čo robí Červený Nos zle

Autor: Judita Vargová | 13.10.2015 o 15:57 | Karma článku: 1,61 | Prečítané:  244x

Ak by Červený Nos urobil niečo dobre, na čo nie som expert, musela by som to zisťovať prostredníctvom ankety, na ktorú by som musela ísť ozbrojená v záujme vlastnej bezpečnosti vzhľadom na to, čo je uvedené nižšie,

najväčšie uznanie, ktoré udeľujem, je Nemá to chybu (grázli vo fakultnej nemocnici sa snažili odradiť ma od kritizovania, nepodarilo sa; ak na práci hodnoteného nenájdem chybu, môže si zriadiť pobočku pokojne aj na Mesiaci; síce sa mi nedá vyhovieť, lebo len čo sa niekto naučí, že jem iba horkú čokoládu, zmením chuť, ale Červený Nos sa o to nikdy nesnažil).

Takzvaní Clowndoctors nepripomínajú rodinnú firmu amerického typu, na Slovensku chýba odvaha nebyť ľahostajný, čo sa dialo pred tým, než sa to dostalo ku mne, a čo sa bude diať, keď to pustím ďalej. Štyri základné chyby sú takéto:

        Pohodlnosť

Tí, ktorí museli makať, aby sa dostali hore, lacnoty neuznávajú. Žiadny boháč nie je tak bohatý, aby mohol pravidelne sponzorovať všetky dobročinné aktivity na svete, konkurencia je veľká. Chápem, že nemajú veľa možností, ale aj tak sa mi ich kontroverzné spôsoby, keď klopú na nesprávne dvere, nepáčia. Skrátka sa nevedia o svoj kúsok chleba, ktorý na nich niekde čaká, len tak leží, pobiť. Ani arabskí bezdomovci nedostávajú bakšiš zadarmo.

        Neefektívnosť

Použitá metóda hrania na city alebo až citového vydierania nezaberá na viac než 10%, však? Opotrebenie psychologických trikov nastupuje takmer okamžite. Také ne/autentické srdcervúce príbehy by vedel vymyslieť hocikto, text na úrovni základná škola nepôsobí dôveryhodne – veria na Forresta Gumpa? Áno, občas sa nájde niekto, kto to číta, odporúčam uplatniť trochu cenzúry, ľudia nechcú čítať, čo koho kde bolí, je to hnusné a farmaceutický priemysel hrá cez obrazovky prím. V neposlednom rade sa treba pýtať, či by sa tá potecha nedala robiť lacnejšie...

        Uzavretosť

Nepôsobia edukačne, aby si z nich druhí brali príklad, naopak, naparujú sa (usporadúvame školenia, robíme to na úrovni), čím vzbudzujú v ľuďoch pohodlnosť akože Načo by som niečo robil, však to spravia druhí; hoci už aj bez ich pôsobenia sa ľudia spoliehajú, že keď dôjde k živelnej katastrofe, buď zahynú, alebo z televízneho vysielania zistia, čo majú robiť, tak načo by v škole dávali pozor. Boja sa snáď, že im niekto šlohne know-how? Moje kritérium hodnotenia je jednoduché: i-stránka, ktorá zverejňuje menej prehľadne menej informácií než Slovenská informačná služba, je zlá. Keď niekto prosíka o 2% z dane...

        Nedôslednosť

Veľmi prezieravé poslať predtlačený šek, len keby správne napísali adresu. Dvojaký meter: individuálny prístup vraj realizujú smerom k deťom, k darcom už ale nie, ako vidno. Mimochodom, umiestňovať na jednu stránku obrázky rôznej kvality nevyzerá dobre, čo je ťažko tolerovať už pri učebnici chémie, v marketingu rozhoduje každý detail. Na svojej i-stránke píšu, že myšlienku uviedlo do praxe združenie profesionálnych klaunov, takže sa ľahko môže stať, že sa občan bude cítiť trochu oklamaný, keď sa mu náhodou ich komediant zdôverí, že jeho slobodné povolanie je definované napríklad ako „herec“, nie klaun.

