reklama

Aký by mal byť politik?

Politik by určite počas predvolebnej kampane nemal vysielať signály akože Zvoľte ma za zásluhy a nečakajte odo mňa pokrok; a rozhodne by nemal prehrať voľby iba preto, že zrazu začal hovoriť pravdu napriek tomu, že kým v klamaní

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

je veľmi presvedčivý, v prezentácii skutočnosti má značné rezervy.

Sľubujú vám kadejaké výhody: presadíme toto, presadíme tamto. Lenže (vo všeobecnosti) nie sú to paragrafy, ktoré ovplyvňujú správanie ľudí, ale iba správaním ľudí ovplyvníte správanie ľudí (že zákon neumožňuje uzavretie registrovaného partnerstva, neznamená, že si občan žiadosť o uzavretie registrovaného partnerstva nepodá).

Podobný článok by bol schopný napísať každý, kto vie, že voňavé potraviny (jahody, trdlo,..) nemajú chuť, preto ich nekupuje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

OBSAH: o stave, o školstve, o chybách, o zákone, o slobode, o klamaní, (1)(3)(5)(6)(11)(12)(15)(16)(17)(18)(20) Poznámka: šliapať po politických mŕtvolách sa mi nechce a k zoskupeniam, ktoré sú registrované preto, aby aj neonacisti a podobné živly mali koho voliť, sa vyjadrovať nebudem, takisto nebudem riešiť u t ó p i e a la sľubotechna, nevidím v tom význam. (aj herné automaty by sa dali zrušiť, keby sa tým niekto /koho názory patria do minulého storočia/ nechválil dopredu a keby sa nestal koaličným partnerom Smeru, ktorý hlási, že ekonomike sa darí, ľudia zarábajú viac alebo majú vyšší dôchodok, potraviny a energie sú lacnejšie,.. nikdy som herný automat nevyskúšala a po ich úplnom odstránení ani nevyskúšam, ak nevycestujem do zahraničia, vďaka ohlasovaniu dopredu, v dôsledku ktorého možno očakávať n á r a s t záujmu o herné automaty, čo je opak ich útlmu, aj keby to niekto nazval poeticky labuťou piesňou; skôr si viem predstaviť, že hrací automat je činný 6 hodín denne a stojí pred ním zriadenec, ktorý automatu prikáže zobrať od toho-ktorého hráča maximálne čiastku, ktorú zriadenec určí a zadá – keď sa niekto neuspokojí s reguláciou počtu herných automatov štátom)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Situácia

Štát podporuje poľnohospodárstvo tak, že môžeme prekvalifikovať všetku ornú p ô d u na stavebný pozemok (keď sa stane, Slovensko už nebude to, čo bývalo; keby aspoň zrušili DPH na hospodárske produkty), a o d í d e n ý c h Slovákov nedostane späť ani zrušenie dane z bývania (domovej a pod.)

Hľadať konkrétnu osobu v zozname d l ž n í k o v je ako hľadať ihlu v kope sena. Register dlžníkov na poistnom je už skoro to isté ako register živnostníkov – naozaj je tento štát natoľko bohatý, aby si mohol dovoliť mať jeden a ten istý register dvojmo? (ak to takto pôjde ďalej, o pár rokov jednoduchého občana, ktorý bude dobrovoľne vyhlasovať, že chce na Slovensku podnikať, zatvoria rovno do blázinca) Podnikať na Slovensku chcú len tí, ktorí si so záujmom prezerajú š t a t i s t i k y o najskorumpovanejších štátoch. (ako sa hovorí tomu, že sa na Slovensku zadarmo nerobí nič od estékáčky až po keď chce niekto ísť za policajta? aha, verejné tajomstvo) Práce je na Slovensku dosť pre všetkých, podnikavci však zaplatia len polovicu práce, ktorú vo vidine zisku zoberú, zamestnávatelia sa neštítia ani zverejňovať v a d n é inzeráty, napr. sa možno nájde amatérsky kuchár, ktorý vyštudoval obchod a má oprávnenie viesť viac druhov vozidiel, ale údržbára už určite robiť nebude. (nie je zavedený limit na náplň práce) Keď niekto objaví návod na p r e ž i t i e na Slovensku, tak to bude bestseller. (ak chcete na Slovensku prežiť, musíte vyštudovať minimálne medicínu, právo a psychológiu, aby ste nenaleteli, aj inžinierstvo by sa zišlo)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zdravotnícke zariadenie, pre ktoré neplatí, že ho viac zaujíma i m a g e než pravda, sa dosť ťažko hľadá, ak vôbec sa dá nájsť. (nemôže byť lekár, kto nevie pozmeňovať údaje?) Už roky sa smejeme na tom, čo sa nestalo, keď si prečítame z nejakej z á p i s n i c e, že sa to stalo (na posudkovej komisii sa mi vraj predstavil lekár a jeho zapisovateľka – v skutočnosti jediné, čo mi predstavili z príchodu, bola stolička, na ktorú si mám sadnúť, potom mi predstavili ešte iné veci, seba nikdy). Vdovský by u nás nedostala ani Mária – m a t k a Ježišova

(nepovedala Jozefovi áno ako sa hovorí pred oltárom, dokonca podaktorí by ju za údajné neprirodzené oplodnenie poslali do basy, čo by mohlo byť aj protiústavné, ak vezmeme do úvahy preambulu s odkazom na pravoslávnych vierozvestov – bohorodička nemôže prísť druhýkrát? ani by som jej to neodporúčala...)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

a keď budeme pokračovať v začatom trende, vdovský nedostane ani gazdinka, ktorá nešťastnou náhodou manželovi do kávy nasypala miesto cukru soľ, a toho potom porazilo, lebo bol lenivý si kávu spraviť sám. Vyučujúci vrátil na prerábku útvar, pretože vraj bol útvar príliš kritický. Na takzvanej univerzite. Hanba. Inak hlavný zdroj p o z n a t k o v slovenských detí je americký film.

Keď vývoj slovenskej politiky bude pokračovať v tomto kurze, ktorým sa teraz uberá, tak o 5-10 rokov budeme môcť povedať, že chudáka Tisa sme odsúdili pre nejakú taľafatku, zanedbateľnosť ako 1:1000. Neviem, ako volia ostatní, ale ja som sa rozhodla, že po týchto voľbách chcem vidieť výsledky, nie p o s l a n k y ň u podpísanú pod návrhom zákona, o ktorom nevie nič, nie som zvedavá na to, ako Procházka ovláda nárečí, ani na to, ako dobre vie poslanec n a p o d o b i ť autogram iného poslanca (vskutku, do slovenskej národnej rady sa dostane každý, kto sa vie podpísať, keď mu vzniklo [obč.] právo byť zvolený), nezaujíma ma, aké teplé miesto nájdu o d v o l a n é m u ministrovi. Kto si nezaložil vlastnú stranu, v slovenskej politike akoby neexistoval, a potom sa objaví nejaká Eleonóra Mojsejová, ktorá ukázala, že pán Lipšic nemôže splniť to, čo vyhlasoval (úprimne: názov Nová demokracia; bol lepší než Nova). Chcela by som vidieť ministrov, ktorí navzájom gentlemansky spolupracujú, ale to sa určite nestane, pokiaľ budú nominovaní podľa rozdelenia m o c i vnútri koalície, keby bola vláda oddelene závislá od parlamentu, jej úlohou by bolo odborne nájsť kompromis medzi tým, čo ľudia chcú, a čo je dobré na mikro- aj makro-úrovni; zdá sa vám, že aktuálni ministri robia kompromisy? Hlavná požiadavka na ministra je straníckosť, takže zďaleka nemusí byť najlepší v odbore, a ten, kto je schopný nechať sa zvoliť navnadením početného zástupu ešte k tomu na štyri roky, prirodzene najlepším ani byť nemôže, dobrého veľa nebýva, takže sa objaví, keď treba, a stratí sa. (monarchista som napriek tomu, že niet väčšej pohromy pre národ než neschopný monarcha, lebo monarcha ako sultán /ak nie je monarcha pánom života a smrti, tak niet ničoho, o čom by mohol rozhodovať, akurát si môže myslieť, že rozhoduje, a je rovnako smiešna figúrka ako šašo, mŕtvy od živého sa dá odlíšiť omnoho skôr než zelené od žltého/, ktorý vie, čo je dobré, si vyberá koho kedy čím poverí, nie je viazaný harmonogramom a la volebné obdobie – ak je niečo, čo kazí obraz monarchizmu, tak dynastický princíp – v republike bez ohľadu na to, či chcete urobiť dobré alebo zlé, musí to schváliť určený počet určitých ľudí, ktorí to môžu schváliť, aj keď je to zlé, alebo neschváliť, hoci to je dobré)

Ešte dnes sú utláčaní ochotní riešiť veci mierovou cestou, o dva roky tu môžeme mať výnimočný stav. Slovenský prezident (čo je podobne hanlivý výraz ako učiteľský plat; už od roku 2004) má zjavne celkom iné starosti, než riešiť skutočný stav republiky, premiérska kalkulačka totiž ukazuje príliš pekné výsledky. Skutočný problém vyzerá takto: ľudia na Slovensku pracujú zadarmo, o.i. zamestnanci vtedy, keď nemôžu po nesplnení záväzkov (kým) zamestnávateľom dať okamžitú výpoveď, ak prestanú chodiť do práce, ešte dostanú pokutu, SZČO preto, že veľká ryba vo finančnej tiesni vyplatí malej rybe, ktorá má na papieri záväzky voči SZČO, polovičný obnos (za to, že ho nedá na súd) bez papiera, takže veľká aj malá ryba fungujú ďalej, SZČO mieri do bankrotu – ak niekto nepovažuje toto za problém, ktorým by sa mal zaoberať s cieľom odstrániť ho navždy a činiť sa, tak v národnej rade nemá čo hľadať! Ak odvádzači mravčej práce nebudú vyplácaní denne s tým, že získajú právo každý jeden nenastúpiť do práce, ak podnikavec nemôže preukázať finančné prostriedky na pokrytie všetkej práce v špeciálnom fonde

(napr. ak podnikavec deklaruje iba 290 € na 20 zamestnancov; pri dohode 2,5 € na hodinu krát 6 hodín), z ktorého čerpanie na iný účel než výplatu miezd bude považovaný za spreneveru trestanú okrem iného zákazom podnikateľskej činnosti; alebo formou úschovy určených prostriedkov, tak sa ľudia každý podľa svojich možností skôr či neskôr na slovenský priemysel vykašľú. Prvé, čo by sa malo zmeniť: za zbrane považuje zákon ostré (meč) a ťažké (reťaz) predmety, pušky, pištole, zbrane hromadného ničenia (terorizmus, špinavé bomby), hlavu a končatiny, ak ich nositeľ trénuje bojové umenie, prípadne vyhrážanie sa – za zbraň treba považovať aj psychologické triky, cieľom/výsledkom použitia ktorých je profit v niektorom z dôsledkov. Okrem toho nevidím dôvod aplikovať v továrni básnické smeny (od polnoci do štvrtej) obzvlášť, keď počas nich dochádza k posunom letný/zimný čas (iné posuny, ktorým sa nevyhneme: okrem pásma po prechode poludníka, niekde sa týždeň začína pondelkom, inde nedeľou, sabat sa začína v piatok večer; je neprirodzené, že je už šesť hodín, keď sa ľudia zobudia, lebo sa deň začína, keď ľudia normálne spia, ako keby ste sa narodili v roku 2005 a zomreli v roku 1215), a pre inštitút nočnej práce ani nie sú jednotné pravidlá, keď niekto pracuje 28/29: v jednej fabrike mu napíšu 28, v druhej 29, takže ak niekto túžil byť na dvoch miestach súčasne, môže ísť na nočnú najprv do druhej fabriky a potom do prvej; brigádnik mal/má a môže mať za nočnú zmenu (bez príplatku za prácu v noci) zrážky vyššie v porovnaní so zmenou dennou, zamestnávateľ nemôže chcieť, aby niekto pracoval, keď sa mu to neoplatí, brigádnik pracuje pre peniaze, nie pre sociálnu poisťovňu, do ktorej by si prispieval dobrovoľne, keby chcel, presviedčať ľudí, že sa im oplatí odvádzať zo mzdy, keď nemajú na chlieb každodenný, je asi taká blbosť, ako keby ste ľudí učili, že jedlo si pripravujeme hlavne preto, aby sme mali dôvod po sebe upratovať, nie preto, aby sme sa najedli.

Situácia je taká, že bezúhonní (slobodní) závidia trestancom, že pracujú bez toho, aby pre to museli niečo spraviť, a z odmeny nedávajú na svoju stravu, bývanie a energie, aj lekári ich riešia ako záujmové osoby bez úplatku – ostatní musia zháňať „razítka“ a zápasiť s voľným trhom, ktorého voľnosť spočíva v tom, že zamestnávateľ môže spojiť pozíciu pre päť osôb do jednej za plácu jedného, čo znamená, že štyria, ktorí vyšli naprázdno, budú nenávidieť dvoch, z ktorých jeden si prišiel na cudzie a druhý na svoje, pričom nastavenie od zamestnávateľa výnimočne niekomu úplne vyhovuje (kedy, kde, ako atď.) a keď sa nájde taká výnimka, potom zamestnávateľ vyžaduje výnimočnosť od všetkých. Pred Kristovým narodením si vladári sčítavali ľud, Mária Terézia zaviedla matriky a my v roku 2016 hádame, čo by sa dalo spraviť s 5 miliónmi anonymných ľudských zdrojov!

 Čo si to vychovávame?

Keď žiak robí zadarmo prácu, za odvedenie ktorej učiteľ dostáva zaplatené, aká je pravdepodobnosť, že ten žiak sa opýta svojho šéfa, či má vôbec oprávnenie vykonávať činnosť, ktorú vykonáva? Skôr než nalejeme viac peňazí do školstva (ale platí to všeobecne pre akýkoľvek rezort), treba odtiaľ vyprevadiť tých, ktorí tam nemajú čo byť. Úroveň slovenských škôl je tak mizerná, že občan dosiahnuvší magisterské vzdelanie závidí rovesníkovi, ktorý nemrhal po skončení povinnej dochádzky čas v zariadeniach, ktoré mu do života nič prínosného nedajú

(oblbovanie; sa začína vetou, v ktorej má zelená hruška kolená),

a nastúpil do zamestnania, že pôjde do dôchodku (o osem rokov) skôr. Vlastná skúsenosť: v škole ma vyslovene trestali za to, že som lepšia od ostatných, chceli dosiahnuť, nech som ako oni, pričom mojou jedinou motiváciou k učeniu sa bola hrozba, že ma budú skúšať, inak som to, keď mi niekto opakoval veci, ktoré som už vedela, hodnotila tak, že mrhá mojím časom; viem dve fundamentálne veci, ktoré som sa nenaučila v škole:

1. to, že je človek všežravec čo do enzýmového vybavenia, neznamená, je môže zjesť všetko naraz, pokiaľ nemá viac než jeden žalúdok: najlacnejší alkohol z obchodu je kvalitnejší než ten, ktorý vzniká pocitovo nepríjemným kvasením obilia v žalúdku (whisky), kým sa natravuje bielkovina, ak človek požil bielkovinu a obilie v opačnom poradí, než v akom mal, bez dostatočného časového odstupu a bez kúpeného alkoholu, pretože nič v tomto vesmíre nevzniká tam, kde to už je naplno, vyhýbala by som sa aj jedeniu bielkoviny súčasne s obilím (najhorší vynález všetkých čias: riediť mäso obilnou múkou) a obmedzila by som konzumáciu obilia obaleného bielkovinou ako v krupicovej kaši – alkoholikov je v skutočnosti omnoho viac, než je počet tých, ktorí sa orientujú na ten destilovaný C2H5OH (v špitáli vám nanormujú cestoviny zapečené s tvarohom a tvária sa, že je to v poriadku: tvarohom plnia normu na bielkovinu, ale cestovinami iste v tomto prípade neplnia normu /na polysacharidy/, ibažeby bol v normotabuľke alkohol; aký presný objem ako koncentrovaného destilátu treba na aký konkrétny pomer bielkoviny k obiliu pre dané množstvo atď. by vám vypočítal chemik). Pre čerstvé ovocie a zeleninu platí okrem jablka, cibule a mrkvy, ktoré môžu byť použité s čímkoľvek, že ovocie neslobodno miešať so zeleninou, ocot v zeleninovej zmesi možno nahradiť citrónovou šťavou, ale bez dužiny!

2. K prekysleniu organizmu dochádza pri bolesti, ktorej sa postihnutý snaží vyhnúť tak, že obmedzí pohyb vrátane dýchania, takže sa v organizme hromadí CO2, pričom najrýchlejší spôsob, ktorým sa telo nadmernej kyslosti zbaví, je vyvrhnutie obsahu žalúdka (HCl a iné), čo je omnoho menej príjemné než otvoriť okno a fúkať; pleť sa vyčistí aj bez chemikálií, len ju treba prekrviť.

Babka vychodila štyri triedy ľudovej školy, lebo žena jej otca prekonávala najhoršie predstavy macochy, a babka aj ostatných presviedčala, že škola je nafigu – za iných okolností by som povedala, že to bola taká barlička, ale, žiaľ, mala pravdu: jeden kamarát vyslovil myšlienku, že jediné, čo mu škola dala do života prínosné, bol návyk ranného vstávania...

Skutočný problém v školskom systéme je, že ak neoddelíte priemerných žiakov od nadpriemerných, na nadpriemerných nekladiete dosť vysoké nároky, a ak žiakov oddelíte, tí nadpriemerní sa nenaučia správať k priemerným a podpriemerným, pričom predpokladom delenia je objektívne testovanie. Neskutočným problémom školského akože systému je to, že sa žiaci učia teoreticky pitvanie žiab (mala by mať takú a takú kožu, mala by mať také a také svaly, mala by mať také a také kosti, mala by mať také a také vnútornosti) napriek tomu, že prakticky je to zakázané (vedomosť o uzlíčkovej nervovej sústave je sprepáčením naprd tým, ktorí nejdú pitvať dážďovku). Miesto toho by sa mali žiaci učiť, čo chce mačka, keď dvíha labu nad hlavu (netreba pitvať), a tomu žiakovi, ktorý urobí najlepší projekt, nech škola dá peniaze na kúpu, chov a veterinárne ošetrovanie mačky, pokiaľ ten žiak nie je génius, ktorý si kráti čas fetovaním a príprava projektu je preňho najjednoduchší spôsob, ako sa dostať k peniazom, obzvlášť, keď nie je trestnoprávne zodpovedný.

Považujem za absurditu, aby žiaci používali výrazy, ktorým nerozumejú, lebo sú nezrozumiteľné

(geletka, stvol, malvica, čerieslo, Atila Hun, Džingischán, Golian,.. spiš môže znamenať čokoľvek od snopu sena až po kozmický prach, hoci vyzerá ako spálňa alebo oblasť, kde je pijatika záväzná spoločenská konvencia),

preto žiadam nezrozumiteľné výrazy z osnov vypustiť a zamerať sa na to, aby žiaci radšej než menovali mloka japonského, ktorého nikdy nestretli, vedeli označiť všetky predmety v miestnosti, kde sa nachádzajú, čo sa im nedarí niekedy ani spoločnou prácou.

Európska kultúra je vlastne grécka so všetkým, čo k tomu patrí vrátane hľadenia (ako teľa na nové vráta) na egyptskú mágiu. Školský systém je šitý na mieru určitej skupine ľudí: pri číselnom hodnotení nie je jedno, či je najlepšia známka 1 a najhoršia 5 alebo opačne, pretože 1+2 dáva 2, kým 5+4 dáva 5, čo by sa pri slovnom hodnotení (na ktoré treba zo stany učiteľa IQ viac než u hojdacieho koníka) pravdaže nemohlo stať, písaný prejav je častejší než hovorený a známky nevyjadrujú, čo žiak vie, keď zo školy odchádza, ale čo vedel dávno, lebo škola žiakom predostiera poznatkov viac, než si môžu osvojiť. Žiak sa má v škole naučiť jednak riešiť problémy samostatne, druhak spolupracovať s druhými – ak má žiak, ktorý sa bez problémov vlastnou snahou dorozumie s cudzincami, zlé známky z cudzieho jazyka, potom známkovanie stráca význam resp. známky viac vyjadrujú, ako múdry bol tvorca toho systému, než schopnosti nositeľov tých známok, pri samostatnom riešení problémov je totiž jedno, či žiak použije frázové sloveso, ktoré mu je vnucované osnovami, alebo jeho synonymum. Matematika vždy bola, je a bude iba o číslach, matematika nie je nikdy o spravodlivosti.

