Prečo arabčina nie je ťažká

udivujúce, že ním kedysi narábali nejakí myslitelia, hoci úslovie „španielska dedina“ by sa pokojne mohlo zameniť za „arabské číslovky“. Dajme vec na pravú mieru: arabčina nie je ťažká, arabčina je iná.

Mám výhrady proti zastaraným spôsobom. V roku 1956 bola vydaná učebnica, kde miesto prehľadnej tabuľky na jednu stranu a slovného sprievodu k nej; autor na niekoľkých stranách popisoval slovami, ako sa z A stávalo B, čo by sa v tej dobe dalo do tabuľky asi iba namaľovať, dnes sa dá implementovať takmer čokoľvek a uplatniť vyššie priblíženú metódu v roku 2011 sa nehodí. Za neodpustiteľný –keď už pri neschopných autoroch kvázi náučných textov ani učitelia nevedia, čo a ako– považujem výklad syntaxe na slovách, ktorým žiak nerozumie, takže nevenuje pri takom výklade pozornosť vzťahom, ale väčšinu času vstrebáva nové slová – akoby nebolo dosť internacionalizmov!

červené=spojničky, sivé=medzery, čierne písmo na bielom podklade (zdroj: (vlastné))

Údajne má byť arabčina ťažká preto, že štandardizácia pridala k jednotlivým znakom sústavy spojničky, výsledkom čoho sa na prvý pohľad počet znakov znásobí niekoľkokrát. Elektronizácia má však tú výhodu, že sa formou písmena na konkrétnom mieste v texte nemusíte trápiť, pretože počítač ju zvolí správne automaticky za predpokladu, že poznáte poradie tých znakov

(osem znakov je samotárskych, pripájajú sa len zo strany predchádzajúceho písmena, ak nepatrí do ich skupiny; ostatné znaky sú buď samostatne mostné /premosťujú medzi slovami od predchádzajúceho k nasledujúcemu/, alebo mostné ukotvené zo strany predchádzajúceho písmena, alebo vnútorne ukotvené spojničkami z oboch strán, alebo nápražné, ktorými sa slovo začína).

Náš spôsob písania –odkedy nie je nosič textu nedostatkovým tovarom obmedzenej trvácnosti– oddeľuje slová medzerami, prázdnymi plochami medzi posledným písmenom prvého slova prvým písmenom druhého slova. Keď medzery natiahneme o spojničky, ktoré nič nespájajú, nenarobí to taký zmätok, ako keď odtrhneme premostenia, aby sme medzi premostené slová ešte napchali medzeru.

(zdroj: vlastné)

Pomôcka pre začiatočníkov: je dobré porovnať rôzne fonty tej istej sústavy, vynikne to podstatné; každé písmeno má krajné body, ktoré väčšinou vidno aspoň po zväčšení, začiatok a koniec sa dajú odlíšiť jednoduchým pokusom, keď vytlačíte vzor a vyplníte riadky kombináciami rýchlejšie a rýchlejšie (sústava obvykle rešpektuje predpis buď zdola hore sprava doľava, alebo zhora dolu zľava doprava), uvidíte, či sa podobajú vaše vzoru čím ďalej viac alebo čím ďalej menej – v matematike sa tomu hovorí dôkaz sporom, inak povedané: skôr zistíte, ako sa to nepíše, než ako áno (dokázať tvrdenie, že trojuholník nemá dva pravé uhly, sa dá tým, že narysujete tri úsečky jednu od druhej pod pravými uhlami, prvá a posledná sa nikdy nepretnú, lebo sú rovnobežné, takže /použitím troch úsečiek a dvoch pravých uhlov/ nevznikne útvar).

Používa arabčina vzdialenú sústavu? Zápis gréčtiny (linkové texty) sa ustálil po aplikovaní fenickej (semitskej) sústavy. Západnú verziu gréckej úpravy semitskej sústavy „odkukali“ Etruskovia a nimi sa inšpirovali Rimania pri svojom nástroji odovzdávania informácií na dlhé vzdialenosti, ktorému hovoríme latinka. Summa summarum arabská sústava vychádza z rovnakého základu ako latinka, hlavne znaky hlások [L][K][r] sa nápadne podobajú (zrkadlovo obrátene), dokonca znaky pre [B] [G/dž] [D] sú radené na začiatok sústavy, na konci je sekvencia [K] [L] [M] [N].