        O p a č n ý   e f e k t

Pokúsim sa vystihnúť reakciu obťažovaného na nevyžiadanú poštu: zvárač, živnostník z donútenia nezarába milióny, dokonca takých váhostavov, ktoré zdierajú poctivých robotníkov, by mohol nadiktovať celý zoznam; má ženu, tri dospelé deti a z piatich členov rodiny pracuje iba polovica – slušne podnikať na Slovensku je ekonomická samovražda, takže mu buď posielajú mysliac si o ňom, že je kompletne sprostý, alebo že je nedonosený sviniar, jedno lepšie než druhé. Vyše desať rokov rekonštruuje dom, ktorý postavili jeho rodičia holými rukami, lebo nie sú financie; raz podporil, ale vždy sa „poteší“, keď dostane ďalší pozdrav, niekedy sa pristihne pri myšlienke, ako by kriplov sparťansky hodil do nejakej diery. Nie je včerajší, vie, že majú program, ktorý prepisuje adresátov podľa adresára, veľa námahy si nedali. Komediantov v akcii nikdy nevidel (lebo aj na najnavštevovanejšom video-portáli možno badať iba interview od televízno-spravodajského stola a náznak hranej reklamy formou profesionálne zostrihaného nie domáceho videa), ale ak pracujú tí rovnako úboho ako ten, kto ich zastrešuje, potom taká organizácia naozaj nemusí existovať, inak by sa mali umelci zamyslieť, či im pracovať organizovane stojí za pokazený image, ktorý by nemali pokazený, keby pracovali pro bono podľa vlastnej chute. Reklamné pero dostal, ale reklamu im robiť nebude. Dokáže si predstaviť, že niekto (zrejme odchovanec detského domova, pretože takému, kto vyrastal v úplnej rodine, podobná  d r z o s ť  nenapadne) pre nich niečo urobil a aby za to dostal odmenu, oddal sa násilnému vyhľadávaniu darcov. Nevadí, nič netrvá večne, aj oni raz naštvú niekoho, koho sa nevypláca naštvať. Ak to nevezmú ako konštruktívnu kritiku (bezplatne), tak im praje rovnakú vulgárnosť, ktorou ho v duchu počastovali, s pochlebovačmi, ktorí začnú nadávať, keď nedostanú, čo chcú, má skúsenosti.

Malo by sa o tom diskutovať.

        Š i r š í   k o n t e x t

Ľudská závisť nepozná medze. Závidieť chorému chorobu a čo s ňou súvisí je vrchol. Špekulanti okopírovali logá dobročinných organizácií a vďaka naivite okoloidúcich si nahonobili; počula som o tom, že vo vlaku prišiel chlapík do kupé po kartičku oznamujúcu, že je hluchonemý a očakáva dobrovoľnú výmenu istého obnosu za lacnú magnetku, a keď vyšiel naprázdno, zasyčal Tak si vy..... o..... Odcudzenie prerastá do agresívnosti tých, ktorý si chránia hniezdo, vydrankať je veľký úspech. Keď prišli poštou nevyžiadané pohľadnice od postihnutých maľujúcich nohami spolu s objednávacím hárkom, navrhla som poslať ich späť v obálke bez známky. Keď si z desať eur darca odráta poštovné náklady, papier, atrament, elektrinu a pero, má posielať ďalšie prostriedky len preto, že príjemca evidentne nevie hospodáriť s tým, čo dostal? Tí, ktorí dnes začínajú podnikať, sa mu nepoďakujú, ak dá tomu, kto prehajdákal, signál, že toto na ľudí zaberá.

        Ústredný problém

Darca nevie, koľko z jeho napríklad 10 € pripadá na managera, dobrovoľník UNICEFu nevie, koľko pohľadníc musí predať, aby niečo dostali aj deti. Okoloidúci nevedia rozlíšiť, kto žobre pre koho a kto vyberá pre dobrú vec, ťažko sa rozlišuje aj medzi tým, čo je dobrá vec a čo už je prepych – ako má vlastne seriózny vyberač vyzerať? Má mať rozpustilé premastené vlasy alebo moderný cop? Má opakovať každému jedno a to isté stále dokola? Má byť nejako označený? Má mať garde alebo byť sám? Má byť v uniforme alebo v teplákoch?

Ako zabezpečiť to, aby nebolo dobročinnej organizácie, na ktorej by bolo čosi, čo by sme nemohli vedieť? Kto by mal spravovať verejne dostupný zoznam všetkých dobročinných organizácií s hodnotením nezávislou odbornou porotou alebo verejnosťou? Existuje nariadenie, ktoré limituje využívanie vyzbieraných prostriedkov na reklamu, keď zvážime, aké úľavy majú dobročinné organizácie (napr. daňové, nárok na právnu pomoc zdarma,..)? Mali by sa zmestiť do 7%.

V súvislosti s postávaním vyberačov na strategických miestach mi napadlo jedno riešenie napätej situácie, o ktorom si nemyslím, že sa ujme, ale nech: supermarkety by po dohode s centrom dobročinných organizácií na účtenky pridávali denne každú hodinu od 10:00 do 16:00 zvláštne heslo, ktoré môže dešifrovať iba pokladňa, takže by zákazník mohol drobné z výdavku s kľudným svedomím, že nepodporuje terorizmus, venovať tomu vyberačovi, ktorý má pokladničku prelepenú tlačeným štítkom (nie písané rukou) s rovnakým heslom (napr. foršňa, meluzína, holobriadok,..), ktoré pozná iba centrum dobročinných organizácií – čím by samozrejme zostalo menej v pokladniach supermarketov...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?