(niekde je zaužité „pol po druhej“, inde „pol pred druhou“: v prvom prípade je dva a pol skôr dva než tri, v druhom prípade je jeden a pol skôr dve než jedna), pokiaľ chce klasifikátor používať matematiku, mal by používať percentá, nech sa naše nemožné školy porovnávajú...)

Okrem slovného hodnotenia (prinajhoršom: má nesmierne nadanie vyhýbať sa robeniu všetkého, čo sa od neho/nej očakáva) by bolo vhodné zaistiť, aby žiak nemusel tehotnej angličtinárke vysvetľovať, že writing sa nepíše s double t (pravidelné-nepravidelné, ak samohlásku prvej slabiky vyslovuje ako dvojhlásku/dlhú a za ňou chce písať zdvojenú spoluhlásku, tak tým porušuje základné princípy angličtiny a nielen angličtiny): keď bude mať sebakritická tehotná dôvod pochybovať o svojom úsudku, bude neskoro pre tých, ktorí sú od jej úsudku závislí, je to hazard (treba určiť povolania, kde záleží, či je tehotná sebakritická, a kde tehotná pracovať bez ohľadu na sebakritickosť pracovať môže a kde bez ohľadu na sebakritickosť pracovať nemôže – je na šikovnosti riaditeľa nájsť pre tehotnú počas jej aspoň polročného neplateného voľna menej náročnú prácu s nižšou sadzbou, ktorá neohrozí bábätko, napríklad formou spolupráce s inými zariadeniami, od čoho si možno sľubovať, že sa nájde m u ž s k ý zástupca učiteľa predmetu aj pri netechnických odboroch).

Ďalej je neprijateľné, aby v jednej škole žiakov učili, že 33. je po anglicky srrrtisrrrt, v druhej trrrtitrrrt a v tretej frrrtifrrrt, čo sa stáva pri zamestnávaní angličtinárov z rýchlokurzu: nemal by cudzí jazyk učiť ten, kto nestrávil resp. neprežil v krajine, kde sa danou rečou hovorí, dorozumieva, aspoň týždeň

(tlačivo príchod-odchod; anglický bol príklad z praxe, v skutočnosti by sa mala angličtina z osnov odstrániť pre vysokú náročnosť /nepravdepodobnosť dosiahnutia umeleckej úrovne, teda ak sa žiak vyjadrí diplomaticky, vie o tom, avšak nevie zistiť, či sa diplomaticky vyjadril niekto iný v danej cudzej reči [ústne] resp. v danom cudzom jazyku [písomne]/ ako aj vysokú r i z i k o v o s ť pre rozšírenosť a terorizmus /z rovnakého dôvodu by mali byť, ak doteraz neboli, v školskom zariadení zablokované všetky stránky informujúce o terorizme a nemali by byť žiakom zadávané referáty, pre ktoré by mali dôvod také informácie vyhľadávať, v televízii sa ako-tak kladie dôraz, na stránke môže byť čokoľvek/, ktorému je podľa všetkého druhým hlavným informačným kanálom – ja napríklad si návod na použitie čítam v španielčine, lebo sa mi nechce hľadať každé druhé slovo v slovníku... začínať s anglickou slovnou zásobou v škôlke je neskoro; už malá znalosť angličtiny, ktorá maloznalcovi nepomôže, môže spôsobiť veľa škody, počet osôb ovládajúcich angličtinu ako aj predaj učebníc angličtiny by mali byť regulované a aj keby bolo vyučovanie angličtiny nad stanovený rámec trestané, budú takí, ktorí sa anglicky naučia sami na vlastné riziko; že by boli všetky creamy nepredajné, pokiaľ sa nepremenujú na krémy, by potešilo najmä tých skôr narodených; ak uvažujete, akým jazykom nahradiť anglický, tak, prosím, neuvažujte o esperante, o Z.L.I. som si urobila názor, že ju budem považovať za jazyk, keď sa stane laureátom Nobelovej ceny za literatúru spisovateľ s románom v esperante)

a fyziku nesmie učiť ten, kto nepozná osobne všetkých fyzikov, ktorí niečo znamenajú, nakoľko nie každého žiaka bude zaujímať to, čo práve fyzikár vie. Dočítala som sa, že v Česku školopovinné dieťa na prvom stupni základnej nemusí chodiť do školy denne, iba na skúšky, ak sa rodič dohodne so školou, že si dieťa nechá doma a tam ho bude podrobovať vzdelávaciemu procesu – mňa by veru nikto neprinútil dať zverenca do školy!

Za ďalšiu kontraindikáciu považujem vek a tomu príbuzné okolnosti. Na gymnáziu sme mali telocvikára, ktorý bol tak starý, že už ani nevládal chodiť, a žiaci zverejňovali nezmysly, ktoré trúsil, lebo sa mu nevedeli pomstiť inak – tento telocvikár urobil to, že zamkol zvonka skupinu žiačok, vraj aby sa netúlali po budove, v plavárenskej šatni s blikajúcimi svietidlami a vlhkým vzduchom ako v pralese, akurát presiaknutým chlórom. Keby niektorá z nich dostala epileptický záchvat alebo by sa jej stal úraz s následkami, ani by sa ten učiteľ nedostal do basy vďaka zlému zdravotnému stavu, takže si prakticky mohol robiť, čo sa mu zachcelo, bez ohľadu na to, koľkých svojím konaním poškodí, pokojne by sa bezmocným poškodeným vysmial do ksichtu.

Žiak chodil do školy márne, ak absolvoval fyziku, ale nevie si vybrať elektrospotrebič podľa parametrov, nevie, ktorý z kameňov je soľ, kremeň, mramor, opál, magnezit, tyrkys, krištáľ, kaolín; koľko prvkov stačilo Mendelejevovi na periodický zákon tzn. ktoré hodnoty sú reálne (síra) a ktoré teoretické resp. dopočítané (vodík), koľkými spôsobmi možno látky kategorizovať atď. Keď sa žiakov opýtate, ktorý živočích robí najmenšie fekálie a ktorý najväčšie, tiež sa nemusíte báť, že by ste dostali odpoveď...

Som si istá, že ak sa skrutka ešte pritiahne, tak to praskne: ak sú deti, ktoré majú nastúpiť do školy, a nemajú rodný list (neviem, či tej s e k t e fandiť alebo nie) a štát na dieťa prispieva úbohými čiastkami, ktoré ani tých najchudobnejších nemotivujú priznať, že majú dieťa, a škôlok je málo, vychovávateľky sú preťažené a ich bremeno majú prevziať rodičia (dieťa môže nastúpiť do škôlky, keď sa naučilo rozlišovať farby, tvary a časti tela), rodičia neschopní deti naučiť predpísané veci dieťa nechajú doma, aspoň nikto nezistí, že sú sprostí, týmto spôsobom vzniknú dva póly, vzdelaná spoločnosť na jednej strane a tlupa blbcov na strane druhej. Do škôlky a do školy majú nastúpiť všetky deti bez ohľadu na to, či ešte nosia plienky alebo už ovládajú násobilku! (prominentné deti mali dokonca pôvodne tú výhodu, že učiteľa dostali vtedy, keď to ich poručník uznal za vhodné, bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci sa narodili, a zrejme ešte dlho bude výhoda patriť iba im)

Niektorí vraj chodia na súkromnú univerzitu preto, že veria, že majú za titul z a p l a t e n é, a teda ho musia dostať – súkromná univerzita sa však môže ohradiť, že titul sa nedá kúpiť a študent si zaplatil za vzdelávací proces. Ak by bola pravda, že študent odvádza peniaze v prospech univerzity výmenou za alebo na účel vzdelávacieho procesu, potom by univerzita mala za každú vymeškanú hodinu študentovi vrátiť peniaze, čím by sa zvýšil tlak na kvalitu pedagógov ako jedinú motiváciu študenta zúčastňovať sa vyučovacieho procesu a ukázalo by sa, ktorí študenti si cenia viac peniaze a ktorí si viac vážia vedomosti.

Ak si niekto myslel, že hlúposť národa sa neprejaví v národnom hospodárstve, tak to je omyl: kým spotrebitelia ignorujú výrobcov hodnotných vecí a výrobcovia hodnotných vecí sú nútení predať hodnotné veci tým, ktorí dokážu predať čokoľvek bez ohľadu na to, či je to dobré alebo zlé, potom spotrebitelia neschopní zistiť, čo je dobré a čo je zlé, kúpia od tých, ktorí dokážu predať, zlé veci a následne od kupovania upustia a budú to nazývať ponaučenie.

Keby sme mali toľko kriminológov, koľko psychológov, sedel by kriminológ na úrade a nedovolil by robiť zmeny tomu, voči komu má dôvodné podozrenie, že je biely kôň. (a malo by to tú výhodu, že by boli spravodlivejšie odmenení drobní pracovníci – kriminológ si nikdy nemyslí, že sa to spravilo samo)

 Ú v o d

Hudobník má byť vytrvalý, kováč silný, upratovačka pedantná – čo o politikovi vypovedá najviac? Výzor, návrh zákona? Kedy sa občan stáva politikom? Z praktického hľadiska robí politiku ten, kto používa nie lacné bezpečnostné prvky, aby mu umožnili ovplyvňovať verejnú mienku, čiže nejde o hocakého boháča, ale toho, ktorý svoje bohatstvo využíva práve takto, čo môže robiť osobne alebo v zastúpení. Z formálneho hľadiska, keď uvažujeme, že sa z občana stáva politik prevzatím listiny, ktorou vstupuje do úradu (funkcie) definovaného ústavou, potom rozlišujeme aktívneho a pasívneho politika a či je lepší aktívny alebo pasívny, je relatívne. Tí najsprostejší sú charakteristickí tým, že o svojej múdrosti nepochybujú. Ak chce politik vyzerať o 20 rokov starší, nepoužije maskérku. Dobrý politik je a) kto sa v politike drží dlho b) taký, za akého sa netreba hanbiť. V prípade a) je dobrý politik Robert Fico alebo Vladimír Mečiar. V prípade b) nesľubuje to, čo nemôže splniť. (mýtus: Dobrý politik splní to, čo sľúbi; pravda: Dobrý politik veci rieši tak, aby bol vlk sýty aj ovca celá, nikdy neobetuje jedno druhému len preto, aby sa spravil pekný) Iné hovorí, než si myslí: a) pokrytec b) diplomat c) žurnalista, ktorý sa tvári, že nevie, hoci veľmi dobre vie.

Revolucionári LEF (fr. heslo sloboda-rovnosť-bratstvo) vedeli, čo sa kladie za povinnosť kráľovi a že to neplní. Slovenský poslanec sľubuje pred dosluhujúcim predsedom národnej rady na svoju (pomyselnú) česť a svedomie vernosť Slovenskej republike, že svoje povinnosti bude plniť v záujme občanov tejto republiky dodržiavajúc ústavu a ostatné zákony tejto republiky a pracovať tak, aby sa uvádzali do života – predseda národnej rady je jediný, kto môže skontrolovať, či sľúbené plní, avšak predseda národnej rady poslancov nevolí podľa svojho gusta a jeho záujem na odhaľovaní zločinnosti je slabý a zrejme slabší, než by bol v prípade, že by si ich volil sám. Mal by politický kandidát rozdávať občanom hárok s výpočtom sľubov s políčkom na krížik alebo odfajknutie? Mal by občan sledovať body programového vyhlásenia vlády, ak nezastúpi parlament jedna strana ústavnou väčšinou? Ako by politické sľuby mali vyzerať? Vždy budem dávať prednosť životnému prostrediu pred infraštruktúrou? Politik by mal byť výrazný bez toho, aby niekoho zastrašoval alebo sa vyhrážal. V rozvinutých krajinách za dobrého politika môžu jednoducho považovať toho, kto rovnaký z politiky vyjde ako do nej vošiel a celý čas je taký. Na naše pomery sa to ale aplikovať nedá: je dobré, keď sa môžeme na niekoho spoľahnúť, že bude hrabať pod seba? Ee. Kto sa prispôsobí, skončí ako M. Dzurinda, kto sa neprispôsobí, skončí ako I. Radičová – sú pravdaže tak pokrivené charaktery, ktoré sa prispôsobovať vôbec nemusia. Je veľmi ťažké stať sa dobrým politikom a žiaľ, politika zlých politikov netvorí prostredie, ktoré by žičilo tým na dobrej ceste a už vôbec neumožňuje vstup do politiky tým, ktorí sa ako dobrí politici narodili. Čo s tým? V starom Grécku bolo divadlo zadarmo pre tých, ktorí si ho nemohli dovoliť – my síce divadlo zdarma nemáme, ale bolo by dobré, keby sme si hromadne pri najlacnejšom divadle (televízie si zaslúžia pokarhanie, že ho vôbec ľuďom ukazujú) všímali [miesto bábok] kam vedú nitky, inak sa tu nikdy nič nezmení. Nech sa Robert Fico, majster v tom, ako oklamať*pravdou, chváli čímkoľvek, nikdy nemám pocit, že by sa mi žilo lepšie; nech sa akokoľvek zastrája spraviť významné, viem, že to neurobí a navine bude opozícia, Brusel alebo aj Fantomas, ak bude treba, lebo [slovami scenáristu Karibských Pirátov] jeden dobrý skutok nevykúpi život plný neprávosti, ale do pekla ho môže dostať. Riadne lieky sú pre mladých, generiká pre strednú generáciu a starým stačí placebo – presne to si aj prestarnuté Slovensko zvolilo skrz osobu Roberta Fica, ktorý na bilborde prezentoval myšlienku, že „Ľudia si zaslúžia [istoty“, pričom isté sú iba] dane a smrť – kladne reagovať na takýto (slušne povedané) zaujímavý politický názor už podľa mňa naozaj hraničí s demenciou. V týchto intenciách je ešte zaujímavejšie, koho za ľudí vôbec nepovažuje (študenti!, dôchodcovia!, matky!, daňové úniky). Z môjho pohľadu zodpovedá poučke hrubotlačenej v tomto článku na slovenskej politickej scéne jediný vodca, možnože by nebolo zlé pre zmenu voliť nejaké hodnoty, a tým nemyslím slobodnú kvázisolidaritu ani obyčaje vytvárať jazykolamy a iné slovné hračky, prípadne preberať myšlienky mŕtvych trafivších tesne vedľa (Barack Obama nebol až tak zlá voľba pre Američanov, zdá sa, že nakoniec si získal rešpekt celého zvyšku sveta okrem svojich vlastných občanov, iné mu ani neostalo, keď si do nepochybne bieleho; domu zvolili nepochybne čierneho; prezidenta – podobnú počiatočnú eufóriu by spôsobilo u nás, keby prezidentské voľby vyhral „zhavranený“ Oto Žarnay – alebo iný učiteľ).

 Ľ u d i a

Ani tentokrát Smer neostal výrazu, ktorý si každý vysvetľuje posvojom, nič dlžný.

(„to sa týka všetkých ľudí“ je schopný povedať aj rasista, pričom do množiny ľudí nezahŕňa tzv. farebných; keby odstup medzi nehnuteľnosťami zákon neukladal ako presné číslo, ale že má mať šírku, aby sa cez ňu prepchal človek, a staviteľ meral podľa seba a nadrozmerná osoba sa tou medzerou neprepchá, vznikol by problém, či staviteľ porušil zákon alebo nadrozmerná osoba nie je človek, obdobne je to so sedadlami v prostriedkoch leteckej prepravy)

Nemyslím si, že by mal pán Matovič na dobro vyššie nároky než pán Fico,

ktorý má viditeľnú slabosť pre „hrdinov“ ako Jánošík alebo Štúr použivších mnoho prostriedkov, ktorými v konečnom dôsledku nedosiahli, čo chceli, ak sa nedá povedať, že priamo dosiahli opak toho, a ktorému sa v príhovore k národu pri príležitosti výročia SNP takmer podarilo vyčiarknuť onú udalosť z dejín,

VLOŽKA(na niekdajších bankovkách vyobrazený básnik romantický telom aj dušou si aj romanticky myslel, že bez toho, aby konvertoval, môže robiť politiku, ktorú robil viac-menej formálne, nakoľko boli v jeho dobe protestanti alebo evanjelici, ako ich dnes nazývame, značne politicky /C·R·E·R/ diskriminovaní a nevylučujem, že to je eufémizmus, skrátka Hlavou múr neprebiješ; nebolo jeho motto a bola by som opatrná v tom nazývať ho dejateľom, ktorým nepochybne bol, lež nie v pozitívnom zmysle slova, a priznám sa, že jeho značná hlúposť mi bráni precítiť jeho poéziu, rečniť môžem aj ja, ale byť počúvaný je druhá vec – keď Tolkienov Gandalf vravel, že drobné bežné činy obyčajných ľudí dokážu zastaviť temnotu, tými drobnými bežnými činmi určite nemyslel vytváranie jalových hero-ikon, aj keď Slovanom, teraz presvedčeným kresťanom, ktorým stále koluje v žilách Černobog a spol. toho Štúra len tak ľahko nevyhovorím – a keby natočili film o Jánošíkovi, určite by v ňom nebolo menej krvi než v Jurskom Parku, ibažeby ho tvoril Juraj Jakubisko, ktorý okrem iného de facto príbeh najmasovejšej vrahyne premenil na báchorku o babe „alchymistke“, uvažujem: zlodejovi by uťali ruky, buriča by obesili za krk povrazom, ale ten náš Janoš musel vykonať, keď si s ním dali toľkú námahu, čosi omnoho horšie nech už s ako rýdzim úmyslom, isto páchal činy, ktoré by mu ani vo vojnovom stave neprešli, len aby nebol náš Janoš asi taký hrdina ako L. Cs. [niektorí jedinci si nezaslúžia byť nazvaní menom]; Kulyho z Desmodu a Ráža z Elánu podobne nepočúvam preto, že nemajú vlastnosti také, aby ich niekto počúval)

lebo, ako uvádzam v mojej profilovke, čo netvrdím, že je dobre vidieť: Na víťazstvo zla stačí, aby sedeli so založenými rukami tí, ktorí mohli byť dobrí, keby niečo podnikli, pretože znakom dobrých nie je sedieť so založenými rukami, keď treba konať, alebo konať, keď treba sedieť so založenými rukami – myšlienka dobrá, výrok zlý; koniec citátu – komu by sa nepáčila Monica Bellucci trebárs v Slzách Slnka (ToftheS, 2003), ale nech sa pán Matovič hanbí, ak to dokáže, vedľa tých, ktorí uvádzajú pôvodcu idey aj na fb. (o Matovičovej nahrávke s Procházkom rozmýšľam, že jeden z nich z nej potreboval spraviť kauzu, len si nie som istá ktorý: Procházku nemajú odvtedy čím vydierať a Matovič získal dobrý bod, ktoré iba získava, veď ktorý z jeho priaznivcov a obdivovateliek by si už čítal nejakú zastrčenú tlačovú správu SIS, v ktorej je pán Matovič žiadaný, nech láskavo zo svojich /politických/ hier vynechá tento úrad; keby bola pravda to, čím sa pán Matovič propaguje, mali by sme mu udeliť medailu cti a rytiersky rád – ja nechválim tých, ktorí sa chvália sami, lebo ten, kto vie vymenovať, čo urobil, toho veľa neurobil – naozaj chcete voliť fantasmagora, ktorý by nedbal, keby boli poslanci v kreslách spojení miesto hlasovacieho zariadenia s polygrafom? keď chcel byť Matovič hrdina, mohol zavolať policajtov k preberaniu peňazí bez papiera, alebo priamo vysvetliť, že dôveruje viac stroju než psychológom, ktorých máme prebytok a ktorí tiež vedia zistiť, kto je klamár – Igor Matovič nie je stroj, ktorý bude myslieť za vás, naučte sa myslieť sami za seba a nebudete musieť chodiť na potrat... keby bol Matovič obyčajný, dávno by sa vysekával z dôsledkov toho, čo o Ficovi hlása, lebo to už naozaj prekračuje všetky hranice platiace pre obyčajných)

 T i p

Predtým, než pôjdete voliť, vypite aspoň liter vody – ľudia, ktorí pijú veľa vody, robia múdrejšie rozhodnutia

(ak je medzi mnou a Ficom nejaký rozdiel, tak v tom, že on by vám takú radu nikdy v živote nedal, ani keby sme si vymenili roly; kto je schopný veriť, že pred nástupom niekoho k moci ani slnko nesvietilo, by si mal sadnúť do vane s ľadom, kým nepríde k rozumu).

