučila pri lezení po skalách a čomu som prišla na koreň v súvislosti s nocovaním pod mostom, či nejako prihliadam na fázy Mesiaca a rad ďalších vecí. Vo svojom výpočte perličiek, o ktorých len ja (a kto sa opýta správne) viem, prečo ich robím, opomenula, že neznášam lady Di a spím bez vankúša... Hocikoho poučím, pokiaľ o to bude stáť, ale na výzvedy druhu No tak mi to vysvetli, prečo to robíš, no tak mi to vysvetli; neodpovedám, nemá to význam. Hnusí sa mi, čo ona nevie, že nahého novorodenca, miesto toho, aby ho nakŕmili, nechajú plaziť sa po nahej matke, strašne ma zaujíma, aká je to podľa nich choroba, lebo keď sa raz niekto narodí ako človek, nie je vhodné podporovať ho v tom, aby sa správal ako zviera.

„pacientka je od ukončenia štúdia na úrade práce, nevie sa zamestnať, odvšadiaľ ju vyhodia“ keby sa informoval v sociálnej poisťovni alebo na úrade práce (na rovnakom mieste by si overil aj to, či poberám opatrovateľský príspevok), zistil by, v akom kontexte treba túto indíciu vnímať

Akýkoľvek chrobák mu vŕtal v hlave („nemá rada dotyky alebo sa bojí baktérií“), miesto toho, aby sa ma opýtal, či mi môže plesnúť po líci, ma vystavil skúškam, z ktorých jedna nič nedokazuje a nič pre mňa neznamená, druhá je zdĺhavá a nepríjemná, pričom ani tak nedospel k záveru, že jediný spôsob, ako sa mi dá priblížiť, je každý vo svojej hlave kedykoľvek a kdekoľvek, skrátka ten, kto niečo pochopí, je mi blízko, kto nepochopí, je ďaleko (blato sa dá zmyť, z ľudského odpadu /gazember/ nevykresáte). Nechávala som odrobinky, ktoré bolo treba pospájať. Podľa určitých formulácií a vyhranených preferencií (ja sa v sluhoch nevidím, nemám záujem pokračovať v tomto rozhovore, mám rada rukavice a i.) zbadali, že keby do správy napísali pravdu, poisťovňa by im neposlala ani cent. No ja mám zato, že mám väčšiu cenu, než dostali od poisťovne, dala im málo, keď už sa kupčí so zdravím.

 

     ĎALŠIE PRÍHODY

I stretla som jedného mladého muža. Rybár spozná iného rybára už z diaľky – tak sa to hovorí a tak to aj je. Nemusela som mu hovoriť vôbec nič. Ostatní ho rečou chlácholili, hoci porušil dve prikázania, ktoré platia pre ľudí, a rozhodne ho mali za človeka, čo vyzeralo, akoby ho iba ľutovali (aj keby ich porušil všetky doradu, na tomto mieste bol za dve konkrétne). Ja som mu na rozdiel od nich dokázala, že viem, čo je dobré, netáram len tak do vetra. Na hrob som mu nepoložila nič duté, čo by pripomínalo nádobu (akože týchto sa nezbavíš, ty smrad?), už len z pozornosti, že jeho motto už od začiatku bolo to, že nádoby sa treba zbaviť. Jediné, čo s ním psychológ mohol teoreticky urobiť, bolo vyžmýkať ho natoľko, že by už len hľadel do prázdna a cmúľal si prst (o tom, čo sa stalo, nebudete nikdy počuť, lebo armáda nikde nepochybila a nemá žiadne problémy). Stretla som aj jedného premúdrelého pána, zarytého ateistu, mohol byť môj starký, ktorý tvrdil, že aj tá najťažšia depresia trvá iba x rokov, takže sa zločincovi neoplatí robiť zo seba chorého, lebo z vymeraného trestu sa mu dĺžka pobytu v ozdravovni neodráta, a že policajti rozmýšľajú tak isto ako zločinci. Aj toho som dala do poriadku

1) viete, aký je rozdiel medzi kriminálnikom a kriminalistom? kriminalista môže prestať uvažovať ako kriminálnik hocikedy, kriminálnik nedokáže prestať nikdy

2) čo bolo skôr: sliepka alebo vajce? vieš /rovnaká neinvazívna metóda/, čo je Occamova britva? mladé (vajce; krátky čas) a staré (sliepka; dlhý čas) sú krajné hodnoty tej istej veličiny (cf Aristoteles/kategórie), ktorou je vek – je jednoduchšie uvažovať o jedinom momente, kedy vznikol vek aj so svojimi krajnosťami, než pátrať po dvoch momentoch... (ak sa nemýlim, podľa Biblie všetky stvorené rastliny už obsahovali svoje semeno, čiže ak sliepka a vajce vznikli súčasne, potom /stvorená/ sliepka už musela obsahovať vajce)

a bol rozdiel medzi jeho správaním predtým a potom; NÁVRH: všetkých, ktorí kritizujú, strčte do toho istého blázinca v tom istom čase (tí, ktorí kritizujú zle, sa naučia od tých, ktorí kritizujú dobre, ako sa to má, po roku už cvokáreň nebude pre koho držať, získajú návod na použitie myšlienkových nástrojov – najprv si treba urobiť poriadok v hlave, potom kritizovať, lebo keď niekto s neporiadkom v hlave kritizuje, nevzíde z toho poriadok, ale ešte väčší neporiadok).