(zdroj: vlastné)

prázdne miesta: ه/ﺣ  poznámky k výslovnosti pritvrdených hlások

(ide o racionálne pritvrdzovanie, nie prezentáciu emocionálneho odporu, ale tvrdené spoluhlásky nevyslovujete správne, pokiaľ vás artikulačný stisk nebolí /v hrdle, na podnebí/, podobne ako nevyslovujete –aspoň podľa mojej skúsenosti– správne japonskú vetu, ak ju neposadíte klesavo celkom dolu a poslednú samohlásku vcucnúť do úst, ako keď sŕkate slamkou, čo sa po niekoľkých vetách určite prejaví na tom, že si budete cítiť spodok líc, že sa nafukujú ako lodné plachty)

Arabská sústava pozostáva z 28 znakov (prirovnateľne kórejská, úplná slovenská 43, thaiská 76, japonská stovky), 4 sú špeciálne: alif a ayin sa nezdvojujú, hoci môžu byť v tom istom slove uplatnené niekoľkokrát; waw a ya môžu vyjadrovať dlhú samohlásku aj spoluhlásku, prípadne obe naraz. Ayin je značka pre vdychovanie miesto vydychovania (spojené so zvukom upchania krku jazykom ako pri dávení) a alif na začiatku slova kladie samohlásku ako značka, na konci môže a nemusí reprezentovať dlhé ā, tiež môže byť značka.

(zdroj: vlastné)

Mimo sústavy stojí zaokrúhlené koncové te príznačné pre ženský rod, zlomený alif príznačný pre jednoduché slovesá a rázka, hamza (môže stáť samostatne, kedy sa viaže na nepísanú príponu, a okrem alifu, ktorým sústava začína a ktorý nemá absolútnu kvalitu, môže sedieť aj na waw alebo ya z konca sústavy, ktoré tým kvalitu strácajú, a teda slovo je v slovníku radené podľa rázky na začiatok, nie podľa waw alebo ya na koniec)

(zdroj: vlastné)

Tu boli znaky v poradí, v ktorom ich podáva sústava, alif a ayin boli vynechané (voľné polia). Pod rázom si treba predstavovať niečo také, ako keď poviete napríklad „a“ dvakrát po sebe, z toho druhýkrát Ráznejšie, pričom to prvé menej rázne pokojne môžete vynechať. K prepisu: θ ako anglické th (okrem prípadu, že je d), x ako ch, ß ako š, Ə ako francúzske alebo nemecké r, @ ako a(t). 

cieľom tejto tabuľky nie je rozširovanie slovnej zásoby, ale demonštrácia, že jedno a to isté slovo sa môže písať rôznymi spôsobmi tzn. zbežná kontrola eliminuje úplné hlúposti, ale záruku, že keď si vyberiete ľubovoľnú jednotlivinu, každý Arab je bude rozumieť, vám nikto nadá; bola by strata času mazať s námahou vyhľadané príklady iba preto, že ste neuhádli výraz, pod ktorým sa dajú nájsť v inom slovníku (zdroj: vlastné)

 Reč vzdialená?

Intelektuál by mal vedieť, že kalium (19) je názov arabského pôvodu, čo je pikoška bez praktického významu. Napriek tomu arabsky viete viac, než si myslíte. Slovo dvojciferný sa udomácnilo, ale cifra má veľmi blízko k [SziFRun] „nula“ (niektorí veria tomu, že striga je slovensky, ale na to by nesmela byť strix sova latinsky).

Al-lahu je pod alif, al-kohol je pod k; arašid je FWL sWDANY. Minister je vezír, kánon je predpis, kalam je pero (cf zastar. kalamár=peračník), emir je princ, sahra je púšť, šifra je kód, bakšiš je prepitné, fakír je chudák, salam je mier, chalif je nástupca, džazíra je ostrov, hašíš je tráva, hizbun je strana, medina je mesto, tahína je sezamová pasta, baklava je orechový zákusok, kuskus je cestovina, kabab je mäso, nezabúdajme na sobotu a šafran, asfal je spodný, Al-ham(b)ra je červená; šach je šatrandž.

Elektronické internacionalizmy: rádio, fax, stereo, mikrovlnka, kamera-video, baterka, banka, internet, telefón, faktúra, DVD, plazma;

Obytné internacionalizmy: motel, penzión, balkón, vila, jachta, sála, konzulát, salón;

Zábavné internacionalizmy: golf, tenis, gitara, organ, disko, milión, komédia, tragédia, opereta, opera, balet, romanca, muzika, miliarda, bar;

Internacionálne oblečenie: džínsy, kostým, bikiny, šál, sandál, mokasíny, móda;

Konzumné internacionalizmy – p i t n é : sirup, kokteil, limonáda, tonik, kapucino, espreso, likér, šampanské, vodka, whisky, jin, koňak; j e d l é: brokoli(ca), šalát (miešaný), mango, ananás, avokádo, grepfruit, kivi, papája, vanilka, karí, oregano, aníz, omeleta, guláš, biftek, tuniak, sardinky, saláma, sendvič, rizoto, makaróny a špagety, musli, puding (ryžový), kefír, ementál, krokety, kečup, majonéza, tartar salsa, salsa sója, cukor; horiace: tabak, cigareta;

Úžitkové internacionalizmy: šampón, krém, kondóm;

Dopravné internacionalizmy: metro, nafta, benzín, garáž, kanál, motor;

iné: béžový, klasické (divadlo), kontinentálne (raňajky), toaletný (papier), automatika, neoprén.