Pokiaľ ide o politiku, v jednej strane akoby si pomýlili hlasovanie o predsedu so súťažou krásy

 - iba pomenúvam signály, ktoré osoby sami vysielajú do okolia –

(sympatický, výhodný, dobrý – je skôr reklama pre obchod s oblečením, hoci šanca, že dá hlas zubatej odfarbenej blondíne s monoklami, keď sa občan obzerá po autobuse skôr než po telke, kde vyzerá normálne, tiež nie je vysoká, ešte nižšia, keď si volič dojmy porovná a spýta sa sám seba: ako môže robiť politiku osoba, ktorá nevie, ani čo má robiť sama so sebou? pričom som v rozpakoch nad časťou publika, ktorú chcela osloviť, lebo keď niekto na politikov /iba/ nadáva, tak mu je ešte veľmi dobre...), aby vedeli, prečo neuspeli... Strana TIP si mala, ak sa zdalo, že červená, modrá a zelená sú už obsadené, na podfarbenie vybrať radšej hnedú, fialovú alebo oranžovú, nie dávať dôvod na hádky medzi pohlaviami: červená či ružová? Za ženskú časť pokolenia môžem potvrdiť, že to s tou ružovou strane dodáva V(TIP) a radšej nechcem vedieť, aká si myslí, že to je farba, jej pán predseda (v tip-top svete by sme si zrejme priplácali za nadštandard aj v autoškole, za nadštandard si u lekára musíme priplácať preto, že keby malo poskytnutie nadštandardu závisieť od dojmu, ktorý na zdravotnícky personál urobíme tým, ako pekne sa usmievame, boli by diskriminovaní /áno, sú aj také diagnózy/ pacienti, ktorí sa nemôžu usmievať a tak podobne; neodpustím si poznámku, že ak každý vie kritizovať, tak vie každý aj hudkať do uška). Okrem toho názov vyzerá, akoby niekto so zastretým zrakom ukázal prstom, dúfam, že si z toho nikto nevezme príklad, inak sa môžeme tešiť na stranu Drift, Galaxia, Šrafa, Primo, Totem, Sufragium,... (radový občan, ktorému ušlo, podľa čoho je strana pomenovaná, po tom pátrať nebude) Vidím to tak, že jedinou spásou pre túto stranu, pri ktorej občania nevedia, akej je farby, tým menej, či ju voliť, je monochromatickosť na volebnom hárku s jej značkou. Z diaľky je TIPová zostava nanerozoznanie od plagátu Peter Bič Projekt Tour, ak sa nemýlim.

KONFRONTÁCIA NÁZOROV: malo by byť definované, čo v zdravotníctve je štandard, čo je nadštandard a čo je prijateľný neštandard, pričom štandardnú starostlivosť by musela preplatiť pacientova zdravotná poisťovňa v plnom rozsahu, a mali by byť určené na úz. kraj počty ambulancií, v ktorých pacient nič neplatí, a jasne dané vzťahy medzi lekármi, ambulanciami, pacientmi a zriaďovateľom; všetky predvolebné koncepcie vylepšenia zdravotníctva, ktoré som videla, sa opierajú o to, že toto lepšie zdravotníctvo by mali zatiahnuť zdravotné poisťovne (ak chce niekto znížiť zisk zdravotných poisťovní, nech si nájde spôsob, ktorý má hlavu a pätu), ktoré sa oprávnene ohradzujú voči tomu, aby mali uhrádzať lekárovi výdavky na ohrev a osvetlenie ambulancie, papier a atrament, čo sú položky, ktoré by správne mal uhrádzať zriaďovateľ, nie pacient; vo veci skvalitnenia navrhujem zákrok pri preplácaní opakovanej hospitalizácie zo strany zdravotnej poisťovne, lebo už sám fakt, že v tej istej záležitosti u tej istej osoby je opakovaná hospitalizácia potrebná, jasne svedčí o tom, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá tak, ako mala byť, či už z hrabivosti alebo iného nedostatku, lebo napríklad psychiater nemá motiváciu pracovať správne, ak nesprávnou prácou zarobí viac, než by zarobil, keby pracoval správne.

 Iná strana

zase znárodnila cudziu myšlienku za slušnosť (aj) v politike (978-80-8081-093-1); náhodou mi je blízky druh humoru, ktorým premosťuje (nerozumný má vlastne iba jeden bod programu, čo sa ešte dá prepáčiť) jedna z politických strán. NA TO, ABY BOLI V STRANE OBYČAJNÝCH NAOZAJ OBYČAJNÍ, BY JU MUSEL ZRIADIŤ INÝ MATEMATOWITCH. (s niekým vypočítavým by som na tej istej listine nechcela byť ani zadarmo) Úúúú, aby som nezabudla: kto nič nerobí, nič nepokazí... V súťaži o najlepší slogan u mňa aspoň tento ročník nevyhral nikto. Nikto sa nezaprisahal, že už ho nebaví doplácať na chyby druhých, ani nestavil na to, že je dobré mať po krk toho, že slušní ľudia bývajú dobreženie pod mostom (také Koho si zvolíte, toho budete mať; by tiež nebolo odveci). Možno nabudúce... Veselú štafetu po Palim (kapurke), zdá sa, prevzal pán Kollár ako prvý v strane (s názvom), akoby upozorňoval na svoje početné potomstvo. S vážnou tvárou musím uznať, že proruská orientácia je skutočne odvaha (nemyslím si, že by nejaký vlastenec mohol byť prorusky orientovaný, ani Ján Kollár by to už dnes nenapísal tak, ako to napísal). Jedni (ktorých vlajková farba je ako keď to niekto preženie s opaľovaním) skočili do pľacu s vyhlásením, že pálenie chľastu pre vlastnú spotrebu nie je zločin. Súhlasím, že keby sme rozvíjali myšlienku, že pálenie chľastu pre vlastnú spotrebu zločinom je, prišli by sme k záveru, že aj zaváranie uhoriek pre vlastnú spotrebu je zločin, ale KONFRONTÁCIA NÁZOROV: súhlasím s legalizáciou všetkých látok, ktoré sa bežne v prírode nachádzajú, pokiaľ dopyt po nich nespôsobí, že sa už v prírode nachádzať nebudú, pričom však považujem za vhodné vyberať daň za prípravu látok, od ktorých bývajú ľudia závislí návykom: pálenie alkoholu, pestovanie marihuany, kávy a pod., sex, od ktorého tiež môžu byť ľudia závislí, je zadarmo – dokážem si predstaviť, že by to niekto zaviedol opačne, daň zo sexu by mohla byť zaujímavá položka na daňovom priznaní s tendenciou priznávať jej viac, nie menej – okrem toho by som pre úplnosť premeny zrušila daň za psa a rybársky preukaz pod titulom Zabiješ, zaplatíš: ryby môžeš chytať zadarmo, zabiješ rybu, zaplatíš daň, zakáľaš, zaplatíš, zarežeš, zaplatíš,.. nech si ľudia zvyknú, že zabíjanie nie je žiadané, rastliny sú (spravidla) zadarmo... (háčik je v tom, že zákaz dovozu mŕtvych zvierat by musel platiť v celej únii, pokiaľ je Slovensko jej súčasťou) kapor sa bude predávať na občiansky preukaz a osoba, ktorá zabíja na objednávku, sa volá kat – používaním psychotropných látok stúpa kriminalita a s ňou počet výjazdov polície, takže výber poplatku je opodstatnený – neopodstatnený je poplatok za výpis z registra trestov, ibažeby sa psychológovia zhodli v tom, že čistý register trestov uvádza jeho držiteľa do pokušenia niečo spáchať, hoci výpis nie je určený pre držiteľovu potrebu a dobrý pocit, ale potrebu inej osoby, ktorá by pokojne mohla pre svoju potrebu výpis žiadať ako súčinnosť od správcu priamo tj vynechaním osoby, ktorej výpis to je. (ak sa niekto obáva zverejniť, koľko ktorá inštitúcia zobrala od štátu a koľko vybrala od občanov, tak tú obavu chápem)

 P r v o v o l i č i, majte rozum...

Iné skokanské momenty: tiež sa mi nepáči, že „stálica“ môže ručiť preferenciami za splácanie dlhu, ale tu prisahám, že ak sa dožijem toho, že štát nedá politickým stranám k a m p a n n é, vyholím si hlavu a na dôkaz si ju odfotenú uložím ako profilovú fotku na sociálnej sieti na internete (skôr uverím, že Žitňanskej po voľbách zostane charakter, ja by som na to išla opačne: keď platíme kampaň stranám, musia lepiť také plagáty, aké im schválime);

d v í h a č e preferencií ako hrozenie sa Vatikánu [do dôsledkov] zrušením vatikánskej zmluvy alebo hrozenie sa verejnoprávnym médiám zrušením sú ukážkový príklad toho, čo by volebný program politickej strany nemal obsahovať, pretože bez ohľadu na to, či hrozby budú splnené, si ich Vatikán zapamätá aj verejnoprávne médiá si zapamätajú (ibažeby boli vopred oba akože ohrozené subjekty informované o prázdnote tých hrozieb, povážte si sami, či by sa stranička naozaj hrozila Vatikánu alebo médiám, ktoré keď od milióna občanov zoberú po 55 EUR... veriaci podporujúci odluku cirkvi od štátu sú kresťania, nie mohamedáni – zatiaľ, byť Vatikán, svoju pozíciu neohrozím pri narastajúcej hrozbe terorizmu, aj ateisti by si mali uvedomovať, že v takom rozpoložení sa podobné zmluvy skôr zakladajú než rušia; je vec diplomacie, či to Vatikán odsúhlasí alebo nie, bez súhlasu druhej strany by som to nerobila, pri cirkvi ma viac trápi sprenevera príspevkov na kostol, o ktorých veľkosti nie je žiadny dôkaz);

myši si nikdy dobrovoľne k o c ú r a nezvolia? ak sa prezident dopustil vlastizrady, potom ide o invektívu voči nadpolovičnej väčšine, ibažeby tá nadpolovičná väčšina volila nedobrovoľne.

Skokani pri chvastaní sa, že zorganizovali výlet pre týrané deti, zabudli zdôrazniť, že je veľmi dôležité nedeliť deti na netýrané a týrané, ktoré pôjdu na výlet na rozdiel od predchádzajúcich alebo každá skupina zvlášť, pretože vydeľovanie týraným, ktorých treba naopak začleniť do spoločnosti, nepomôže, ale uškodí, a okrem toho u netýraných môže podporiť rozvoj (duševného ochorenia) vyžadovania si pozornosti, ktoré sa začína myšlienkou Aj ja chcem... (spomeňte si na bondovku CR: toľko sme sa zaoberali naším nepriateľom, až sme zabudli na našich priateľov) Deti a psy predávajú: robme menej toho, čo predáva, viac toho, čo osoží, ešte zo sprostého neurobil múdreho žiadny paragraf.

U skokanov nachádzam aj hanebné upevňovanie predstavy, že týranie spočíva v tom, že otec bije mamu – vzhľadom na zvrátenosti, ktoré týranie vo svojej podstate obsahuje, si dovolím povedať: kiežby to tak bolo- (časové trvanie spomienky na bitku sa vyjadruje v sekundách až minútach v závislosti od veku, časové trvanie spomienky na osobnostnú devastáciu v rokoch; treba odlíšiť psychopatov od tých, ktorí boli mlátení zväzkom drôtov a keď iba bijú varechou, myslia si, že sú majstri sveta, nech im súd nariadi terapiu; nakoľko nemožno veriť psychiatrovi, že nebude ako lekár pozmeňovať údaje, ako sa mu hodí, a psychológ je na týranie prikrátky, moja predstava zákona proti týraniu vyzerá takto: na základe svedeckej výpovede podporenej audio, video alebo literárnym z domácnosti uchváteným dôkazom pomerov v domácnosti, čím úloha oznamovateľa končí, súd vydá príkaz na vhodné /spôsob/ sledovanie domácnosti na pol roka, po uplynutí tejto lehoty, ak nedôjde k zásahu, možno predĺžiť povolenie sledovať iba pod váhou záznamov zo sledovania, ktoré záznamy musí sledujúci orgán predložiť ako dôkaz, že vo veci koná, pričom vzhľadom na skutočnosť, že na psychopata ľudské zákony nestačia, je nutné psychopata prichytiť pri čine a odstreliť – bola by som rada, keby sa našiel psychopat, ktorý neverí, že tí, ktorí rozprávajú o zážitkoch, klamú, nesnaží sa ich predbehnúť, dobrovoľne sa prizná, že nič necíti, lebo nemučí ľudí, ktorý pomôže vytvoriť také zákony, ktoré budú stáť aj nad psychopatmi, lenže to sa zatiaľ nestalo, žiadny zdravý človek nedosiahol takú odbornosť, aby prekonal odbornosť psychopata, ja sa môžem pochváliť, že za odbornosťou psychopata zaostávam málo, totiž keď zdravý odborník prednáša všetko, čo vie, prednáša menej než psychopat /občas sa stáva, že prednáša/, ktorý si vrcholové poznatky necháva pre svoju potrebu; doteraz sa s tyranmi zaobchádzalo v rukavičkách, to sa musí zmeniť, vzťah tyran-obeť je hra kto z koho – je dosť pravdepodobné, že zabije prvý druhého alebo druhý prvého. ak si niekto myslel, že je efektívne, aby tyrana riešila osoba, ktorá nemá zbrojný pas, tak to teda nie je; stredobodom záujmu je obeť, ale po stránke taktickej tyran a obeť nie sú v tak rovnocennom vzťahu, aby bolo jedno, kde začnete hľadať, a na obeti nie je tak zjavné, že je obeť, ako na tyranovi, že je tyran /nie, nie je to cit pre vtip, na týraní nie je nič vtipné/; niekto alebo tyran je, alebo tyran nie je, nedá sa týrať viac alebo menej – keď vám niekto hovoril Poď, niečo ti ukážem, a bola to pleseň, tak nezačne len preto, že si toto prečítal, hovoriť Poď, ukážem ti pleseň alebo Poď, ukážem ti ruže alebo Poď, niečo ti ukážem a budú to ruže; hovorím o dvoch zo štyroch foriem násilia, keď som raz jazykár, tak hádam nebudem písať o sexe...)

Domácim násilím sa zaoberajú podľa toho, čo mám možnosť vidieť napr. v autobuse, osoby, ktoré to robiť nevedia netušiac, proti čomu stoja, skôr sa stane z priateľa tyrana priateľ obete, než by obeti pomohol takzvaný odborník, a zdôrazňujem, že postaviť sa do cesty tyranovi neostane bez následkov. Úvaha o podpore od každej p i a t e j ženy je chorá, vzor (paradigma) v oslovovacom , nie v treťom páde – skutočný stratég by takú chybu neurobil (keby stratégia spočívala v odkukávaní a k o p í r o v a n í vzorov, tak by bol najväčší stratég môj spolužiak, ktorý odo mňa odpisoval matiku; môj mozog má takú spotrebu cukru, že keď idem nalačno k lekárovi, myslí si, že som retardovaná, tzn. lekár hlavného skokana vie, či je hlavný skokan stratég alebo nie, aj keď ho vôbec nepozná; úradníci podpisujú všetko doradu, ak niekto vráti písomnosť s tým, že sa pod to nepodpíše, najskôr bude podnikateľ). V kampani nikdy nejde o to, čo je napísané, ale ako to kto pochopí – z rovnakého dôvodu by som Tralaland ani nesľubovala, ani by som sa ho nesnažila spraviť.

Teoreticky sa dá vytvoriť aj milión pracovných miest. Môžete vytvoriť miesto pre vlky, ale čo vám to je platné, keď máte len medvede? Procházkovci oblepili Slovensko svojou víziou preto, aby jej uveril pospolitý ľud, nie protikandidát. Teoreticky by sme mohli ťažiť diamanty. Keby sme ich mali. Z každej bane sa dá vyťažiť len toľko, koľko v nej je. Základom (ani)matrixu je o.i. poznatok, že jediným stálym zdrojom energie je ľudská reprodukcia (hľa, perpetvvmmobile sa našlo), vedia to aj otrokári. Hoci je päťhviezdičkový ostrovný (s ktorým sa prístav na Dunaji nemôže porovnávať) Tralaland prirovnateľnej rozlohy a zaľudnenia, nemusím byť ekonóm, aby mi bolo jasné, že pre odlišnosti (oni: náboženská, etnická a kultúrna znášanlivosť = menej zbytočných emócií a stresu; oblasť s relatívne stálou teplotou vzduchu = menej investovania do sezónneho oblečenia; trest smrti, vládna diktatúra, Tralalanďania nevedia, čo je legalizácia čiernej stavby; my: zanedbaná infraštruktúra /zatiaľ žiadne metro/, zanedbané zdravotníctvo, zanedbaný cestovný ruch, zanedbané finančníctvo) nie je možné, aby ekonomika Tralalandu u nás fungovala na 100%, a teda je otázka, na koľko percent by akože mala ekonomika Tralalandu u nás fungovať, lebo zavádzať sto novôt kvôli desiatim percentám úspešnosti je strata času, ktorý by sme mohli venovať analýze vlastných zdrojov. Skresať mieru nezamestnanosti za 8 či nedajbože 4 roky na 5% (tri štvrtiny úspešnosti) zvyšovaním zamestnanosti, ako to práve úrad práce nerobí, by bolo podľa mojej mienky vzhľadom na obmedzenia, ktoré máme

(dosť pochybujem pri zanedbanosti nášho školstva, že oslabení černobyľskou haváriou /poškodený v dospelosti a poškodený od embrya sú dve rozdielne veci/ oficiálne síce zdraví /rovnako ako sa nám oficiálne na Slovensku veľmi dobre darí/, ktorí sú práve v p r o d u k t í v n o m veku, budú schopní vo veľkom vyrábať niečo exportovateľné pod značkou EÚ; vďaka tomu, že si do nás vyspelejšie krajiny Západu už dlho utierajú nohy, čo sa im v súvislosti s utečeneckou krízou vypomstilo /kto si nevedel predstaviť, ako by poslední mohli byť prví a prví poslední/, Slovensko nemá strategickú polohu, ibažeby slovenčina nebola náš/jediný úradný j a z y k – neeurópska filozofia je, odkedy sa podučila, čo je priemysel a ekonomika, pre našinca neznesiteľná, viď v trnavskom kraji stojí a funguje závod inšpirovaný neeurópskymi princípmi a pravidelne na svoje zamestnanecké benefity láka Slovákov aj niekoľkokrát do roka vo veľkom nie tak preto, že by sa rozrastal, ako preto, že tam Slováčisko nevydrží dlhšie než niekoľko mesiacov, takže keby sme vybudovali viaceré takéto podniky, museli by sme zaviesť n ú t e n é práce, aby tam každý Slovák odrobil aspoň pol roka a potom si môže robiť čo chce – po vylúčení elektrotechniky /robotiky/ a finančníctva nám ostávajú len drevospracujúci, chemický a potravinársky priemysel, pestovanie kvetov, bioinžinierstvo a hutníctvo /letectvo?/, pri ktorých treba byť pripravený na povinné t r i e d e n i e odpadu, čo domácnosť, to štyri smetiaky...)

buď nereálne, alebo nelegálne: ak si chce niekto pripomenúť zašlé časy zavádzaním manufaktúrnej výroby na Slovensku dneška, musel by legalizovať d e t s k ú prácu od 6 rokov veku (odhadom) s prísnymi protiskoliotickými opatreniami: kto raz má skoliózu, nemôže stáť za pásom. Ekonomika Tralalandu je nastavená na úplne iný druh priemyslu, než je Slovensko schopné dotovať domácou pracovnou silou. Keď sa domáce zdroje vyčerpajú a nebudeme aziatov doslova d o v á ž a ť, Tralaland urobí bum-bác. Aj keby sme si prilepšili, reformu by sme museli robiť znova, čím by vznikol chaos v bankovníctve: keď vezmeme do úvahy čas, za ktorý štát obdrží znalecký posudok, ktorý si objednal, tak je jasné, že ak v dôsledku Tralalandu občan zarobí počas jedného roka dvojnásobok terajšej minimálnej mzdy, tak ďalší rok potom z toho bude musieť žiť – ak ten občan bude na začiatku Tralalandu o p t i m i s t a a vezme si pôžičku, ktorú nebude môcť splácať, tak sme tam, kde sme nechceli byť. Vzrastajúci počet bezdomovcov naštartuje hospodárstvo? No neviem... Pardon, ale Tralaland hocikde, len nie vo volebnom programe! Najväčšia vada Tralalandu spočíva práve v psychologických dôsledkoch jeho prítomnosti vo volebnom programe, inak by bol viac-menej neškodný, rozhodne by nespôsobil hospodársku krízu. Nepopieram, že sú body plánu Tralaland vykonateľné (ani že je možné skresať nezamestnanosť na 2%), len pre koho by boli dobré, ak nie pre šampiónov neeurópskych bojových umení? Celkovo mi plán Tralaland páchne nadhodnotením pracovitosti Slováka na robotickú úroveň. Aktuálny by bol o 15 rokov, keby na ten čas už nebol zastaraný. Keď dostanem lepší nápad, budem ho rozoberať s niekým, kto sa volá podobne ako hlavný skokan, nie tak isto. Základom úspešnej stratégie je poznať skutočný stav, čo by bol na Slovensku priam nadľudský výkon, nakoľko je tu obrovský rozdiel medzi oficiálnymi informáciami (predtlačenými realizovanými rychle-rychle) a skutočným stavom. S ohľadom na situáciu by Tralaland mal začínať skrátením pracovnej doby z 8 na 5,5 hod. Najhoršie je, že hrabivosť je nepriamo úmerná množstvu zdrojov, to zn. čím viac si papaláši uvedomujú, že zdroje sa rýchle míňajú, tým viac hrabú pod seba. Takže smerujeme k tomu, že jedného dňa si asi nezvolíme žiadnu vládu, lebo ak by sme to urobili, neostalo by nám nič. Ale správne skokani poukazujú, že občan si nezvykne počítať, aká miera nezamestnanosti patrí k akému počtu pracovných miest, a M.Ch. sa oprávnene hanbí, tiež by som sa hanbila ako pes upozorňovať na plytvanie potravinami, ktoré malo byť už dávno pasé. (ak sa nepodarilo presadiť prvý raz, je nepravdepodobné, že by sa podarilo presadiť druhý raz, referendum? dávať si do reklamy veci, ktoré ten-ktorý nemá, bol veľmi zlý príklad) Je mi ľúto, ak hlavného skokana mrzí, že od neho niekto odkukal, čo on odkukal, ale keby som chcela vyzvať Slovákov, že ak si myslia, že existuje politická strana, účelom ktorej nie je rozbiť každú koalíciu, v ktorej nie je Smer, nech volia tú stranu, tak Tralaland zaraďuje skokanskú medzi strany, pre ktoré to nemôžem urobiť. Ja som sa zmierila s tým, že žijem na Slovensku, čo znamená, že za moju prácu dostane zaplatené niekto iný. Pre mňa je dôležitejšie niečo presadiť, než pripísať si zásluhy.