 

     Diagnóza svätých?

Depresia nie je myšlienka, depresia je pocit. Ľudia majú zo zlej myšlienky dobrý pocit, neviem prečo, a zároveň nepoznám nikoho, kto by mal dobrý pocit z presadzovania dobrej myšlienky, to už ale viem, že konať správne nie je jednoduché: verejná mienka je taká, že iba dalailama má nárok robiť veci správne, ostatní sa musia prispôsobiť, nesmú vytŕčať.

 

P ä t a  č l á n k u: Niekto by si mohol myslieť, že pranierujem každé príkorie, nie je to tak. Aby som zavesila temer celý svoj chorobopis na internet, ma musí niekto riadne dožrať (zásada: netrestaj druhého tak, že tým potrestáš viac sám seba). Zaujímajú ma aj iné veci, lenže tie zase nie sú zaujímavé pre ostatných, takže sa dá povedať, že články píšem spravidla o veciach, ktoré ma až tak nezaujímajú. Za iných okolností, nebyť toho, že mi ich falošná správa spôsobuje opletačky v reálnom živote, mohlo by mi ich stanovisko aj lichotiť resp. čert ho ber

 

VLOŽKA3(stačí vypustiť ilný zo slova infant’’’’, takíto infantilní ľudia kedysi ovládali celý svet: pár rokov akého-takého detstva /v tom je paralela/ vystriedala intenzívna príprava na to, že raz zasadnú na trón – považujem za neprístojné sa o svoje od dvanástich rokov vymakané erotické predstavy deliť, budiť sa na orgazmus je vždy lepšie než na kŕč v nohe, Kámasútru som čítala päť rokov predtým, ale originál, čiže sa nebudem zmieňovať, čo urobím tomu, kto do mňa hryzne – paradoxne sa medzitým Zabák uznanlivo vyslovil, že hovorím, akoby som bola 20 rokov vydatá, pretože viem, ako muži myslia, ale toto viem odjakživa, čiže zadaná nie som najskôr preto, že som dokonalá aj bez chlapa, to viem, predsa by mi niekto v tejto spoločnosti nedovolil, aby som sa dokonalá aj cítila: prečo sa pred čistým ako ľalia hanbiť, keď mi môžu podraziť nohy; a aj s takou živou predstavivosťou, akú mám, dokážem rozlišovať medzi svojím snom a všeobecnou realitou, taká som multifunkčná /ak si niekto dokonalosť predstavoval inak, je to jeho problém/, okrem toho môže byť 1000 vhodných, z ktorých iba jeden je osudový a ja sa uspokojím s jedným, nepotrebujem tisíc a nie jeden sa dostal na psychiatriu, keď si vybral toho nepravého; podľa Zabáka som vraj i. viazaná na otca, ktorého z čírej lásky volám Anton pomaly dobrých 10 rokov, bravo, ten, kto má iné ruky, bude mať aj inú stavbu tela, teda môjmu ideálu nezodpovedá A., ale O., zmužilá žena potrebuje zženštilého muža, effeminare animos – keby som bola detinská, vošla by som do najbližšieho baru a vyspala sa s prvým, kto by prišiel do rany, keď niekoho považujem za dieťa, tak mu nevykám; keď nebudem mať na rukách chrasty ako robotník, potom sa budem obliekať ako princezná, a radšej budem celý život chodiť v teplákoch, než by som sa obliekala ako sliepka; neohúri ma ten, kto netrafí do smetiaka zo vzdialenosti 3,5 m, a ten, kto nedokáže rozprávaním tvoriť literatúru /po Vašej včerajšej hre na piano nie je žiadna prosba dosť veľká/, dosť dobrý je ten, kto rozpráva ako kpt. Barbosa /budeme tu zápasiť až do trúbenia poľnice ohlasujúcej súdny deň? smrt toho muže by vrhla na naši přátelskou návštěvu nemilý stín/; základný kameň psychológie: každý chce byť akceptovaný taký, aký je – radšej by som bola neakceptovaná taká, aká som, než akceptovaná taká, aká nie som – nejaký Zabák sa nemôže porovnávať s niekým, kto má /aktuálne/ 27 rokov praxe). - - - - - 

 