 Prehľad

 Je tam toho

Keď nám nevychádza riadok na slovo, tak latinsky tlačíme vpravo dolu, arabsky naopak vľavo hore (Gréci písali obojsmerne). Arabčina rozlišuje minimum rodov, čo je dva, takže aj rodovo variantné adjektíva (červený/červená) sa dajú zvládnuť. Okrem singuláru a plurálu je hlboko zakorenený aj duál*, treba si zvyknúť na vzor: muž – muži – mužovia (sto – stovky – 3+stá, tisíc – tisícky – 3+tisíce). Jednopísmenné „predložky“ /B(i), k(a), L(i) / sa spájajú (a píšu vedno) s menom spredu.

  أكسجينﻏاز؟ (Veta)

0+1+2+3+4, kde 0 je zámeno (alebo príslovka) patriace k slovesu, 1=sloveso aktívne/pasívne, 2=podmet, 3=predmet, 4=príslovkové určenie. Najjednoduchšia veta je bez slovesa, pretože na ňu stačí prívlastková kvalita a posudzované, spona sa tu nepoužíva

(pri pomocných slovesách je podmet v akuzatíve, slovenská obdoba závisí od toho, či je /po/treba sloveso - byť je sloveso najťažšie vôbec).

Skloňovanie je čiste formálna záležitosť, prípony sa iba hovoria

(podmet stojí teoreticky v priamom u-páde nominatíve, predmet stojí v a-akuzatíve a príslovkové určenie s akoukoľvek predložkou stojí v nepriamom i-páde genitíve, výraz sa začína členom určitým al- a končí samohláskou alebo končí -n).

Teoreticky možno poskladať vetu, kde budú napísané tri slová po sebe rovnaké (viď rovnotvary). Arabsky sa hovorí: aké to; kde to; koľko hodina; on najvyšší; ja v poriadku; dom veľký; u muža dieťa; u žiačky kniha; ja rozumejúci /arabčina nemá sloveso pre mať; či ide o slovné spojenie alebo vetu, závisí od určenosti alebo neurčenosti, adjektívum je vždy až po riadiacom mene/.

 Tvaroslovie

(zdroj: vlastné)

(zdroj: vlastné)

 Koľko reálií je minimum?

Prídete do Česka a neviete, v ktorom mesiaci ste sa narodili – ako ilustruje obrázok, medzinárodné (aj muslimské) letiská sú nastavené na gregoriánsky letopočet (dátumovka 2008) a nemusíte sa učiť ani názvy tradičných mesiacov (fungujú tam 3 systémy paralelne), stačí presedlať na indické čísla (píšu sa od najvyššieho rádu po najnižší zľava doprava aj v arabčine, čo tuto znamená v poradí opačnom k smeru textu). Pre zaujímavosť: číselné znaky sa čítajú v tom poradí, ako sú zapísané, akurát jednotky sa čítajú pred desiatkami, teda nie tisíc sto dvadsať jeden, ale tisíc a sto a jeden a dvadsať.

voľne dostupné (zdroj: údaje odstránené)

dôkaz, že písať arabsky sa dá naučiť – základný rámec prežitia zahŕňa menej než sto slov, tu ich je 51 (zdroj: vlastné-sken rukopisu)

 Čo je ťažšie od arabčiny

(zdroj: vlastné)

Hebrejčina má oproti arabčine kvantum (cca50) diakritických značiek a varianty, ajחַ sa číta na konci slova inverzne vo vzťahu ako na začiatku [ach/cha]. Kórejčina oplýva okrem variantných písmen (k/g, t/d, p/b) a zdvojení pri niektorých písmenách (kk, pp, tt, čč) aj štyrmi aspirátami

(tých istých jednotiek, ktoré sa zdvojujú; kým v arabčine sa hlásky zdvojene iba čítajú, v kórejčine sú pre zdvojené hlásky zdvojené písmená, a to aj od začiatku slova, čo v arabčine neplatí).

Arabčina má rôzne miestne špecifiká, ale žiadne raz tak – raz tak, ani číselné výrazy sa (nezhodujú) nepletú so slovami ako v gréčtine (ευ= 5400/dobre).

Hindčina (devanagari) má (zanedbajúc diakritické podbodkovanie 10x a dvojhlásky) 29 spôsobov písania samohlásky (kvantity, kvality, polohy) a 37 spôsobov zápisu spoluhlásky, nehovoriac o stovkách spoluhláskových zhlukov, ktoré majú odlišnú podobu v porovnaní s prípadom, že znaky stoja samostatne, pričom desiatky zhlukov sú netransparentné.