Názov Slovenská občianska koalícia; okrem toho, že je primitívny, akoby ho vymyslel nedouk, je mätúci, keď sa píše bez výkričníka. Veľmi nerada by som videla, aby bola „bohyňou“ školstva Demeter, ukazovať, že sa od Grékov máme čo učiť, v tejto situácii asi tiež nie je dobrý nápad. (biely kôň by sa volal správne) Správne by volebný p r o g r a m nemal obsahovať 70 bodov, aby sa vopchal do priazne každému, kto je ochotný ich čítať, ale 4 pre jednofarebnú vládu, 2 body dvojfarebnej vlády a jeden bod do viacčlennej koalície.

 Kto má koľko za ušami a v čom

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo miesto Pán XY toto tvrdí, pretože mu nič iné ani neostáva (ideálne: Uráža ma, že sa nezmohol na kvalitnejšie klamstvo); zaznelo: „Toto sú falošné obvinenia“? Ja áno. A prečo asi miesto kritiky Fica, že súhlasil s väčšinovým rozhodovaním, proti ktorému hrozí žalobou, opozícia nevyjadrila radšej inteligentne a diplomaticky s nádychom irónie skeptický postoj k úspechu tej žaloby alebo aspoň k tomu, že Ficove hrozby nikdy nie sú falošné, ale vždy pravé ako Barbie od Mattela, len skutek utek? Všeobecný citát mysliteľa, ktorý postrehol, že špinavá vec sa dá vyčistiť iba vtedy, keď sa iná vec zašpiní, avšak niekedy sa čisté veci zašpinia bez toho, aby sa tým niečo vyčistilo; sa dokonale hodí na popis slovenskej politickej šarády. Najhoršie, čo by sa mi mohlo stať, je ocenenie, ktoré odovzdáva politik, ktorému ruku nikdy nepodám.

 Očakávajte viac

Prečo politici miesto toho, aby opýtaní na detaily z dejepisu spred vlastného narodenia zhodnotili, že aj keby si spomenuli, nemajú kvalifikáciu sa k tej záležitosti vyjadrovať, nakoľko neštudovali históriu; vyhovárajú sa: kvízy nerobím, nemám čas, neviem. Sú dva druhy ľudí – jedni sľubujú, druhí robia.

Prečo miesto Kým budem premiér, žiadny utečenec nepríde na Slovensko na základe povinných kvót; nezaznelo: akú kvótu únia stanoví, toľko miest pripravíme, ale únia je slobodná zem, kde nikoho nemožno nútiť byť niekde, kde byť nechce, takže ak Nemci budú cudzincov presviedčať, že na Slovensku sa žije dobre, aj my máme nástroje, ako ich presvedčiť o opaku – únia podporovala stav, že niektoré štáty boli a sú vyspelejšie, miesto efektívneho odstraňovania rozdielov, snáď v domnení, že je to účelné, a vidíte, ako to dopadlo. Prepáčte, ale vy ľudí s takýmito nemožnými výrokmi platíte-

Skokani označili opačných u matovičákov (inde by ženy boli trestané skôr za mimomanželský intímny styk) za svätuškárov, tým istým osobám v novinách matovičákov už len gloriola chýba nad hlavou. Ktorý subjekt vám poskytol skutočne objektívne i n f o r m á c i e? Ak neviete, čo si máte myslieť, žiadny. Jeden prikrášľuje a druhý uvádza len to, čo sa mu hodí. So skutočne objektívnou informáciou by ste neboli zmätení a bezradní.

Finančný striptíz ukázal každé euro, ochota ísť s každým (do koalície), pripomína vám to to, čo mne? S.Kurza z Rakúska. Veru, čo by bola politika bez sexizmu...

 K d e n a s t a l a c h y b a?

Platená funkcia verzus čestný úrad: minister zdravotníctva zarába dosť na to, aby sa dal liečiť v zahraničí, tak akú má motiváciu starať sa o kvalitu niečoho, čo sám nevyužíva? (ak nesmie jeden minister zarábať viac /úľav/ než druhý, treba rezorty prekombinovať)

Keď sa občan uchádza o najnižšiu pozíciu na ministerstve, musí preukázať znalosti podrobený písanej skúške, ktorú ak zbabre, nebude vybraný – koľko riadkov z ústavy musí vedieť prezident? Poradcovia neznalého prezidenta sa štátu nezodpovedajú. Najväčšia hrozba pre Slovensko je tá, ktorá je v súlade so zákonom. Jediná efektívna kritika Roberta Fica je taká, na ktorú nemá slov, v opačnom prípade mu len nahráva na smeč.

Niekto neznalý národa by si mohol myslieť, že keď kandidát vyjadrí sympatie k najväčšej stoke u nás, prepadne – no tak to u nás nefunguje. Mať v popredí štátu osobu, ktorá nemá srdce, nemá rozum a nemá charakter

(na Slovensku to funguje tak, že pokiaľ politik vo vedúcej funkcii má aspoň jedno z toho a hlavne jedno z toho, sú predčasné voľby; je dobré vedieť, kedy treba skončiť, a hlavne treba vedieť skončiť),

je jedna vec, ale mať ešte jednu takú, ktorá nemá ani jedno z toho... Správny politik by správne reflektoval nástrahu demokracie, že dáva o nič menej platný hlas každému tupcovi ako každému mudrcovi a vyrába imaginárnu rovnosť, v ktorej každý každému všetko závidí: ak si chudák, neupravia ti vlasy, ani keby si chcel, ak si diva, upravia ti vlasy, aj keby si sa na to necítil – keby sme takého politika mali na scéne, nemuseli by sme ísť voliť toho druhého, od ktorého prvého väčšmi nechceme, ale miesto toho by sme volili toho, koho chceme. Niektorí sa oddávajú písaniu stĺpčekov, ale v skutočnosti sa politické dianie na politickej scéne na Slovensku dá zhrnúť jednou vetou: stretnú sa u pozorovateľa dve protichodné stanoviská, a tým to hasne.

V nadväznosti na „aby sa zákony uvádzali do života“ z úvodu: ľudia už tak potrebným zmenám neprajú, lebo tie, žiaľ, problém neriešia, iba pridávajú olej do ohňa – keby ľudia protestovali, nech systém nepúšťa do funkcií znalých veci, ktorí nikdy nemali úmysel svoje znalosti využívať v prospech spoločnosti, poslanci by mohli odpovedať odhlasovaním zákona o dvojitom preskúšaní, ale zlomyseľní by funkcie obsadili aj tak, a formálna prekážka veľmi nedôsledne napĺňaná (akékoľvek rozhodnutie, ktorého dodržiavanie sa nekontroluje, je iba na papieri) by v konečnom dôsledku najviac uškodila tým chudákom, ktorí sa opovážili protestovať. Možno by stálo za pokus miesto poskakovania s transparentmi dohodnúť si sedenie s právnikom a hotový návrh zákona pretlačiť do parlamentu.

 Z l é z á k o n y

Dobré namiesto-zákony by určovali želané a odmietané správanie a umožňovali by uložiť trest každému, kto si ho zaslúži, bez ohľadu na preukázanie viny – naše súdy ukladajú trest každému doradu, komu sa vina preukáže, a neukladajú tým, o ktorých vedia, že im trest patrí, ak sa im vina nedokázala. Pre každého je trest niečo iné. (psychopat je medzi ľuďmi rád, do basy by išiel ako za odmenu, ak ho chcete trestať, vystreľte ho do vesmíru samého) Naše dobré zákony dostupné akurát právnikom vydávajú za zákonné to, keď lekár pchá do pacienta lieky, ktoré pacient nepotrebuje, a tie pacientovi poškodia zdravie; a naše dobré zákony dovoľujú podnikať osobám, ktoré utŕžené financie radšej, než by vyplatili ľudí, ktorí sa o tržbu zaslúžili, natlačia do herných automatov či preflákajú v nevestinci a firmu si držia preto, aby im financovala ich životný štýl, alebo investujú do vecí, ktoré im exekútor nemôže vziať, ktorých zoznam vedia naspamäť (odporúčam zaviesť pravidlo, aby každý zmluvný vzťah s aspoň jednou fyzickou osobou, čo sa nedotýka zmluvných vzťahov medzi ľubovoľným počtom výlučne právnických osôb navzájom, či už ide o blogovanie, využívanie sociálnej siete, poskytnutie poradenstva výmenou za zverejnenie alebo rámcovku z dielne agentúry, musel byť, aby bol platný, popísaný maximálne 400 slovami, ani o slovo viac, môžu byť trebárs vo veršoch, tak, aby porozumel samostatne priemerne inteligentný človek, a aby museli byť prítomné všetky zainteresované súčasti dohody vrátane zákonníka, ak nie je zákon citovaný, v tom istom čase na tom istom mieste – napríklad od 1. januára 2017 v platnosti nielen pre budúce zmluvy, ale aj trvajúce uzavreté predtým, pretože ľudia nemajú čas zaoberať sa podrobne všetkými prekážkami, ktoré im stoja v ceste, keď je služba podmienená súhlasom, a keď dôjde ku komplikáciám, sú nervózni, že nevedia, čo bude nasledovať). Zvlášť ma hnevá debilná štruktúra zákonov začínajúcich plytvaním slov na myšlienky inteligibilné (tzn. čo si možno domyslieť tak, že sa domyslené nepríliš líši od skutočnosti) a zo všetkého najmenej podstatné.

Rozdiel medzi tým, čo čítajú skoro všetci, a tým, čo nečíta skoro nikto: Bib:Lk:6:28 (kde posledné číslo predstavuje verš) je pri podľa ods[eku] 1 a 6 § 16 zákona č[íslo] 616/2016 označené obrátene; čím sa snažím naznačiť, že formulácia zákonov Božích má na rozdiel od formulácie zákonov ľudských literárnu h o d n o t u.

Ako by ste mimozemšťanovi vysvetlili rímske právo, na ktorom si tak zakladáme? Quirinskí (=otroci sa nerátajú) Rimania boli takmer úplne potomkovia kriminálnikov (zlodejov, vrahov, násilníkov, vyvrheľov) zo širokého okolia s pyšnými sabinskými ženami, zvyšok si môžete domyslieť. Hurá. Briti síce neboli schopní založiť si štát, (sledujte latinizmy v anglickom slovníku a nie všetky nápisy na minciach sú vo waleštine) kým sa nenaučili latinsky, ale rímska nadvláda bude trvať dovtedy, až objavíme niečo lepšie, a myslím si, že sa chýli ku koncu, veď už snaha preložiť rímske právo do iného jazyka je smiešna

(ak bolo v staroveku zlaté pravidlo, z ktorého by sme si mali vziať príklad, tak toto: čím je štát väčší, tým menej ľudí o ňom rozhoduje: usporadúvať niekoľko dní voľby by bolo neefektívne, ak treba pružne zasiahnuť vo vzdialenej oblasti, z ktorej hlásenie o probléme cestovalo do centra niekoľko dní a verdikt bude cestovať späť rovnako dlho – a samozrejme c u r s v s honorvm = aj ten najvyšší začína odspodu: komunálny poslanec, poslanec parlamentu, minister, prezident; medzi rímskou a slovenskou republikou je zásadný rozdiel v tom, že kým v Ríme voliči boli niekde medzi nástrojom moci a tým, kto rozhoduje, slovenskí voliči, keď nerátame volených voličov, sú iba nástroj moci).

Mali sme triedneho, ktorý vždy, keď istý Filip G. niečo vyviedol, napríklad sfalšoval ospravedlnenku použitím tlačiarne, vyhlásil, že keď to ešte niekto urobí, tak s ním bude zle, čiže Filipovi G. bez trestu prešlo všetko, čo urobil zlé vrátane príkladu, ktorý ukazoval menej prešpekulovaným spolužiakom, ktorí neboli dosť originálni. Naše zákony fungujú na rovnakom princípe trestania tých menej zdatných, tým, ktorí sa živia zneužívaním dier v legislatíve, sa nič nestane priamo akoby ich dobromyseľne oznámili a boli za to odmenení. Okrem toho výška trestu je priamo úmerná tomu, ako sme naštvaní na toho, kto to urobil prvý, nepriamo úmerná preplneniu väzníc, a tomuto hovoríme spravodlivosť (že trest s váhou skutku nemá temer nič spoločné, dúfajme, že je nad nami Boh, my sa veru nemáme čím chváliť). Zákonník je ako kuchárska kniha: palacinky, langoše a pizzu by sme mali robiť intuitívne, pretože tak sa nám pokrm najlepšie vydarí – ak si budeme archivovať popis všetkého, čo by sme chceli zopakovať, stratíme cit. (nadôvažok Nič nevar, keď nemáš všetky pomôcky, pretože to nedopadne dobre)

Tento štát kladie na občana príliš veľkú zodpovednosť (aj za veci, ktoré nemohol ovplyvniť) na to, ako málo doňho investoval – a nech sa rodinkári neopovážia zastávať sa nekvalitných dodávateľov

VLOŽKA(vlastná skúsenosť: keby mi vydavateľ týchto i-novín vystavil osvedčenie s tým, že píšem tento článok vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a bez nároku na odmenu, už by táto činnosť bola z mojej strany p o d n i k a n i e, čo znamená ísť do mínusu v prospech štátnikov, inak povedané: keď s nejakou firmou uzavriete zmluvu trebárs, že budete vyrábať z kameňa zlato, tak žiadneho úradníka, ktorý od vás bude pýtať peniaze preto, že podnikáte, nebude zaujímať, či sa kameň dá premeniť na zlato alebo nie, a úrad práce nezaváha vyradiť vás z evidencie, lebo pactasvntservanda; tiež vlastná skúsenosť: na absolventskú prax som bola pridelená mestskému úradu, ktorý som si nevybrala a neviem, či mi ho vybral úrad práce alebo mestský úrad si vybral mňa – v každom prípade som nemohla flegmatickú vedúcu prinútiť pištoľou, zmrzlinou, psom ani na korčuliach, ktoré na úrade nie sú povolené, takže moje možnosti ovplyvniť vec boli obmedzené, splniť jej povinnosť, za nesplnenie ktorej jej nehrozil žiadny postih, a napriek tomu, že pochybili iné osoby, kontrola, čo ma uráža, bola poslaná na mňa hneď po zistení nedostatku, totiž vedúca si vzala do hlavy, že jej biorytmu lepšie vyhovuje venovať sa môjmu výkazu zrána začiatkom mesiaca než okolo obeda koncom mesiaca, takže zdvihla telefón a u kolegyne na personálnom si vybavila, aby som výkaz odovzdávala tak, ako to vyhovuje jej, flegmatičke, hoci to bolo v rozpore s pravidlami pre absolventskú prax, pričom nie je povinná mi ohlasovať, kedy si vyberie dovolenku, takže sa stalo, že môj výkaz nebol podpísaný, hoci obe zamestnankyne úradu o dovolenke v prvý deň mesiaca vedeli vopred a výkaz bol u vedúcej, že sa mu mohla venovať pred dovolenkou a neurobila tak – pani z personálneho na mňa pre tento nedostatok zvýšila hlas obviňujúc ma z neho a chytila hlavybôľ, čo len povie primátorovi, ktorý ho mal odoslať, a ona, on a pánboh vedia, čo mu povedala, ničmenej kontrolóri ma oslovili Giertlová a boli iste prekvapení, že ma tam našli, potom sa pýtali vedúcej, či je so mnou spokojná, povedala, že je, z čoho museli byť už úplne v koncoch, lebo nenašli žiadnu príčinu, pre ktorú by mala vedúca nepodpísať môj výkaz – na základe tejto skúsenosti odporúčam mladým v obdobnej situácii, aby na výkaz perom uviedli vlastné vyhlásenie, prečo vec nie je tak, ako má byť).

Nevedomosť neospravedlňuje a prestať trestať týraných, ktorí sa vzopreli agresii, by bolo ako oznámiť Nechajte sa zneužívať a všetko vám prejde. Ale ani vedomosť neospravedlňuje: v známej snímke s Goldie Hawn v hlavnej úlohe zaznelo niečo ako čítala som ústavu len nedávno, ale tí, ktorí ma zneužili, jej znenie poznali dávno veľmi dobre.

Pracujúci by si mali odkladať polovicu výplaty (o troch grošoch je rozprávka), miesto toho žijú od výplaty k výplate, ani si nekúpia všetko, čo potrebujú, alebo si neschopnosť získať hodnotnú vec kompenzujú zbieraním množstva bezcenných harabúrd. Veľké firmy dotiahnuté sľubovaním lacnej pracovnej sily to nezmenia. A aj keby sme podporili malých a stredných podnikateľov z vlastných radov – kúpili by ste si od suseda mlieko, ktoré dorába? Nie, lebo mu nedoprajete ani cent, veď nepoužil logistiku, tak si nezaslúži. Takže už zostáva iba nechať vyhlásiť referendum za to, aby poslanec musel vyžiť z minimálnej mzdy... Ak sa národná rada kompletne neobmení, zrušme ju, lebo nám je k ničomu: občan postihovaný, keď neurobil nič zlé, pomýšľa na to, že ten, kto onen zákon schválil, si zaslúži to, čo „láskavými slovami“ predniesol Giuseppe v Shark Tale – ako veľmi hlúpy musí jeden byť, aby sa pchal do národnej rady, keď ho za jeho rozhodnutia budú ľudia nenávidieť a preklínať ako Rezešovcov?