Ak teraz hľadajú niečo, čím by ma mohli vydierať, aby som im prestala púšťať žilou, tak im držím palce tzn. je mi ich úprimne ľúto: každý v živote dôjde potiaľ, pokiaľ mu to jeho vlastné chyby dovolia, a ešte ani nie sme pri karme. Z mojich skúseností vyplýva, že keby sa im podarilo vyhnúť tomu, o čo mi ide, boli by prví, a je mi jedno, ako to urobia. Keby mi neurológ povedal, že to poškodenie je trvalé, tak by ma vystavil niečomu, čo som nechcela počuť. Keď mi dôjdu nápady, tak knižnice sú plné kníh – ja síce nerada veľa čítam, ale ja si tú námahu dám. A vezmem si veľkú lupu. Chytím z toho depresiu? Takú radosť im neurobím. Doktori so zníženou pracovnou morálkou (prinútili súhlasiť a odflákli robotu) by nikdy nemali zabudnúť, že ich takto dala do smútku ako sólista osoba so zníženou pracovnou schopnosťou (ortopéd dnes vyhlásil, že ak budem ako doteraz pracovať tri hodiny denne na tri etapy a zvyšok dňa ležať, svalová hmota okolo chrbtových kostí mi vydrží desať rokov, a potom budem mať také bolesti, že nebudem môcť spať). Keby som ich zažalovala pre ublíženie na zdraví, do konca života by som zápasila s tieňom podozrenia, že to s odškodným bolo naplánované od začiatku, čo by som iste zvládla, ale tak ako Perikles videl v zatmení slnka zatmenie slnka, aj ja vidím v rozliatom mlieku iba mlieko, schopná využiť všetko, čo príde, nemusím plánovať a ani to nerobím (v tom, čo iní považujú za dokonalé, dokážem nájsť trhlinu, v tom, čo iní majú za bezcenné, dokážem nájsť záblesk svetla). Za žiadne peniaze sa to poškodenie nedá napraviť, lebo kým žijem, sa v mojom mozgu nikto vŕtať nebude. Keď vás niekto okradne dosť na to, aby vám chýbalo, ale nie dosť na to, aby bol za to potrestaný, ide o najhorší druh krádeže. Majetky boli a budú, svet sa bez peňazí nezrúti, osobná sloboda je výsada. Radšej budem spávať do konca života v lese, než aby som sa niekedy dozvedela, že sa to stalo niekomu ďalšiemu, však tam aj tak skončím, keď už si nebudem pamätať ani to, že jestvuje niečo ako rodný list.

 

Vysvetlivky

# keby v televízii ukazovali, čo si predstavujem, bolo by to zahmlené (nie je to nadávka, iba „zábery“ nie sú vhodné pre slabšie nátury)

 

§4 (3) zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup/správny liečebný postup [576/2004]: keďže predmetnú diagnózu potvrdili falošný svedok a predpotopný/šlendriansky psychológ, jediný uplatnený objektívny medicínsky výkon, ktorý majú na podloženie svojej diagnózy, je rozbor krvi a moču (trombocyty v krvi 253 mld., leukocyty v krvi 8,7 mld., erytrocyty v krvi 4,02 bil. ks/l, hemoglobín v krvi 125 g/l = hematokit 0,375 = str.objem 93,3 fl = str.konc. 31,1 pg;      ketolátky, krv, hemoglobín, UBG, bilirubín, leukocyty, valce, amorfné soli, UJ-MS kryštály, iné v moči negatívne, baktérie ojedinele, epitelia veľa, glukóza 5,3 mmol/l, erytrocyty 0-2 vzp, natrium 139, kalium 3,7, chloridy 101, glukóza (S) 5,3, urea 2,5 mmol/l, UJ-U-CH pH 6, bielkoviny (S) 80,6, albumín 45,7 g/l, kreatinín 58,7 mmol/l, AST 0,3, ALT 0,55, GMT 0,45, ALP 0,69 ukat/l – GF poč. z kretinémie p. rovnice MDRD 1,80ml/s/1,7m2)

Títo zdravotníci na jednej strane tvrdia, že som bola lacrimosa, na druhej strane, že som so všetkým súhlasila – v jednom z toho určite klamú, lebo nie je možné, aby som súhlasila s niečím, čo som neprečítala, pretože lakrimózni nemôžu čítať: alebo som bola lacrimosa a nečítala som to, alebo som súhlasila a nebola som lakrimózna. Ďalšie výtlky: najprv šplechli, že vraj pacient priznáva depresie, krátko nato som ja, kritik, vraj nekritická k stavu.

     Ako to dopadne?

Musela som narýchlo odísť do Anglicka a nebolo možné vybaviť v poisťovni európsku kartu na počkanie, tak som sa rozhodla z poistenia pred odchodom odhlásiť, od čoho ma zriadenkyňa chcela odstrašiť tým, že po návrate sa môžem naspäť prihlásiť až o pol roka, nepresvedčila ma a pri odchode sa nepriznala, že klamala – po návrate som to ja, ktorá si to doslovne pamätám, zle pochopila – to je v mojom geniálnom živote odpoveď na všetko, čo niekto pohnojí, takí sú ľudia: klamú, podvádzajú, kradnú, dávajú iným sklo pod vankúš. Nie všetci? Väčšina. Dokedy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?