Thaičinu môžeme vďaka nosnosti spoluhlások (samohlásky obklopujú riadiaci znak zhora, zdola, sprava, zľava, z dvoch aj z troch strán) pokojne radiť medzi slabikové systémy (vyjadrujúce slabiky; hláskové systémy ako slovanské či germánske jazyky vyjadrujú v písomnostiach samohlásky aj spoluhlásky v tom poradí, v ktorom sa hovoria; v čínštine čo znak, to slovo, 4 tóny a cez 400 kombinácií iniciály s koncovkou).

Spodobovanie člena je v arabčine jednoduchá záležitosť, v sanskrte sa spodobuje ng na dg (božské je bhagavan, gītā je pieseň, ale Slováci slepo obdivujú exotiku, takže kým bhagavadgītā podľahla slovenskému rytmickému kráteniu, nikdy nedošlo k jej úprave na bhagavangítu, veď prvé, čo by s výrazom bhagavangīta urobili na indickom polostrove, by bol prepis na bhagavadgītā).

 Interpunkcia a značky

 Možnosti

K arabčine sa dá ľahko dostať cez turečtinu a turečtina má pomerne blízko k maďarčine

(hlavne čo do syntaxe, ale vyskytujú sa aj slová podobné város/varoş, kapu/kapı, oroszlán/aslan, alma/elma, sapka/şapka, szakáll/sakal, majom/maymun, lepke/kelebek, kié/kime, ilőre/ileri, gödör/çukur, hosszú/uzun, szúnyog/sivrisinek, gumi csizma/lastik çizme, szilárd/sağlam, szeret/sevmek, apa/baba, alatt/altında, széna/saman, sátor/çadır, vásár/pazar, új/yeni, jó/iyi, én/ben, tyúk/tavuk, zseb/cep, sok/çok,.. ani nie tak pre blízkosť jadra ako pre príbuzný spôsob jeho realizácie tj harmóniu samohlások).

Maďarčina zase oplýva kopou zapracovaných slovanských hospodárskych výrazov dokonca bez trpenia slovanskej nadvlády! (gazda, macska, vacsora, málna, szerda, péntek, csütörtök, mocsár, patak, mészáros, szomséd,..). Na druhej strane z Prešporčanov sa stali Bratislavania, ktorí nepovažujú maďarčinu za samozrejmosť a pokojne sa môžu zamýšľať, či sa im neprotiví, že si maďarčina pestuje javy, ktorým sa slovenčina snaží vyhnúť.

jeden docent povedal o svojej zošitovej publikácii: toto som vydal, keď som bol mladý a sprostý; iste by nemal taký dojem, keby použil blog, ktorý sa dá dopĺňať a meniť podľa situácie (zdroj: vlastné)

Možno by sa zjednodušujúca sa arabčina nejavila primitívna, keby napríklad aj v slovenčine, ktorá sa od spontánneho prechodu z balkanoidných písiem k latinke skôr komplikuje, došlo k zjednodušeniu. Kodifikácia bez slovníka je ako pranie bez vody, takže odpoveď na výzvy Zrušme tie ypsilony; je: nejde o záležitosť vôle, ale peňazí. Možno radikálnosť pochopiteľného kroku uberá aj na vôli, alternatívne by sme mohli zameniť y za ï alebo y s j (čím by sa oživila pôvodná výslovnosť a zachoval by sa peioratívny afektovaný zvuk šybe ti?!, ktorý tak zúfalo nenachádzame pri diktátoch, ako: š ï b e t i?! šjbe ti?!). Ako bi to vizeralo? Ako bï to vïzeralo? Ako bj to vjzeralo? Neyako. Druhý prípad (pozvoľného prechodu) predpokladá, že postupne prestane byť podstatný a hodnotený počet bodiek; tretí prípad predpokladá, že čoskoro dôjde k skráteniu dĺžky j na i.

TOTO NIE JE UČEBNICA, ale informácie by mali dostačovať na to, aby sa jeden vedel rozhodnúť, či sa arabsky učiť chce alebo nie.

This text is not ment to be a lesson of arabian, but to differentiate between what is true and what is whole thinking. I deal with tasks by learning languages, I share my opinion and I hope some useful ideas.

Pôvodne som si myslela, že mi na napísanie tohto článku stačí, čo viem, nakoniec som slovník o tisícoch slov prečítala aj niekoľkokrát, napoznámkovala som si nezanedbateľnú časť literatúry. Na okraj spomeniem, že arabskú sústavu využíva okrem starej turečtiny urdčina aj perzština. Použila som fonty na Ti a Trad (treba dávať pozor na prehadzovanie písmen). Smutné je, že nemám uplatnenie napriek tomu, že nikto nenaprogramoval počítač, aby nachádzal súvislosti v tom, čo prekladá, jazykár môže byť iba človek.