(zostal by nám prezident a ministri by nám radili, čo si máme vybrať, hoci máme jasno v tom, že zákonov je neprehľadná spleť, malo by ich byť najviac 100 – nedosiahnuteľné? a čo keby nesmeli byť uzákonené pravidlá, ktorých dodržiavanie nie je možné kontrolovať, a tým polarizujú spoločnosť na naivných, ktorí ich rešpektujú, na jednej strane a prašivcov, ktorí vedia, že nemusia, na strane druhej? ak si niekto v roku 1992 myslel, že s jednokomorovým parlamentom sa môžeme zaradiť medzi vyspelé štáty /iného než tretieho/ sveta, tak sa zjavne mýlil – keď si budeme budovať parlament nabudúce, tak dvojkomorový a určite by som to nerobila v opačnom poradí že rušiť dvojkomorový parlament, do ktorého preliezli zlí z predchádzajúceho jednokomorového: aktuálna kvalita Národnej rady SR je asi taká, že keby boli poslanci losovaní, dosiahli by sme oproti aplikovaniu demokratického princípu na slovenský spôsob rovnaký výsledok čo do užitočnosti schvaľovaných zákonov, len za menej peňazí, ak by pred schválením prebehla verejná diskusia, možno lepší)

Dá sa povedať, že hlasovanie v rade je veľmi ľahká práca, s dôsledkami ktorej je veľmi ťažké žiť... Keď zanedbám znenie zákona, ľudia si nie sú rovní, nikdy si neboli a nikdy si nebudú bez ohľadu na politické z r i a d e n i e. Žiaľ, žiadne zriadenie nie je dokonalé, keby múdri nútili hlúpych správať sa múdro, hlupáci, akože ich je zdrvujúca väčšina, by múdrych pobili. Hlupáci diktujúci múdrym hlúpe správanie sú tiež dočasní... Hlúpi a múdri sa zhodnú vzácne, všetci chcú byť v teple, dýchať, jesť a piť, každý si to však predstavuje iným spôsobom, prípadne v inom poradí, pretože, žiaľ, tí v dimenzii sveta jednoduchého obývajú jeden a ten istý svet s tými v dimenzii sveta zložitého a najviac zo všetkého chce mať každý väčšiu pravdu než ten druhý... Doposiaľ nedošlo k spoločenskej zhode, či si zaslúžia byť bohatí múdri, ktorí to nepotrebujú, alebo neohrabaní podnikavci, ktorí sa za tým ženú, a už vôbec nie vo svetle skutočnosti, že bohatých sa snažia ovládať ambiciózni. Nech si pravdu presadí ktokoľvek, aj tak nikto nevyhrá, pretože aj toho tá pravda vyjde draho.

VLOŽKA(ak niekto túži po postavení, aké má Tibet v Číne, je hlúpy, a pri a u t o n ó m i i ide o to, či je múdre udeliť ju niekomu, kto je hlúpy – toto prirovnanie sa mi zdá adekvátne, pretože na csípős juhu Slovenska som pozorovala, ako chodia osoby nemožne oblečené a nikto nezazerá, nepokrikuje; keď je na vécku informácia, že kultúru národa poznať podľa záchoda, je to účelové, ale tí, ktorí používajú výraz „vytiahol maďarskú kartu“, akoby sa hodilo do vyspelej spoločnosti tretieho tisícročia vyhadzovať niekomu na oči, že je polovičný, by si mali pozrieť epizódu seriálu Bones [Kosti] s dojímavou rekonštrukciou udalostí v súvislosti s nálezom pravekých kostrových ostatkov muža, ženy a dievčatka, kde žena jedného druhu umrela preto, že bránila muža, muž druhého druhu umrel preto, že bránil ženu, a dievčatko preto, že si ho ani jedni ani druhí neosvojili za to, že malo gény aj zo strany protivníka – rozporuplného Heraklesa vyhlasujú za hrdinu všetci okrem jeho súčasníkov, z ktorých málokto by ho túžil stretnúť, pretože v rámci otrokárskej spoločnosti mal tú výhodu, že aj mimo olympijských hier zaručujúcich bezpečnú cestu vďaka zasväteniu bohovi, ktorého si napriek súpereniu kultov nikto nedovolil spochybniť, mohol cestovať, kam chcel, a ak naňho niekto položil ruku, tak mu ju napríklad zlomil, čo nie je vlastnosť, pre ktorú by ho mal niekto rád, naopak, iste mu dávali pocítiť, že medzi ľudí nepatrí, a zo strany božskej takisto – skrátka byť slovenský Maďar alebo maďarský Slovák nie je med lízať, polovičnosť zmysel nedáva, nikdy ho nedávala a nikdy ho dávať nebude a ak nejaký psychológ v polovičnom v pozícii pacienta/klienta vidí jednotný zmysel, tak psychológ pracuje zle – ak po zverejnení tohto článku ešte raz niekedy budem od takého, ktorý si hovorí redaktor, počuť výraz „maďarská karta“, veľmi ľahko sa môže stať, že si tak naňho posvietim, že sa mu z toho zakrúti hlava a jeho matka sa bude diviť, že o ňom viem viac než ona, jednoducho preto, že môžem, alebo to poviem inak: keď polovičným slávu nedáte, tak za nimi príde sama, čím viac ich budete mať za nič, tým nadšenejšie ich budú obdivovať nasledujúce generácie; je pravda, že nám poloviční kazia viac než len štatistiky, ale je detinské starať sa o nejaké sprosté štatistiky, keď sa možno starať o ľudí a o budúcnosť, a nástojiť súc s niekým na tej istej lodi, aby bol aj na tej istej strane tej istej lode, by bolo malicherné; naši poloviční si musia každú knihu kúpiť dvojmo, ak si nekúpia knihu dvojmo, budú znej mať len polovicu: ako si kúpite v lekárni podbeľ, keď neviete, čo je martilapu? juhoslovenskí zástupcovia boli tam, kde sú, zvolení, čo iste nie je ideálne riešenie, ale pomyslime na to, akej bezpečnostnej hrozbe by sme museli čeliť, keby v celom systéme moci na Slovensku nebol ani jeden zástupca menšiny-)

A samozrejme, príroda sa neriadi zákonmi, ktoré si ľudia vymyslia, takže keď dôjde k zrastu dvojvaječných dvojčiat chlapec+dievča tak, že vzíde (vymyslený prípad) chiméra – karyotypný muž s plne funkčnou vagínou, ktorý sa bude tváriť, že je gay, jeho partner mu potme netrafí do zadku a „zrastenec“ porodí, šibne mu z toho a dieťa odhodí, bez ohľadu na to, ako veľmi je to pritiahnuté za vlasy, „zrastenca“ náš právny akože systém bude súdiť ako krkavčiu matku. Zákon je diera sama osebe, pretože nie je jedno, v akom systéme súdia: že človek umrie, ak je opakovane budený v určitej konkrétnej fáze spánku, a zabiť človeka by trvalo dlhšie, keby ste ho nenechali spať vôbec, sú vedecké fakty; ak dospelý svojho zverenca-dieťa zabije v sebaobrane v noci, keď sociálny odbor nereaguje na volanie, lebo dieťa dospelého budí opakovane vo vážnej fáze spánku, čomu sa nevie dospelý vyhnúť unavený v garsónke, tak zákon n e d e f i n u j e skutok, ktorým dieťa zhodou okolností dospelého neúmyselným konaním zabíja, takže obhajca dospelého nemá o čo oprieť skutkovú podstatu sebaobrany a štátnemu zástupcovi na dokázanie vraždy stačí demonštrovať, že dieťa umrelo pričinením dospelého, takže je dospelý nemajúci ako dokázať, že bol zverencom budený opakovane vo vážnej fáze spánku, a teda byť súdený zákonom v tomto prípade znamená byť vinný z brutálnej vraždy, kým byť súdený porotou by znamenalo byť nevinný, nakoľko nie je možné vinu dokázať nad všetku pochybnosť. (príroda to zariadila tak, že jedinci s menším rodičovským citom a nižšou organizačnou schopnosťou a predvídavosťou v sociálnych otázkach nie sú o nič menej fertilní než ostatní, myslím si, že to treba rešpektovať, nikto nie je vinný za to, aké gény nosí)

Ak sú zlé zákony cenou za tú „výsadu“ mať štát (spravodlivosť vyžaduje absolútne individuálny prístup, čo pri veľkosti štátu nie je možné dosiahnuť...), potom treba zvážiť, či ten štát stojí za to- Je normálne, aby bol p r i e p a s t n ý rozdiel medzi kráľovskou rodinou a zvyškom spoločnosti

VLOŽKA(keď si nejaká tetka povie Však to, čo robí kráľovná, by som dokázala aj ja; nasleduje rozklad, divže sa Diana z Walesu nestala prezidentkou britskej republiky, čo by sme mohli považovať za vlastizradu, najmä keď pri tom, ako vehementne kritizovala, akosi zatajila, že v sídle trónu sa nič nedeje náhodou – niektorí veria, že žije, ja sa čudujem, že žila tak dlho – alebo ju niekto niekedy vyhlásil za svätú? s rozumným jedincom by sa dalo zhodnúť na tom, že jej život je návod, ako urobiť veľmi správnu vec veľmi nesprávnym spôsobom... dá sa povedať, že svätý Peter skonal v tme kvôli svetlu v úplne inom zmysle slov, zásadný rozdiel medzi Svätým Petrom a Dianou z Walesu bojujúcimi proti najväčšiemu zlu tkvie v tom, že D. robila, čo robila, sama za seba, keď P. niečo dokázal, dosiahol, povedal, že to Boh, a každý spôsobilý koná dobro tak, aby dobrý skutok s jeho osobou nik nespájal – keď princ William pochopí, že je to tak správne, bude veľmi dobrý kráľ, NEMOMEIMPUNELACESSIT; uvažujte: keby ste vy riadili celý svet, chceli by ste sa pretŕčať pred kamerou? Diana z Walesu vytvorila i l ú z i u, že tempo udávajú tí, ktorých môžete vidieť, veru, jedna Diana z Walesu a svet zabudne, že nie je všetko také, ako sa zdá.. obávam sa, že svet sa najlepšie ovláda z obývačky; vy vidíte zasadačku, ja vidím stajňu, čím vyvstáva otázka, aký by mal mať profesionálny biely kôň ako opozitum fantóma plat a či je vhodné, aby sa obliekal, ako sa oblieka, alebo má chodiť v bielom habite, aj myšlienka na zníženie počtu profesionálnych bielych koní je opodstatnená – čo nám priniesla republika? v monarchizme aj republike nemôžete vidieť toho, kto rozhoduje, teraz môžeme posúdiť, či bol svet bez ilúzie a bielych koní lepší alebo horší, či urobil veľkú blbosť ten, kto odmietol monarchizmus s cieľom vidieť tých, ktorí rozhodujú, lebo sa ukazuje, že vidieť tých, ktorí rozhodujú, nie je možné, takže v monarchizme, hoci ste toho, kto rozhoduje, nemohli vidieť, aspoň ste vedeli, kto to je, teraz nielen toho, kto rozhoduje, nevidíte, ale o ňom neviete nič! o Metternichovi sa vedelo, že ovláda Európu podľa svojej filozofie a ani Richelieu nebol kráľ – mám zato, že keby Boh chcel, aby všetci ľudia mohli rozhodovať, kto bude „hore“ a kto „dole“, nevedeli by sme, čo je biely kôň, iba že zviera – ukazuje sa, že toto privilégium si Boh necháva len pre seba),

nie je normálne, aby si vytvárala bariéru rozbláznená spodina: ak si niekto myslí, že je dobrý politik, nech skúsi ísť do práce pešo alebo autobusom bez ochranky, či dôjde do cieľa (ak mu napraví ciferník profík, tak je dobrý, ak amatér, tak je zlý – existuje v Európe nejaký fond na integráciu s l a b o d u c h ý c h? podľa mojej skúsenosti čím menšiu plochu šedej kôry jeden má, tým viac má rečí, tak si vravím, keby radšej politici boli ticho-).

 Komu zostane čierny kocúr?

Otroctvo fungovalo s p r a v i d l a m i a funguje ďalej, ibaže bez pravidiel, odkedy a pretože niekto „múdry“ do ústavy zakotvil, že všetci ľudia sa rodia s l o b o d n í (a tejto slobody ich nemožno zbaviť úradnou mocou, iba v odôvodnených prípadoch túto slobodu obmedziť), akoby si myslel, že keď to tam bude napísané, tak všetci otrokári a zotročovatelia vymrú. Lenže nevymreli a realita je taká, že z otroctva s pravidlami (by) sa dalo vymaniť podstatne ľahšie oproti otroctvu, ktoré funguje bez pravidiel, takže v konečnom dôsledku zotročených zakotvenie takmer absolútnej slobody ako opaku otrokárstva vzďaľuje od dosiahnutia tej slobody, ktorá by podľa zakotvenia mala byť samozrejmosťou. Ups. Ak majú byť ľudia reálne slobodnejší, musia byť ústavne neslobodnejší. Ilegalizovanie otroctva je dobré iba pre tých, ktorí ho ilegalizovali, aby sa zbavili zodpovednosti, nemysliac na zotročovaných, ale iba na vlastné záujmy – prirodzene s ilegalizovaním otroctva je podstatne menej práce než s kontrolovaním otrokárov. Obhajovať zilegalizovanie otroctva môže iba ten, kto nikdy zotročený nebol. Aj Briti si mohli povedať, ísť ľahšou cestou, že moderátorka detského programu, ktorej chýba pol jednej ruky, musí deti deprimovať, tak treba zamestnať osobu na moderovanie s dvomi celými rukami, ale urobili to, že deti, ktoré nemajú všetky orgány na svojom mieste, majú nejaké v y h l i a d k y.

 Bez srandy by bol článok neúplný

vtip
vtip (zdroj: vlastné)

Základom dobrého vtipu je hlúpy človek. Prototypom hlúpeho človeka je blondína, policajt a tiež politik, akurát je zle vtedy, keď tie vtipy o politikoch prestávajú byť vtipné... Sú takí, na ktorých netreba nasadiť karikaturistov, aby boli smiešni, stačí ich citovať.

vtip
vtip (zdroj: vlastné)

Výzveda: Navádzali zamestnankyne úradu práce.. matku uneseného chlapca k nespolupráci s otcom chlapca?

Ako to vyzerá: Zamestnankyne úradu práce.. nemôžu navádzať matky. (Pinocchio v rozprávke o zlobrovi sa vie lepšie vykrúcať, takže to, ako to vyzerá, považujem za trápne a úbohé napriek tomu, že rozprávka o zlobrovi nepochádza z pera Blaženy Mikšíkovej)

Ako to má vyzerať: Keby zamestnankyne úradu práce.. navádzali matku, čo netvrdím, že robili (čo nemôžem potvrdiť ani vyvrátiť/čo vytrvale zapierajú), porušili by tým vnútorné predpisy.

vtip
vtip (zdroj: vlastné)

Akým slovom by ste označili voliča, ktorý chce vo významnej štátnej funkcii niekoho, kto ani nie je ochotný odpovedať resp. vysvetliť?

 Občianske združenie alebo politická strana?

Prečo som nikdy nevolila jednu stranu, ktorú by som menovala, keby to bolo potrebné? Lebo členovia tejto akože politickej strany, ktorá pripomína skôr združenie do ne/ziskovej organizácie, dlhodobo odmietajú efektívne riešenia pod titulom Nech si to ľudia riešia medzi sebou sami, zákon nemá čo riešiť filozofické otázky (čomu si dovolím oponovať: každý zákon je dobrý, ktorý myslí dopredu a je morálne prijateľný; neustále si na znak toho, že nechce ostať mimo diania, voliť medzi déčkom a krížom – z toho by jeden musel byť unavený až do politickej i m p o t e n c i e, pokiaľ nie je štát on sám ako Ľudovít XIV., ktorý bol zhodou okolností vladárom tých, ktorí mali na svojho vladára jedinú požiadavku, a síce aby bol väčší milovník než bojovník, pričom bol Ľudovít XIV. takým vyznávačom všetkého dobrého, že by svojich poddaných nesklamal, ani keby viedol vojnu na troch kontinentoch, pravda, keby ju mal z čoho financovať).

Nepopieram, že rodina je dôležitá, ale pri deklarovanej/avizovanej politickej ambícii je dôležitá aj politika, ktorá im uniká, absentuje alebo sa obmedzuje na predvolebné sľuby. Demonštrácia toho, že v situácii, v akej sa Slovensko nachádza, sú racionálne riešenia nekresťanské: dlhodobým problémom Slovenska je prestarnutosť obyvateľstva, ktorá neprospieva nikoho mocenským záujmom (bez ohľadu na svetovú stranu) a ktorá sa dá zmierniť legalizáciou eutanázie – nemusím si ani vyhľadať názory členov tejto akože politickej strany, viem si ich živo predstaviť: Ale (okrem toho, že je eutanázia proti Bohu) eutanázia sa dá zneužiť, aby sa potomkovia zbavili rodičov, ktorí sú starí, čím by sa dostali k dedičstvu. Ján Botto mohol napísať Smrť Jánošíkovu; bez toho, aby niekedy videl smrť, a je vcelku uznávaným autorom – oceňujem, že sa členovia tejto akože politickej strany štandardne držia témy, stavajú na všeobecnom prehľade vyvážene s dôrazom na aktuálnu situáciu (radosť pozývať ich do diskusných relácií) a uznávam, motivovať k rodičovstvu je pekná iniciatíva, ale budem voliť toho, kto navrhne riešenie, ako z toho mála, čo budeme mať, ak sa situácia nezlepší, vyťažiť maximum (chcem povedať, že mi najviac vadí ich absolútne nestratégsky optimizmus, stratég by sa pripravil na ten najhorší možný scenár, nie sa modlil za ten najlepší možný). Dostávame do schránky viaceré kúsky predvolebnej reklamy, na rozdiel od ostatných sa tá týchto tu dá čítať dokonca aj s chybami. Cirkev je dobrý sluha, ale zlý pán. Ide o to, že romantik, ktorý teoretizuje o niečom, o čom nič nevie, by nemal robiť politiku: keďže eutanázia nielenže nesúvisí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ona je dokonca jej opakom, a teda je vylúčené, aby tento úkon preplácala zdravotná poisťovňa, prečo by potomkovia platili za eutanáziu, keď majú celý rad iných možností zbaviť sa ťarchy v podobe žijúceho rodiča, ktoré ich nebudú stáť ani euro? Musíte mi odpustiť, návody tu dávať nebudem. Preplnené väznice? Čo keby odsúdení za vraždu ťažko chorého boli prepustení z výkonu trestu automaticky, nemuseli by žiadať o amnestiu, nakoľko si odsedeli toľko, koľko to bolo trestané, ale už to ďalej trestané nie je? Neviem, či je horšie mať tútotu značku v koalícii alebo v opozícii, lebo ak hovorí Fico, že sa doňho neprávom navážajú, tak naráža na tútotu značku oprávnene, hoci zovšeobecnenie na opozíciu nie je správne. (keby ste si mohli vybrať, či vás zaškrtí, dobodá, nechá vyschnúť, podpáli alebo otrávi eutanáziou z lekárne ten, kto sa rozhodol, že sa to s vami nedá vydržať, čo by ste si vybrali? vražda zostáva vraždou, ale rozdiel je markantný, použitie eutanázie je poľahčujúca okolnosť)

Súhlasím, že nie je fér, aby pacient, ktorý odvádzal do poisťovne, zistil v lekárni, že liek si nekúpi, lebo naň nemá peniaze ALE! Skresať náklady na liečbu nemajetných, ako tátotu na papieri rieši pre projekt zdravej spoločnosti, sa nepodarí preto, že jediní, ktorí to chcú, sú tí nemajetní, a tiež preto, že to predznamenáva taký rozmer komunizmu, kde každý pracuje, koľko vládze na kvalitu, nie na čas, a dostane, čo potrebuje – pretlačiť tento nápad je ťažšie než temer neuskutočniteľná vôbec najťažšia vec: zabezpečenie pacienta spočívajúce v tom, že náklady na určenie všetkých diagnóz

(spravidla diagnózu určí jeden lekár, druhý lekár lieči, malo by to ale platiť vždy tak, aby pacienta liečil iný lekár než ten, ktorý diagnózu určil, hoci je to len záležitosť zdravia, nie života a smrti, ako keď je nutné, aby smrť potvrdili práve dvaja lekári – nezáleží tak na kvantite ako na kvalite, aj psychopat je menej krutý zdravý, má menší pocit krivdy, už to, že je psychopat, je vlastne krivda...)

sú navzájom približne rovnaké a to isté platí pre liečbu tých diagnóz. Miesto sprostostí by radšej mala tátotu presadzovať dostupnými prostriedkami lekárske kvóty: vzorec na výpočet hodín, ktoré musí lekár denne odpracovať v závislosti od počtu lekárov a počtu pacientov, napríklad minimálne 4 a maximálne 20 hodín denne, tak, aby každý študent pred začatím štúdia medicíny vedel, že aby mal štúdium hradené štátom, musí naoplátku zvládnuť vopred jasné kvóty, čo samozrejme predpokladá, že voľba budúceho povolania sa bude odvíjať aj od prognózy zdravotného stavu tak, aby nikto nesľuboval niečo, čo nebude môcť splniť, okrem toho na fungovanie tohto systému je nevyhnutné dosiahnuť, aby aspoň polovica celého zahraničia súhlasila so súčinnosťou tak, aby vznikol medzinárodný register lekárov s poznávacími znakmi umožňujúcimi identifikáciu aj po ožiarení alebo inom invazívnom zásahu, veď každému sa môže stať, že mu preskočí, a keď lekárovi preskočí, stane sa so svojimi znalosťami zničujúcou zbraňou, nie je jedno, či niekto bude žiť s tým, že usmrtil dvoch zo svojho okolia, alebo bude žiť s tým, že vyvraždil všetkých vo svojom okolí, okrem toho hippokratesovka je zastaraná. Myslím si, že keď 500000 ľudí nafinguje svoju smrť, aby sa vyhli dlhom, potom možno niekomu napadne povinné zdravotné poistenie zrušiť (nahradiť ho dobrovoľným) alebo aspoň stanoviť maximálnu dlžobu osoby bez príjmu voči zdravotnej poisťovni na 60 eur.

Akých výrokov sa od týchtotu nedočkáme: 1) interrupcia je možnosť, ktorú by Slováci mali mať, avšak je nutné určiť hranice jej použitia, napríklad spísaním okolností pre a proti – keď znásilnená má otrasnú genetickú informáciu, mal by interrupciu platiť štát, a pokiaľ má výbornú genetickú informáciu, štát by mal dieťa od nej kvázi kúpiť 2) manželstvo v kostole je pre spoločnosť nepriaznivé, pokiaľ partner berie sľub uprednostňovať partnera pred ostatnými vážne a vyhýba sa slušným ľuďom, aby nemal pokušenie ísť za lepším, čím zlého partnera podporuje v negatívnom správaní.

150 tak-či-onak ateistov sa zasadilo (len inými slovami) za to, že títotu (ak sa nemýlim dvanásti) jednali

(spolu s lipši-matovičákmi a smerákom; podľa Novín Slovenskej občianskej koalície feb16, hoci, priznám sa, nedošla som toho stupňa paranoje, že by som kontrolovala, či susedia obdržali identické znenie politickej reklamy)

tak, akoby patrili skôr do kláštora ak nie do inkvizície než do poslaneckej lavice.

 Č o kujú s i e t i a r i?

Kto ma aspoň trochu pozná (alebo si pozrie prílohu tohto článku), vníma, že si viem predstaviť naozaj všetko možné, vskutku si ale neviem predstaviť splnenie určitých predvolebných sľubov, splnenia niektorých sa dokonca obávam. Koaličná politika sa v zásade dá robiť dvomi spôsobmi: buď politická strana očakáva od koaličných partnerov podporu vo svojom (ne)odprezentovanom programe, alebo počíta s tým, že jej koaličné partnerstvo zoznam zoškrtá (a nikdy sa nepríde na to, že sľuby boli nesplniteľné), prípadne kombináciou tých dvoch. Čo Procházkova strana splniť môže, je trinulad (30d splatnosť faktúr), ktorý nemá význam pre politika ani pre občana všeobecne

(buď ste v zmluvnom vzťahu s niekým, kto má úmysel vám zaplatiť, alebo ste v zmluvnom vzťahu s niekým, kto nikdy nemal úmysel vám zaplatiť: v prvom prípade peniaze dostanete, v druhom ich nikdy neuvidíte – a dĺžka splatnosti faktúry v tom nehrá rolu),

a keďže ľudia často chcú veci, ktoré nemajú význam, privádza ma to k myšlienke, že Procházka je Kiskov plagiátor v obchodníckom porekadle Dajte ľuďom, čo chcú, a zarobte na tom – ale snáď Procházku preceňujem a je to od neho len výstrel naslepo.

Ak „zákon trinuladu“ znie ako z rozprávky o Narnii, je to najskôr moja reflexia toho, že procházkovci nás hladia na duši príliš peknou predstavou v tom zmysle, že je to príliš pekné, aby to bola pravda... resp. problém vidím v tom, že tí, ktorí sietiarske sľuby čítajú, si ich naplnenie predstavujú tak, ako ich môže naplniť iba Najvyšší

(a kým to tak bude, mal by každý kandidujúci subjekt presný popis toho, ako chce sľuby naplniť, odovzdať v zapečatenej obálke národu, nakoľko tento presný popis nemôže zverejniť z taktických dôvodov skôr, než uspeje vo voľbách, pretože môžeme predpokladať, že zvolení zástupcovia boli ľudom vybraní skôr pre sľuby než pre farbu očí, neúspešným kandidátom by sa zapečatené obálky vrátili).

Podnikatelia by hádam ocenili viac určenie hornej a dolnej hranice (napr. 7 až 35 dní) splatnosti faktúr zákonom, v rámci ktorej by si podnikateľ zadal jedno presné číslo, ktoré by bol povinný uplatňovať voči všetkým partnerom a smelo by sa meniť raz ročne po daňovom priznaní, napríklad firma s 20-dňovou splatnosťou faktúr, firma s desaťdňovou platnosťou faktúr atď., čím menšia firma, tým kratšia splatnosť (dĺžka splatnosti faktúry by sa mala odvíjať vlastne od faktúrovanej čiastky, lebo je nezmyselné mať na uhradenie 5 eur pol roka, ale keby niekomu prišli 4 faktúry naraz a jednu z nich by uhradil skôr než ostatné, niekto by to mohol nazvať uprednostnením veriteľa, aj bezdomovec by naškrabal 5 eur do dvoch týždňov).

VLOŽKA(hrdinom pána Procházku je zase kontroverzný Peter Sagan, ktorý si už uvedomil, že obťažovať hostesky sa nepatrí /aj niektorí kolportéri vedia dobre bicyklovať, na reprezentáciu sa treba vedieť správať, ja by som sa uspokojila s reprezentantom, ktorý by nám nerobil hanbu, nemusel by vyhrať, mladý pán Sagan športuje sám pre seba, pre nikoho iného/, ale ešte mu nedošlo, že fasovať honorár od ružového operátora pochádzajúci vo veľkej miere zo zmluvných pokút od tých, ktorí nedostali to, za čo si zaplatili /vlastná skúsenosť: ružový operátor pýtal úhradu paušálu za službu, ktorú nespustil, nepripojenie odhalil servisný technik vyslaný do domácnosti pod hrozbou, že ak nenájde chybu, faktúru za jeho službu pošlú nám, s ktorým sme sa nevyfotografovali, takže operátor mohol smelo tvrdiť, že u nás žiadny servisný technik nebol/, sa mu môže vypomstiť, Horkýže Slíže už vedia, čo znamená ísť od desiatich k piatim, ktorý ďalší a s o c i á l sa nechá zlákať?)

Ako chce Sieť uľaviť sudcom? Ak ho tí voliť nebudú, tak sa k nim pridám, a ak si Sieť nájde dostatok voličov, ešte stále sa hociktorému členovi Siete môže v budúcnosti nevyplatiť ignorancia tejto zložky moci.

Aj tak by sa Procházkovci so svojím zoznamom umiestnili vysoko v rebríčku najnesplniteľnejších programov: bez urážky, ale pani Mojsejová dokáže ženskými zbraňami ovplyvniť viac faktorov dopadajúcich na cenu liekov než pán Procházka, aj keby sa hneď pasoval za kráľa Záhoria

(Slováci sú naozaj veľmi hlúpi, ak dajú moc niekomu, kto evidentne sľubuje veci, ktoré nemôže splniť),

takže podľa mňa hrozí, že na splnenie tohto sľubu bude musieť siahnuť zodpovedný do vlastného vrecka.

Súhlasím, že nie je fér, že účtovník pracujúci s číslami musí byť presný, lebo ak omylom poruší zákony matematiky a ochudobní tým súkromníka, ten mu siahne na výplatu, ale úradník robiaci zlé meno zamestnávateľovi tj štátu porušujúc pri práci so slovami zákony jazyka, nemusí nič, a že úradníci si za to môžu sami: odpovedajú, aj keď nepoznajú odpoveď, a potom sa čudujú, že ich nikto nemá rád, ALE! Sietiari nemôžu nahradiť neschopných úradníkov ľuďmi, ktorí boli pôvodne príliš bystrí, aby sa uchytili v štátnej správe, tak sa uchytili v priemysle a podľahli chorobe z povolania, takže si sietiari môžu chystať generálne (ktoré sa možno tentokrát nebudú vzťahovať len na vyvolených, na ktorých chcú, aby sa vzťahovali) pardony pre čerstvých absolventov bez praxe, ibažeby z tých úradov chcel spraviť úřady dúfajme dočasne, kým akadémia pre štátnu správu (môj nápad), ktorej dajú vzniknúť, nepripraví prvých špecialistov

(sú iste navoditeľné okolnosti, za ktorých by pán Procházka mohol zlegalizovať klonovanie ľudí, ale to už podľa mňa je aj na Procházkove pomery, ako sa vraví, science fiction),

a v každom prípade mi nie je jasné, na čo chcú procházkovci tupcov zvyknutých na pohodlie, ktorí teraz na úradoch pracujú, preškoliť, lebo tento štát nevlastní dosť podnikov na to, aby ani každý druhý z nich mohol robiť poradcu pre ľudskú debilitu (keby som mala byť hovorcom jedného zo štátnych podnikov, určite by sa mi taký poradca zišiel), v ktorej sa doteraz predbiehali a zachovávanie dôstojnosti postu si vysvetľujú svojsky, aj tí, ktorí sa do úradu dostali po kontaktoch, robia nezmyselné úkony až do osprostenia... (lebo práca na úrade sa až tak veľmi nelíši od pásovej výroby, kde zamestnanec robí stále to isté dokola, napríklad prekladá fľašu, ktorú prekladá tak dlho, až má jej obraz vypálený do mozgu, že by ju videl pred sebou, aj keby tam nebola)

Na úspech orientované vzdelávanie? Bude rozdávať knihy Iva Tomana (ktorý nemá k nacizmu dosť odmietavý postoj) na pešej? Ako by chceli sietiari po zlikvidovaní slušných a neslušných obchodníkov (ako zdroji príjmov štátu) popri politickom fungovaní opatrovať deti do troch rokov a pre koho by de/centralizovali úradnú moc?

Ako by chceli sietiari zabrániť transformácii tzv. schránok? Hydre odseknete jednu hlavu a narastú jej dve ďalšie: iba odstaviť schránky nestačí. Nech sa schránky transformujú na čokoľvek, vždy na to doplatia tí najslabší a robiť si reklamu na úkor tých najslabších je od Procházku riadne svinstvo. Ale je veľmi zábavné predstaviť si Procházku, ako si v mapovej aplikácii cez internet kontroluje, ako to vyzerá na adrese sídle firmy.

Výnimka z trinuladu? Môj favorit v súťaži o najsprostejší nápad storočia. Povedzmeže som Váhostav, prvé trinulady vyplatím subdodávateľom z rezerv, získam štátnu zákazku, jej cenu si vytunelujem a subdodávateľom nezostane nič – čo mi spraví štát? Skonfiškuje preplatky za energie a rozdelí ich subdodávateľom? Urobiť to poriadne aspoň voči stredným rybám

(ja nie som na to, aby som bola s niekým spokojná alebo nespokojná, a každý je na niečo dobrý, zaujímavé je, či sú sami so sebou spokojní tí, ktorí nie sú dobrí na nič iné než ako návnada pre islamských radikálov – Batmana proti veľkým rybám nemáme a žiadny slovenský politik nemá moc zastaviť tie najväčšie ryby),

by znamenalo vybudovať ŠCeRF= štátny centrálny register faktúr, čo by trvalo (odhadom) 5-10 rokov a keďže procházkovci nemajú čas urobiť to poriadne, ŠCeRF nahradia úradom pre bonzovanie meškania úhrad najskôr podľa vzoru ŠtB, preto by som faktúrovačky prenechala referendu a neriešila ich v programe strany.

Opatrenie v podobe drobnohľadu nad majetkovým priznaním funkcionára v súbehu s vyvodením hmotnej zodpovednosti bude mať v lepšom prípade za následok verejnoprospešné práce (v reflexnej veste) politikov, ktorí svoje majetky pripísali svojim tetám, ujom, dcéram, synom, v horšom prípade de facto cenzus (ak zaň nepovažujeme doterajšie stranícke členské) tzn. koľko musí v majetkovom priznaní uviesť jedinec, ktorý sa chce politicky zviditeľniť – ak túžite po oligarchii ako v Rusku, voľte Sieť – platí v podstate to isté ako pri trinulade, ale vôbec by ma neprekvapilo, keby pán Procházka položky myslel vážne všetky a všetkými ostatnými položkami chcel kamuflovať tieto dve

(niekedy sa pýtam 4 veci, jedna z nich je podstatná, zvyšné do počtu; v závislosti od toho, ako je Procházka bohatý, si buď tou kombináciou pletie na seba bič, alebo sa snaží odstaviť konkurenciu; dosť pochybujem, že by sa objavil finančný produkt spočívajúci v tom, že poisťovňa vráti do štátnej kasy to, o čo ju zámerne ukrátil štátny zamestnanec v štýle reciprocity quid pro quo, lebo slušní ľudia by doslova dotovali tých neslušných).

Voľme hmotnú zodpovednosť politikov, ale za podmienok výhodných pre občanov, nie pre politikov schopných zneužívať aj to, že občania niečo chcú. Ak procházkovci našli spôsob, ako zaviesť majetkový cenzus do politiky, a dovolíme im s týmto začať, tak môžu nájsť spôsoby, ako zaviesť aj iné škandalózne veci, a iba pánboh vie, kde skončia! Než sa ukázalo, ako to je s nahrávkovou kauzou naozaj, povedal redaktor, že pán Procházka zdvihol hodenú rukavicu – druhý raz si z neho tajtrlíka nespravia, lebo im to nedovolí, a oni to vedia, takže čokoľvek majú nachystané, nemajú to nachystané horšie než camerlengo v stvárnení Ewana McGregora vo filme podľa románu Dana Browna. Pripomínam, že procházkovci chcú mať ešte zmluvu so Slovenskom na to, že to musia spraviť presne tak... [koniec röntgenu]

 Dlhy, široké diaľnice a bystrozraký alebo Kam smerujú smeráci?

(nájdete paradox?) M.Laiferová (plná optimizmu) pre Noviny strany Smer SD, november 2015 (toho času sa Smer Nitre vyhol): Myslím si, že povinnosťou občanov je starať sa o to, aby počuli, čo si politici myslia. Od osoby s nadprirodzenými schopnosťami (či už vrodenými alebo získanými) by som nečakala, že bude sympatizovať so stranou (sídliacou na Súmračnej ulici), ktorá presviedča pracujúcich, že tí, ktorí nepracujú, sú lenivci s množstvom nevyužitých príležitostí, lebo sa im nechce – žiaľ, tých, ktorí vedia, že to nie je pravda, je iba 14%! (oprávnených voličov) Jediné, o čom ma pán R i c h t e r (toľko škandálov v jednom rezorte a pred voľbami) presvedčí s informáciou, že pribudlo 65000 (p. i. úd. nie 100000 ale 5100) pracovných miest bez odrátania zaniknutých pracovných miest, je, že prezrádza iba to, čo sa mu hodí, a čo sa mu nehodí, zahladí. Keby doktor medicíny urobil uzáver, že nemám syndróm karpálneho tunela na základe vyšetrenia, ktoré ho nedokazuje ani nevyvracia v súvislosti s mojou ľavou rukou, hoci mám dve ruky, bola by to rovnaká blbosť, ako vyvodzovať z poklesu osôb v evidencii úradu práce

(ktorý sa dobreže nedoprosuje všetkým podvodníckym subjektom v okolí, nech si podajú pracovnú ponuku, aby sa mal na základe čoho evidovaných s chabým právnym vedomím zbaviť)

zvyšujúcu sa zamestnanosť, keď nezamestnaných sú dva druhy (dobrovoľne nezamestnaní v evidencii neštátnych poisťovní a nedobrovoľne nezamestnaní v evidencii nášho úradu práce), pričom všetci nezamestnaní spolu so všetkými ne/dobrovoľne zamestnanými tvoria množinu práceschopných. Ak násilne a neférovo znižovaná nezamestnanosť

(Úrad práce vštepuje nezamestnaným nezáujem o zamestnanie vskutku rafinovaným spôsobom: poznáte výrok dalailamu, že zo všetkého najviac ho udivujú ľudia, lebo prácou si ničia zdravie, aby získali peniaze, a potom si za peniaze kupujú zdravie späť? tak citát tohto výroku som našla na nástenke na Úrade práce... v Nitre a verte mi, že nikto príčetný od nich by ho tam visieť nenechal... iba preto, že úrad práce je spojený s úradom rodiny a sociálnych vecí, skrátka sa treba zamyslieť, čo zlé sa môže stať, keď ich osamostatníme)

znamená zvyšujúcu sa zamestnanosť, tak osoby vyrazené z úradu práce sa automaticky zamestnajú – opýtajme sa ich! Podľa grafu z dielne smerákov (ktovieprečo vyťahujú grafy s nejakou disproporciou) počas vlády I.Radičovej od júla 2010 do apríla 2012 (tj 21 mesiacov) nezamestnanosť plynule rástla z 12,33 na 13,4% a počas vlády R.Fica od apríla 2012 do augusta 2015 (tj 40 mesiacov) plynule klesala z 13,4 na 11,32%. Za pozornosť stojí výpočet, ktorý vzbudzuje dôvodné podozrenie, že ak nezamestnanosť prirodzene stúpala o 5,1 ‰, tak by mala prirodzene klesať o 5,1 ‰, nie o 5,2 ‰ mesačne, takže ak nezamestnanosť neprirodzene klesala o 5,2 ‰, tak musela aj neprirodzene rásť (najprirodzenejšie by bolo, keby si smeráci v grafe poťažkali, že čo Radičová za 20 mesiacov pokazila, 40 mesiacov naprávali: nezamestnanosť totiž klesala bez zavedenia efektívneho systému, veď už malé deti, ktoré pozerajú Monsters Inc., vedia, že prideľovaním podľa náhody /alebo mena/ sa nedosiahne maximálny efekt, okrem toho Úrad práce nezisťuje objektívne príčiny dlhodobej nezamestnanosti konkrétneho človeka /uspokojovaním sa so subjektivitou zo strany klienta, prečo si myslí, že je nezamestnaný/, takže proti dlhodobej nezamestnanosti nemôže účinne zakročiť, iba sa nezamestnaného zbaviť). Aby bolo jasné, som ochotná tolerovať ministra, ktorý vyzerá ako idiot, pokiaľ sa tak nespráva. Aké má pán Richter páky proti „my razítka nedávame“ (zamestnávateľ sa odmieta vyjadriť)?

Pravidlá Úradu práce sú nastavené tak, že keby sme mali frekvenciu výskytu chrípky posudzovať podľa záznamov Úradu práce (PN), tak by bola chrípka veľmi zriedkavé ochorenie: počas závažného dôvodu, ktorý môže klient Úradu práce dokázať a prekáža mu v plnení povinností, nie je povinný klient plniť povinnosť nosiť potvrdenia a iné, to sa však nevzťahuje na obdobie pred PN a po PN, takže keby klient nemal potvrdenie a bol by chorý, musel by najprv získať potvrdenie a potom sa dať vypísať, inými slovami: neoplatí sa klientovi vybavovať si PN, ktorá trvá kratšie než 30 dní a chrípka nikdy netrvá 30 dní. Ak zamestnanci Úradu práce nie sú očkovaní, mali by byť... Nepoznám počet akože študovaných hláv, ktoré by sa mali zaoberať tým, ako by sa mal úrad práce správať a ako by mal správne fungovať, ale snáď by bolo vhodné, aby úrad predtým, než občana vyradí pre nespoluprácu=ignoranciu –čo je informácia, na ktorú má právo novinár, ktorý ju aj môže zverejniť z nejakého dôvodu aj tak surovú, ako ju má– kontaktoval obvodného lekára, či občan nie je chorý alebo mŕtvy, pretože pozostalí môžu úrad žalovať za ohováranie, ak bol ich príbuzný oficiálne vyradený pre nespoluprácu v čase, keď bol mŕtvy, čo sa s niekoľkokrát prechodenou

(kto si naivne myslel, že na úrad práce stačí ísť raz za mesiac, by mal predsalen ešte raz zvážiť, či sa mu viac neoplatí dať sa vypísať lekárom, mám to vyskúšané na sebe, že keď som tretíkrát v tom istom mesiaci a súčasne tretíkrát počas tej istej virózy bola poslaná úradom práce, jajkala som v noci ako babka pred smrťou)

 chrípkou veľmi ľahko môže stať, nech by išlo o akýkoľvek druh nespolupráce definovaný úradom.

Pozor, s t u p i d i t a Úradu práce vrcholí: odhliadnuc od toho, že Úradu práce nerobilo/nerobí problém zamestnať osobu bez akéhokoľvek predpokladu, že sa bude starať o blaho občanov, zato pre jednu odmenu, ktorá jej kúpi jedny nové čižmy, si nechá ruky polámať

(akákoľvek poškodená záškodná organizácia vie, že Vážanová sa rovnako dobre neobzerá ako ona, takže osobe z rovnakého cesta sa nebudú vyhrážať, keďže to na ňu neplatí, čiže najlepšie môže Vážanová obísť tak, že bude rada, ak niekedy chytí pero do ruky; ak policajti majú kvóty na pokuty, nebude ťažké uveriť, že by mal Vážanovej nadriadený kvótu na vyradených občanov zvlášť po prázdninách; poznámka: je to veľmi dobre premyslené, že z f o t o k ó p i e zmluvy, ktoré OVB posiela Úradu práce, sa falzografia odhaliť nedá, to sa dá len z originálu zmluvy, keď je na kópiu použitá iba čerň na bielom papieri – ak Úrad práce tvrdí niečo iné, klame, a pokiaľ OVB neuvádza, hoci Úrad práce požaduje iba kópiu, aký vníma rozdiel medzi originálom a kópiou, ktoré vidí, zamlčiava podstatné skutočnosti),

preložila som do angličtiny jednu požiadavku Úradu práce, lebo si myslím, že by ju mala vidieť európska inštitúcia, aby zvážila, či požiadavka nie je náhodou v rozpore s ľudskými právami, ktoré sú predmetom dohovoru, v bode kruté, ponižujúce a nedôstojné, keďže citát z dokumentu z dielne Úradu práce znamenajúci, že človek má dokazovať, že je chorý, v čase, keď je chorý, znie: ak uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť OSOBNE [čím sa vlastne dostaví na úrad, hoci nemôže] alebo... a začiatok dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač do troch pracovných dní odo dňa vystavenia [vrátane prípadu, že bola PN vystavená z dôvodu chrípky] = registered workless citizen is required to bring us (to the Office) a document, that declares a temporary disease, in three days after issue of the document, client has to come to the Office in the first, second or third day even in the time when s/he is ill, other possibilities to announce your illness, if you have enough money, are: a telephone call if you can speak (in the time) and sending a message if you have an access on internet at home and also you can write or you have somebody, who can send a letter for you. Keby úrad uchádzačom bez príjmu posielal vreckové...

Keď sa Úradu práce opýtate, prečo poslal potom Predvolanie a predtým Oznámenie v troch origináloch každé zvlášť, vyhlási, že preto, že úložná doba tých zásielok je odlišná – ja by som ale (poslala tiež dve obálky, lenže) do oboch dala Predvolanie, do prvej Oznámenie v dvoch origináloch, do druhej ostatný originál Oznámenia, aby som si od občana nepýtala antedatálne potvrdenie. Iste by bolo pre Úrad práce dobré, keby som nepriniesla potvrdenie žiadne alebo by som priniesla potvrdenie s pozmeneným dátumom, aby mohol tvrdiť, že ako klamem teraz, som klamala aj vo veci OVB, ale na čo bude Úradu práce dobré, keď tam za takých podmienok, že vyžiadané antedálne potvrdenie som priniesla, zostanem? Keby sa chcel Úrad práce riadiť heslom Priateľov si drž blízko a nepriateľov ešte bližšie; určite by sa to dalo urobiť aj tak, aby si to nikto nepomýlil s Urob si z jestvujúcich nepriateľov ešte väčších... Zneužívať to, že nemôžem klamať a za ľuďmi nechodím, pokiaľ nemusím? Bez komentára... (ak Úrad práce vedel, že nepôjdem k lekárovi, tak na základe toho istého vedel aj to, že reči o podvode zo strany OVB sú pravdivé) Priemerne inteligentný človek by už pochopil, že kto nerobí, čo ja chcem, nebude robiť už nikdy nič, že čokoľvek robia proti mne, robia v konečnom dôsledku proti sebe (v podstate sa celý život zaoberám tým, ako čo kam dostať, a z mojej skúsenosti vyplýva, že každá vec A sa dá dostať na miesto B, keď máte vedomosti a fantáziu – okrem toho som citlivejšia než najnovšie a najmodernejšie prístroje, lebo v mojom organizme má nervová sústava tj elektrické vedenie významnú prevahu nad ostatnými, keď sa pohne list, viem o tom) a mám dojem, že pračlovek vysekaný z ľadu by skôr stiahol chvost medzi nohy: [prfrJUR] od narodenia bola chovaná v zajatí a netuší, kam patrí v potravovom reťazci – nechcete byť pritom, keď to zistí (ak chodí po svete niekto, kto dokáže ateistu presvedčiť, že Boh existuje, určite by som sa s ním nechcela zahrávať, a keď niekto oplýva takou silou ducha, že miesto zneužívania intelektu na manipuláciu nenúti druhých vybrať si, čo on chce, ale nechá ich vybrať si, čo oni chcú, a iba ich potrestá, ak si vyberú zle, z toho jednoduchého dôvodu, že sa vie zariadiť tak či tak, tiež by som sa s ním nechcela zahrávať; kto sa zahráva s vysokou inteligenciou, je idiot bez ohľadu na to, či sú paragrafy na jeho strane, pretože vysoká inteligencia sa riadi iba zákonmi, ktoré platia vždy a pre všetkých, šťastie, že nie som vysoko inteligentný dinosaurus, žralok alebo podobná potvora s veľa ostrými zubmi). Vlastne sa nelíšia od tých, ktorí o mne nevedia nič, pretože na ich jedovaté chmaty reagujem ako meč R.Chrabromila.

Aktivita tzv. v h o d n é h o zamestnania vedie uchádzača k pasivite, pretože sprostredkovaním sa stráca informácia medzi zamestnávateľom a uchádzačom a Úrad práce sa vyhráža uchádzačovi vyradením, ak toto akože vhodné zamestnanie odmietne, takže keby bol uchádzač, ktorý na to nemá, aktívny a vyhrážal sa zamestnávateľovi, aby ho prijal, potom sú nielen veci, ktoré môže uchádzač, ale aj zamestnávateľ môže predložiť uchádzačovi neprijateľné zmluvné podmienky...

(ad: p. Richter na plagáte stojí h r d o ako z reklamy na Š#### – aj Gašparovič na plagáte vyzeral životaschopne a ako to dopadlo, tento prípad rozhodne Smer nezaraďuje medzi strany, ktoré sa vedia poučiť z cudzích chýb...)

Úrad práce pochopiteľne prehlbuje krízu zamestnanosti, keď bojuje proti humanitne zameraným ťahajúc za kratší koniec lana: k r í z a zamestnanosti, ktorá sa dala už pred 20 rokmi predvídať a potvrdiť testovaním žiakov základných škôl ako v Amerike, je, tak to vidím ja, silno spojená s tým, že postihnutí černobyľskou haváriou sú v produktívnom veku, nedosiahnu fyzický výkon potrebný na výkon t e c h n i c k e j práce (súdiac podľa seba: pod tlakom majú pocit, že sa rozpadávajú) a ešte majú k technike vrodený odpor, pričom treba pamätať na to, že keby nemali čím kompenzovať škodu černobyľskou haváriou spôsobenú, nežili by, takže keď ich nezabila černobyľská havária, tak ich nezlomí ani Úrad práce, ktorý sa ich snaží prekvalifikovať na niečo menej humanitné hneď, ako sa tam ocitnú.

Z rezortu pána K a ž i m í r a sa ozýva tvrdenie, že z hľadiska ekonomického a finančného odovzdáva vládny Smer krajinu v roku 2016 (t. č. predbiehanie udalostí/katachronizmus) v podstatne lepšom stave, než ju prevzal v roku 2012. Myslím si, že ho treba vnímať v rovine emócií a pocitov samotných smerákov, ktorí akosi objektivitou nevynikajú, o to skôr je vhodné tak vnímať vyhlásenie, že ak Európa nebude dôsledne chrániť schengenské hranice, príde ďalšia obrovská migračná vlna, ktorú Európa nemá šancu zvládnuť. Akoby tamojší voľnomyšlienkári nemali iné starosti, než sledovať, ako si únia stráži hranice. Keby sme ono tvrdenie brali vážne, tak ide (azda aj z právneho hľadiska) o šírenie poplašnej správy, pričom by sme sa mali pýtať, s ktorým Yusseinom to pán Fico hrá golf, že má tak spoľahlivé informácie a načo nám je výzvedná služba, keď také zásadné informácie sú voľne dostupné aj obyčajnému premiérovi krajinky, ktorá sa dá sotva nájsť na mape. Angličania hovoria tomu, čo Fico robí, prophet of the doom, čo je presne opačný postup, než aký zvolila pani Merkelová.

„Nestarnúci“ (s fotkou dobreženie zo stužkovej) Robert F i c o preslávený tým, že si o svojom odvolávaní myslí svoje, hlási, že Slovensko je suverénny štát a že vláda SR má zodpovednosť v prvom rade za bezpečnosť svojich občanov: suverénny je prívlastok, ktorý sa hodí viac pánovi Ficovi než Slovensku

(u pána Fica som si nevšimla žiadnu zhodu okolností, ktorá by sa dala nazvať priaznivou, takže neviem prečo aj tu platí, že keď je vladár veľmi náruživý, ľud vydrží byť aj hladný);

keď sa budú utečenci pohybovať po boku s gorilami, aké strážia kroky pána Fica, a budú mať investície uložené v daňovom raji, potom budem mať dôvod obávať sa o svoju bezpečnosť

(keď viem, že na milión obyvateľov pripadá jeden stratég, hoci sú stratégovia, ktorí hazardujú s vlastným osudom, a sú takí, ktorí sú ochotní hazardovať s osudom kohokoľvek; tomu, aby utečenci, ktorí volia taktiku čakať, čo im kto dá, prišli na Slovensko, sa vyhnúť nedá, aj keby sme hneď vystúpili z EÚ, jediné, čo v súvislosti s bezpečnosťou a utečencami hrozí, je, že odporcovia a zástancovia utečencov budú útočiť na seba navzájom a utečenci potom budú oslavovať víťazstvo bez boja, tak skúsme byť jednotní – aspoň raz).

Smeráci síce nosia obleky, ale vyjadrujú sa nanerozoznanie od robotníkov v montérkach (oblečenie nie je obraz mozgu, keby bolo, väčšina smerákov by nepochybne bola nahá). Mimochodom, keďže tí, ktorí pobudli na úrade práce a každým rokom ich je viac, Smer voliť nebudú, ak smeráci nezačnú tých 14% strieľať alebo zbavovať pamäti, číslo porastie a preferencie Smeru klesnú – ibažeby (priznal, že klamal a) dal do poriadku tie čísla, predsa by sme nechceli, aby sa rozlúčil Smer s politikou nejakou sekernatou hrôzovládou, bola by som naozaj nerada, keby niekto robil paralelu medzi nemeckou treťou ríšou a treťou ficovskou vládou... Jednoducho: keď Fico povie Nestrašme ľudí (myslí tým, že nemáme ľudí strašiť), neznamená to, že nič nehrozí, keď Smer píše, že chráni Slovensko; neznamená to, že niečo hrozí.

Aby pán Fico nepovedal, že nevidím, čo zariadil d o b r é, keď starček rozklepaný div sa nerozpadol v obchode takmer okradol, lebo zabudol, čo si kupoval, uznávam, že by mu iste prospelo, keby si trochu prekrvil mozog porovnávaním duálnosti cien – to isté platí aj pre starého pána, ktorý nakúpil za 50 SKK, vytiahol 100 SKK a odišiel bez výdavku (pokladník nemá v náplni práce okrikovať hluchých a behať za nespôsobilými, ani keď sa nudí, nieto keď desať zákazníkov čaká na vybavenie v jednom rade) a nikdy sa poň nevrátil. Mám pero so značkou Smeru, veľmi dobre píše, samozrejme sa snažím tú značku zoškrabať.

 Nie sú noviny ako Noviny

Smer sa rozhodol ku koncu kampane „pritvrdiť“ tak, že na jednej strane smerské takzvané noviny vyzývajú k voleniu strany politickej, ale text Novín pôsobí, keď sa nedáte pomýliť obrázkami, akoby všetky uvedené myšlienky mali jedného a toho istého pôvodcu, ktorý kupodivu rozumie (?) pri štvorročnej vládnej bilancii (iná nátura by už po štyroch rokoch na Slovensku siahala na dno svojich síl...) aj rodine, aj obrane, aj financiám, aj školstvu, aj... Pôvodca sa nepodpísal, jednoliate výroky sú pripísané rôznym osobám. Keď si vezmem hociktoré iné noviny okrem smerských, v každom stĺpčeku sú iné chyby, v smerských všade také isté.

(pôvodca chápe, čo chápať chce, nechápe, čo chápať nechce; spojku „pretože“ používa na podporu svojich názorov: je to tak, pretože je to tak – u iných aj politických autorov je spojka „lebo“ použitá odlišne: je to tak, lebo to tak bolo)

Subjekt 35 818 361 (UPTOWN PRODUCTION s.r.o. Bratislava-Gunduličova) nenesie trestnú zodpovednosť za to, že dodal niečo, čo nie sú noviny, pod názvom Noviny. (aký vravel P.Brice, že je zákon Apačov? kto sa zlu prizerá, je rovnako vinný ako ten, kto ho pácha?) Nie vždy je dobré odlišovať sa, keby sprostredkovateľ (distribúcia, inzercia,...) niesol zodpovednosť za obsah ponuky, služby alebo tovaru, bolo by u nás aj o polovicu menej sprostredkovateľov, ponúk, tovarov a služieb.

Kto nekradne s nami, kradne proti nám? Nuž, pousmiala som sa, že rezort R.Kaliňáka sa rozplýva nad tým, že Slovensko patrí medzi najnebezpečnejšie krajiny pre malých zlodejov; sami si povážte, či nie je smiešne, že sa snaží prvý medzi smerákmi tak urputne uchrániť problémových spoluobčanov toho, aby sa museli hanbiť, keby sa sem nahrnuli utečenci.

Slovák Slovákovi aj chorobu závidí. Kežmarčanom nezávidím. Pretože Ficovi neverím.

 ad: Kvótam Nie

A že práve my, ktorí máme najviac miesta, my, ktorí nemusíme uvažovať nad spájaním budov ponad krátke ulice. To je sila. Keby malo na Slovensko prísť milión cudzincov, pochopím. (v Anglicku cestujete, vidíte domy-domy-domy-domy-domy-domy.., na Slovensku cestujete, vidíte domy-domy-domy-pole-pole-pole-domy-domy-domy-pole-pole-pole...) Obdivujem ľudí, ktorí púšťajú do ovzdušia jedovaté plyny, vylievajú ropu do mora, a potom na skupinu utečencov (ktorú nevidno z vesmíru) povedia, že to je živelná pohroma... Ak sa pán Fico necíti na to, aby sa s takou situáciou vysporiadal, tak ja nájdem 10 takých, ktorí áno. Výraz Slowacsko sa používa, ak sa nemýlim, od 13. storočia a odvtedy sme ustáli aj horšie.

 P r e l u d y

Razantná rétorika namierená proti Grécku, bez ktorého by Európska únia nemohla byť európska, ale Odinova, prípadne (ak sa dostanú škandinávske zeme do problémov) Teutónska. Komu sa ňou snažia zapáčiť? Ak muži so samopalmi na pláži (pobrežná stráž) nezastrelia každého prišelca, ktorý sa neotočí a neodpláva na karimatke tam, odkiaľ prišiel, prílev utečencov sa nezastaví (koho nezastaví more, nezastaví ho ani pobrežná stráž). Keby do Európy prúdili masy cez severnú hranicu Poľska (V-krajina), bola by rétorika rovnako razantná? Alebo by odpustili aj cestársku soľ v pokrmoch? Sú dva varianty, ktoré by prílev utečencov zastavili:

Variant A – stoja nám utečenci za to? Pár kilometrov od gréckeho pobrežia by sa museli osadiť morské míny, ktoré odolávajú slapovým javom (plťky majú nehlboký ponor), husto vedľa seba aspoň 50 radov za sebou, aby opatrenie bolo účinné, čím by sa ale zabránil priechod všetkým lodiam. Väčšina utečencov to určite neprežije, ale ak sa preživším utečencom podarí vybudovať v Stredozemnom mori sídlo, darujete im takú strategickú polohu, že ešte 2000 rokov (ak Boh dá) budú vaši potomkovia oplakávať tú blbosť, ktorú ste urobili, keď ste ich odmietli prichýliť – už teraz vidím Američanov, ako sa prví hlásia s nimi obchodovať. Byť Grécko, tiež si myslím, že mám dosť veľkú sekeru aj bez vylomenín.

Variant B – nebolo by lacnejšie tých prišelcov ubytovať? Časť mínovej hrádze by bola posuvná, takže by mohla premávať vojenská loď do Afriky a späť a posádka by nielen rozumela cudzincom, ale by aj vedela rozoznať, kedy klamú.

Samozrejme, keby sme sa dali na vojnový chodník, nemali by dôvod sem chodiť. Pre mierovú úniu tak pohnem prstom, ako kedy mierová únia pohla prstom pre mňa – viem iba to, že keď chcete z najhoršieho to najlepšie, musíte sa poponáhľať. Je pravda, že sa utečencom čudujem: keby som si mala vybrať, či skapem tam, kde som sa narodila, alebo skapem inde, vybrala by som si skapať tam, kde som sa narodila. Iný kraj, iný mrav – ibažeby si utečenci mysleli, že budú žiť večne...

 F i c o t o k a z í

Európa Fica (ktorý nám pred Európou robí image trucovitého pubertiaka, ktorý just nespraví to, čo tatko chce, iba preto, že to povedal) nechce, ako sa chytrák nechce zaoberať hlupákmi, zvoliť si Fica za náčelníka by bolo (odhliadnuc od toho, že by to znamenalo spraviť capa záhradníkom) ako referendum o výstupe z EÚ. Najlepšie, čo by sa nám mohlo stať po najhoršom volebnom výsledku, by bolo to, že by Rakúsko, Česko, Maďarsko a Poľsko (vystúpili z Európskej únie) uzavreli hranice so Slovenskom a sfleku zaviedli vízovú povinnosť pre slovenských občanov všetko dovtedy, kým sa nezbavíme Fica (nech by to diplomaticky zaobalili akokoľvek), lebo do zahraničia chodia spomedzi Slovákov tí, ktorí nechcú, ale musia, a tí, ktorí si to môžu dovoliť: tí, ktorí utekajú pred stíhaním za podvod, zostanú v pasci, tí, ktorí sú ideálni na zneužívanie, si ušetria sklamanie.

Smeru doteraz vyhovovalo striedanie vlád, keď súc vo vláde mohol všetko zlé pripisovať predchádzajúcej vláde iných – ak to Smeru vyhovuje naďalej, tak musí byť z politologických prognóz veštiacich Smer vo vláde veľmi nešťastný, že to vyzeralo tak, že sa nebude môcť vyhovárať ako doposiaľ. Ak rátal s tým, že sú mu lojálni všetci, ktorí majú do bezpečnosti čo povedať, tak je nešťastný z niečoho iného.

 Koho omrzel život?

Stojí za úvahu, či majú byť zásadné informácie radšej súkromné a preverené alebo verejné a nepreverené, ak nie je možné dosiahnuť ideálny stav, že sú verejné aj overené, pretože povaha zásadných informácií býva taká, že ich preverenie zabráni ich zverejneniu.

Voliči by mali mať jasno v tom, skôr než pristúpia k urne, či sú ochotní tolerovať, aby súrodenec resp. brat vysokopostaveného politika čerpal (pre firmu) niečo, za čo nezaplatil, takže ho nespokojná zmluvná strana zažalovala, potom za navrhovateľom prišli istí ľudia od novopečeného odporcu podrobne mu vysvetliť, čo sa mu stane, ak žalobu obratom (do rána) nestiahne; lebo že to súrodenec resp. brat politika robí, je jedna vec, že mu to prešlo, je vec druhá – nikto nemusí vypovedať proti svojmu súrodencovi resp. bratovi rovnako, ako nemusí byť ani politikom... (ak je niekto veľmi zvedavý, čo bolo sľúbené, stačí, keď pôjde na súd a začne po tom pátrať) Kiežby takto expresne reagovali radšej úrady, keď sa na ne obráti občan so žiadosťou. Keby bol toto právny štát, každý občan by študoval právo pre vlastnú potrebu.

*trik klamania pravdou (čert-vie-prečo si ho nikto nedal patentovať) spočíva v tom, že jedinec v príhodnom poradí vymenuje pravdivé veci, medzi ktorými obvykle existuje kauzálna súvislosť, vtedy, keď kauzálna súvislosť medzi dôkladne usporiadanými vecami nie je pravdou, pričom je veľmi ťažké oklamať pravdou používajúc „lebo“ a! Fico odsúva „lebo“ nabok – možno to nie je ideálne vysvetlenie, ale nerada by som to rozpitvávala hlbšie

(vskutočnosti Fica nesledujem pravidelne, lebo mi je z neho zle, ale vždy, keď ho prichytím, je to tak, že zneužíva, že ho nikto nemôže stíhať za Čo si kto z jeho slov mohol a nemusel domyslieť – Fica preto treba starostlivo doslovne citovať, žiadne naznačil alebo zdôraznil, púšťať takého ako on zo záznamu je veľmi nebezpečné: slovo má obrovskú hnaciu silu /ak niekto doteraz neveril, že by z jediného slova mohol povstať celý vesmír, načim začať/ a psycholingvistika je odbor s obrovským potenciálom predovšetkým v literatúre, text je fenomén úžasný tým, že každý, kto s ním príde do styku, ho pochopí inak, napríklad v seriáli Bruna Hellera bol nájdený nedokončený odkaz „HE IS...“ na stene písaný krvou nad mŕtvym telom – všetci okrem Patrika Janea sa domnievali, že obeť sa snažila z posledných síl označiť vraha, avšak Red John nazvaný podľa mrazivého smajlíka bol príliš narcistický na to, aby dovolil niekomu robiť to, čo on, takže dokončený výsmech psychopata konkrétnemu vyšetrovateľovi znie v preklade „JE TO IBA ČLOVEK“; samozrejme, potom by podľa princípu rovnosti museli redaktori prácne recitovať aj žvásty ostatných zvolených funkcionárov, čo by sa im nechcelo, a ostáva už len na publiku prestať Fica počúvať očami – charizma-necharizma, figúra-nefigúra, čoskoro bude aj tak rozprávať ako zachrípnutý pes; aby som psycholingvistiku uzavrela: jedna učiteľka sa ma raz opýtala, ako môžem z prekladu vyhodnotiť základné parametre pôvodiny, ktorú som nemala k dispozícii!? – odpoveď je zrejmá: genialita je schopnosť z veľmi mála získať veľmi veľa, (je to) akoby sa pýtala, ako je možné Japoncovi prečítať záznam japonského textu po niekom, kto po japonsky nevie uložiť ani čiarku, alebo ako môže grafológ prečítať švabach – podľa „kresby“, ide o predpoklad, že keď autor robí tvár slnku, tak ju robí aj hviezde a mesiacu, prípadne aj planéte, tzn. keď v preklade sú tváre, ktoré tam autor pridáva, tak v origináli sú nebeské telesá, ktoré tam uvidí každý – k r e s b a ako psychologická analógia obrazu, ktorý ľudia značia na papier, lebo tam pôvodne nie je, sa nenachádza v dabingu, kde musí text hercovi pasovať do úst, význam je len približný, počítačový prekladač okrem toho, že nemá kresbu, robí 0 nedostatkov na úrovni slova a hromadu nedostatkov na úrovni vety, zákony kresbu mať nesmú, preto sa ťažko dokazuje, čia vôľa je obsiahnutá v darovacích zmluvách, a rozprávka /pre mňa skôr horor/ Malý princ je tak silno pokreslená, že v kresbe zaniká všetko ostatné, preto sa ju neodvážim čítať druhýkrát – učiteľka sa odvolávala na tradíciu, ktorú založil nejaký titulovaný slabomyseľník, ktorý veril tomu, že keď niečo on nevie, tak to nevie nikto, lepší argument by bol, keby moje zistenia vyvrátila porovnaním so skutočným stavom, takže neviem, či učí horšie jazyk alebo móresy, lebo mi vyčíta podľa nej neurobenie toho, čo obišla ona sama; množstvo textu potrebné na identifikáciu kresby závisí od toho, ako silno autor kreslí, väčšinou stačí úryvok, aký sa zmestí na jednu stranu čítanky – každé slovo sa dá zatriediť do nejakých kategórií z rôznych hľadísk, kto si uvedomuje kategórie každého slova, ktoré číta, nemôže mať s identifikáciou kresby problém; Fico je zjavne vynechávaním „lebo“ natoľko posadnutý, že ho vynecháva aj vtedy, keď nemusí – ak dokáže nejazykár spochybniť jazykársky názor jazykára, tak je „nebezpečný“ slabé slovo, viac by sa hodilo diabolský, pre účel dokázania tvrdenia súhlasím s porovnaním mojej slovnej zásoby s Ficovou – pýtate sa, či je možné zostaviť text, ktorý každý, kto ho bude čítať, pochopí tak, ako chcete vy? ak grécky kňaz vedel zostaviť veštbu z výkrikov ženy vdychujúcej výpary a veštba sa splnila, tak potom v jazyku nie je nič, čo sa nedá)

V podstate je r o z d i e l medzi bežným smrteľníkom a cvičeným uchom na ilustrácii asi takýto: keď sú podozretí milenci vypočúvaní spoločne a on vyhlási „zabili sme ju“ a ona odpovie „ty si ju zabil“, bežnému smrteľníkovi stačí informácia obvinila ho; ale agent/detektív si všimne nielen potvrdenie toho, čo už vedel, ale aj reakciu, že sa neobrátila ako žalobaba na neho samého s výrokom on ju zabil; ak pri spolupáchateľstve nezáleží na tom, kto bodal, znamená to, že by nebolo správne hádzať vinu len na jedného resp. na ňu, lebo keby bodal on, bolo by správne hádzať vinu jedným smerom na toho sociopatického manipulátora, ktorý sa fakticky na rozdiel od milenky neprezliekal.

 Málo zrozumiteľné, ale dôležité

Za predpokladu, že klamať pravdou sa nedá podvedome, ak pán Fico obhajuje svoje činy slovami, ktoré ľuďom Ficovým pričinením hovoria opak toho, čo si Fico myslí, tak vlastne sú Ficove činy navonok zosúladené s jeho slovami, ktoré sú v rozpore s tým, o čom vie, že je správne, teda Fico vedome podporuje to, o čom vie, že to je zlé. (Ficovi stačí zopár sprostých ľudí dosadených na tých správnych miestach, aby nebol odsúdený, keď zaklame, že bol zhypnotizovaný, ale na Slovensku nie je dosť sprostých ľudí, aby z toho súdu odišiel po vlastných)

Nie každý manipulátor myšlienok a správania je cirkusový artista. Keď niekto povie, že reč pravdy je jednoduchá, buď je to sofizmus, alebo to znamená, že na vysvetlenie skutočného stavu je možné použiť veľmi veľa príkladov, rečník alebo demagóg na presvedčenie davu o správnosti niečoho, čomu ani sám neverí, môže použiť len obmedzené množstvo starostlivo zvolených názorných ukážok.

Sick, faithless, ashamed and tired– that’s what we, Slovaks, are about politics. Actually, whenever Robert Fico goes, he represents just himself, not the nation; Igor Matovič the banana-distributor and paper-sweeper does jokes instead rather nothing.

Keby politické strany nezačínali s kampaňou pol roka dopredu, mala by som na napísanie tohto článku menej času. (dúfam, že papaláši majú dosť veľkú zásobu papiera, abyže náhodou nebol s článkom úspešný niekto, koho nemajú v obľube) Po zverejnení môjho očakávania ohľadom utečencov sa pán Smeru začal hrať na ochrancu Slovenska, takže mám predstavu, čo by sa stalo, keby som tento článok zverejnila skôr, než ako je.

Povedala by som, že z hľadiska politiky je naším úhlavným nepriateľom čas. Čas nemôžem zastaviť, ale môžem s ním držať krok. Slováci, prvý a posledný raz sa pýtam: chcete, aby vás reprezentoval ten, kto robí, čo sa mu povie, alebo ten, kto robí podľa seba?

 Ako sa to celé začalo

Vo všeobecnosti sa politicky myslieť začalo asi v tlupe neandertálcov, neskôr tomu Helléni dali meno. Na Slovensku sa časuje, že občan vstúpi do politiky, keď ho niečo naštve. Skôr. Sedela som, lebo keď neležím, tak sedím. Do školy prišiel rečniť o vyšších trestoch pre tých, ktorí opakovane porušujú zákon, jeden, ktorého som nevolila a neodradilo ma to, že nespomenul svetový mier. A prišla rečniť aj osoba, ktorú som neskôr volila, hoci sa čudovala, že mi je smiešne priťahovanie študentov štipendiami, najmä keď si predstavím univerzitu zúfalo potrebujúcu osobnosť ako ligový klub v konkurenčnom boji (to už môžete štipendiá obchodovať na burze). Keď budem mať peniaze navyše, určite ich nebudem dávať do politiky. Myslím si, že je namieste do politiky vstúpiť vybudený, ale nie je dobré s politikou začínať z hnevu. Keby každý Slovák začínal s politikou preto, že je naštvaný, mohli by byť všetci Slováci v politike a každý by volil sám seba. Môj ujo sa skúšal živiť pestovaním, zistil, že tadiaľ cesta nevedie, ale zato nevstúpil do politiky, pracuje v odbore ako inžinier.

nasleduje

 Príloha – Treba si uvedomiť...

(IDE O PRINCÍP, TAKŽE MÔŽE BYŤ DOSŤ DRSNÉ)

Oko za oko, zub za zub – ten, kto usmrtil osobu, ktorá by pre nevyliečiteľnú smrtiacu chorobu žila ešte nanajvýš 6 mesiacov, by nemal odovzdať pozostalým viac než 6 svojich mesačných výplat, nemal by im ako otrok náhradou slúžiť dlhšie než 6 mesiacov a keďže otroctvo je formálne/oficiálne zakázané

(v Indii je zakázaný kastový systém a aj tak sa praktizuje),

nemal by stráviť v nápravno-výchovnom zariadení viac než 6 mesiacov – a komu je čo ľúto je irelevantné. Je nespravodlivé za odštiepenie kúsku zuboviny páchateľovi vytrhať všetko, čo v čeľusti má (ak sa chcú za smrť milovanej osoby pozostalí hnevať, nech sa hnevajú na Boha), ba čo viac, urobiť správnu vec je na Slovensku zločin všeobecne. Skrátka nikto nesmie platiť pokutu vyššiu, než je škoda, ktorú spôsobil. Zdá sa mi to, alebo si naozaj niekto mýli právo na život s povinnosťou?

S utečencami je to jednoduché: stanovíme jasné pravidlá, ktoré budú platiť pre všetkých, a hotovo – pri eutanázii verzus (asistovanej samo)vražde je problém v tom, že každý prípad treba posudzovať individuálne, čo je možné v precedentnom právnom systéme s občianskou porotou, nie v takom, aký je zavedený u nás [keď raz zákon hovorí, že je vinný, tak je vinný]: a)zavedie sa u nás systém, v ktorom možno uplatniť paletu možností b)našinci vycestujú tam, kde sa uplatňuje systém palety možností c)v rámci nášho systému postaviť závislých na civilizácii

(diabetik je do smrti závislý od látky, ktorú keď prestanú vyrábať, zomrie; ktokoľvek nevie dýchať sám za seba, je závislý od elektriny, ktorá poháňa jeho dýchací prístroj a ktorej dodávka keď vypadne, zomrie; aj pri diagnóze ako AIDS je to už len, ako sa hovorí, otázka času... vlastne títo nevyliečiteľne smrteľne chorí žijú iba vďaka tomu, že nie sme súčasťou vojenského konfliktu a s prvým výstrelom z tanku môžeme týchto závislých považovať za stratených – solidárnosť spočíva v tom, že kmeň žijúci hlboko v pralese majúc k dispozícii maximálne nejakého šamana neposkytuje vyhliadku, že by si chorý domorodec umelo predĺžil život o dvadsať rokov, pretože je neprirodzené trvale udržiavať človeka pri živote inou substanciou než voda a výživa rastlinného pôvodu)

mimo zákon, tzn. (nasledujúca novota sa nijako netýka mučenia, ktoré zostáva zakázané bez ohľadu na to, či je páchané na zdravej alebo chorej osobe a bez ohľadu na to, či jej dôsledkom je smrť obete alebo nie) akokoľvek umrie nevyliečiteľne smrteľne chorá osoba, budeme to považovať za prirodzenú smrť bez ohľadu na to, či podstupuje liečbu alebo nie a či ide o univerzitného profesora alebo profesionálneho poberača dávok, pričom diagnóza stále bude predmetom lekárskeho tajomstva týkajúceho sa aj lekárnikov a poisťovní a v praxi by pribudlo dopísanie jedného paragrafu do lekárskej správy a písané vyhlásenie u špecialistu, že si je pacient vedomý, že ak si diagnózu nenechá pre seba, možno ho zbaviť života beztrestne s výnimkou rodiny a známych toho-ktorého pacienta, ktorí vedeli alebo mohli vedieť (aj požiadať s lekárskou správou, ktorá by mala byť pre tento účel platná polrok bez ohľadu na to, či sa medzitým zázračne nájde liek, o asistenciu v samovražde cudziu osobu je lepšie než nič, keď sa nezmôže sám, rodina chorého jedinca nemôže izolovať, ak chce skrátiť jeho utrpenie, na porušovanie lekárskej prísahy sa spoliehať nedá a predsa by sme nechceli, aby laik /mýliaci si pojem a dojem/ chodil po špitáli a odpájal od prístrojov všetkých doradu); čiže keď opitý šofér zrazí osobu so zhubným nádorom na mozgu, bude stíhaný pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, nie za zabitie z nedbanlivosti a tak podobne. Ponovom by príslušník policajného zboru zistil totožnosť zrazenej osoby, kontaktoval by jej ošetrujúceho lekára s výzvedou, či pacient má alebo nemá paragraf – ak nemá, pitve sa, ak má nepitve sa, myslím si, že taká pitva nie je lacná záležitosť. Aby sa takto ušetrené prostriedky (apelujem na lojalitu nevyliečiteľne smrteľne chorých: ak sa vzdáte neprimeraných nárokov, môžete tým niekomu zachrániť život) nepremrhali na inú blbosť, mali by byť všetky do posledného centu presunuté do vedecko-výskumného zariadenia SAV (peniaze sa na Slovensku zarábajú väčšinou veľmi ťažko a všetci zamestnanci nakupujú, pričom spotrebnú daň odvádza obchodník zo svojho zisku a je príjmom štátu – naozaj chcete, aby štát musel mrhať vašimi ťažko zarobenými peniazmi na zisťovanie príčiny úmrtia osoby, ktorá je smrteľne chorá a aj tak by zomrela takpovediac predčasne? zisťovanie príčiny úmrtia smrteľne chorej osoby nikomu nepomôže, ale výskum áno). Ak potom niekto, kto vie, že je chorý, nepôjde k lekárovi, aby nemal paragraf, nech sa radšej vyhýba nástrahám, aby neupadol do nemilosti (príslušníci vyššie spomínanej sekty by asi chodili k lekárovi iba preto, aby mali paragraf, lebo kde je napísané, že osobu nemožno posmrtne vyhlásiť za nepriateľa štátu?); nevyliečiteľne smrteľne chorý mohol sám v dôsledku kolapsu vraziť do motorového vozidla, čo zrejme aj bude opitý vodič tvrdiť.

Filozofická stránka veci: definícií človeka je niekoľko (teologická, biologická, psycho/socio/logická..). Človek je vraj živý, odkedy v ňom koluje krv, pokým mu funguje mozog, lebo aj keby v ňom stokrát kolovala krv, ak mu nefunguje mozog, je mŕtvy (a udržiavaný na darovanie orgánov). Pri mozgovej obrne treba vyriešiť záhadu, nakoľko je osoba ňou postihnutá živá a nakoľko je mŕtva. Príroda to zariadila tak, že keď je poškodené embryo, spontánne dôjde k potratu – ale 15 rokov kŕmiť živočícha, ktorý toho nie je schopný sám (cf. pohyb, rozmnožovanie, rast, príjem potravy, vylučovanie), vymieňať mu plienky, kúpať ho, prenášať a zachraňovať pred nástrahami, to už má väčší význam hádzať hrach o stenu (racionálny postreh). Mnohí rodičia, aj keby im lekári ponúkli utratenie postihnutého dieťaťa, z ktorého bez zázraku vyrastie postihnutý dospelý

(berme ohľad na to, že začne pri troch kilogramoch, skončí pri tridsiatich a keď je malý, verí na zázraky, ale keď dospeje, pochopí, že žiadny zázrak sa nestane; buďme k sebe úprimní: keby príroda chcela, aby sme chovali kripla, počali by sme ho o 20 rokov skôr – pohlavne dospelí sme pred vrcholom svojich životných síl, pribúdajúcim vekom nám sila ubúda a postihnutý potomok je čoraz ťažší),

nie sú tej myšlienke naklonení a nie je na tom nič hanebné, že nie sú, ale tú možnosť by mali mať legálne, aby mali istotu, že to bolo ich rozhodnutie a nie nejaký diktát. Je pod ľudskú dôstojnosť byť chovaný ako domáce zviera a ak táto nedôstojnosť postihnutému a chovanému neprekáža, potom ani nemá byť človekom.

Hocikedy zabijete muchu a je vám jedno, či žije iba jeden deň – a tá mucha normálne lieta! O čo je iba na papieri (že niekomu dáte možnosť neznamená, že ju aj využije) zabiť ne/človeka, ktorý sám normálne nerobí nič? Pokrytectvo je vždy ľahšie...

Keby musel manžel čakať (ibažeby nečakal a pomohol jej) na úmrtie vlastnej manželky ležiacej v špitáli v sterilnom prostredí, kde ju ožarujú, pol roka, čo nemá sex, nie je fér mu pol roka brániť oženiť sa, nakoľko sa nezachoval neférovo v tom zmysle, že by podal žiadosť o rozvod, pričom sudca by musel prísť do špitála, pretože chorá by na súd neprišla: za adekvátnu dobu smútku v takomto prípade považujem 30 dní, v ostatných prípadoch 40 dní, však v dobrom aj v zlom má platiť, kým ich smrť nerozdelí, nie plus pol roka po smrti – ak by nebolo vhodné uzavrieť nové manželstvo, kým nie je ukončené dedičské konanie, potom je potrebné dedičské konanie urýchliť.

V mojej pokrvnej línii sa vyskytli takmer všetky z menovaných diagnóz a keď si uvedomím, že sa v organizme môže milión vecí pokaziť, vždy obdivujem zázrak, keď všetko funguje správne. Verím, že pomocou genetického inžinierstva (modifikácie) a 3D tlačiarní sa nasýti aj človek, ktorý nesmie ani cukor, ani soľ, ani bielkovinu. Vieme, či urobil dobre ten, kto kripla zabil? Nevieme. Vieme, či urobíme dobre, keď potrestáme toho, kto kripla zabil? Vieme.

Povoliť uzdu dobročinným organizáciám? Nikdy! Vlastná skúsenosť: prečítala som, že stačí v banke ukázať ISIC, aby som dostala študentský účet bez poplatku, v brožúre k tej karte a to som urobila v ústave, ktorý bol najbližšie k centru mesta – zriadenkyňa ma uplácala cukríkom, že som dlho čakala, keď na ISICu nenašla číslo OP, vypýtala si druhý doklad a založila mne neznalej flexiúčet s platobnou kartou nejakého Dobrého anjela, hneď mi bolo čudné, že mi banka vráti prostriedky poukázané Dobrému anjelovi, ukázalo sa, že flexiúčet stojí bezmála sto SKK mesačne.

Matka si myslí, že si na internete robím hanbu. Ak máte rovnaký názor, určite neklikajte na Dobrý článok niekde blízko.

Judita Vargová

Judita Vargová

Bloger 
  • Počet článkov:  75
  •  | 
  • Páči sa:  1x

povolanie: hĺbač. v živote sa spolieham na logiku a princípy- platia rovnako pre dobrých aj zlých, pre výnimočných aj pravidelných, napísaných aj strojcov svojho osudu- záruka správnosti. záleží mi opísať vec pravým menom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu