reklama

Ako do vyfantazírovaného príbehu zakomponovať reálne žijúce osoby

Keď prečítam nejakú zrozumiteľnú myšlienku, automaticky sa mi v mysli generujú mnohé spôsoby, príklady, ako by sa tá funkcionalita dala aplikovať v praxi. Obvykle po prečítaní odstavca mám oči stĺpkom, môže sa mi driemať. Neznášam

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

čítať a neznášam pracovať s počítačom. Keď ma niekto prinúti čítať a ešte k tomu z monitora/displeja, nech sa bojí, že mu to spočítam... Naštvalo ma, že nielen politická mizéria, ale ani na školstvo sa nedá spoľahnúť, ani o zdravotníctvo sa nedá oprieť – to je dobre, lebo čím som naštvanejšia, tým lepšie sa sústredím na to, čo robím (u ľudí to býva opačne). Takže pokiaľ ma niekto nechce naštvať, nech to len urobí – keby sa ma snažil niekto naštvať zámerne, vysielal by zvláštne vibrácie, ktoré by som okamžite zachytila a nič by som si z neho nerobila.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kde bolo, tam bolo, na samom konci civilizovaného sveta žil jeden dospievajúci, ktorý si prečítal pár mojich blogov, tých z obdobia, keď som sa vedela (dovtedy) najsamlepšie sústrediť, najväčšmi ho upútali výroky ako Neprečíta to nikto okrem toho, kto myslí rovnako ako ten, kto to napísal; alebo Uvedomujem si kategórie každého slova, ktoré čítam, nielen gramatické. Uveril pravdivosti týchto výrokov. Pri týchto sa dá vylúčiť či potvrdiť ich pravdivosť. Pochválila som sa aj iným úspechom. Keď niekto rozlúskne Jánovo Zjavenie, nejaká vražda novinára by preňho mala byť peříčko. Pochopiteľne, na patentový úrad sa s rozlúsknutím hádanky, nech by bola akokoľvek uchvacujúca, nechodí. Že si mladý muž na mojom článku postavil samovražedný plán, si v kolónke „životné úspechy“ uvádzať nebudem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(tento mladý muž o mne vedel snáď aj to, akej farby nohavičky mám na sebe, ale keďže si to zobral do hrobu, tak mi to nevadí – pre úplnosť informácie: ak sa mám ako žena vyjadriť o Kuciakovi ako o mužovi, nie je môj typ; so Svätou stolicou som v minulosti nekonzultovala svoje zamýšľané príspevky, keby som mala tisíce a milióny sledovateľov, to by bola druhá vec)

Ďalší úkaz, ktorý si Kuciak mohol všimnúť: aj keď bez puncu makačky a uvedomujem si, že psychológia nie je exaktná veda, za kratší čas dosahujem podobný výsledok ako novinárski pátrači, navyše relatívne bezpečne, nakoľko žiadne zdroje uvádzať nemusím – Fico, pravdaže, mal zoznam nepohodlných novinárov dávno pred Vlastnou hlavou, to sa však nedá tvrdiť o zvyšku sveta, ktorý so Slovenskom toho veľa riešiť nezvykne, áno, pri Kuciakovej vražde sa spomínajú aj entity zo zahraničia... Čím je systém zložitejší, komplikovanejší, tým je menej bezpečný. Nie som zberač ako novinári, špecializujem sa na čo najefektívnejšie využitie toho, čo je poruke, a sledujem skôr bezpečnosť, aj keby to páchlo stredovekom (v stredoveku sa nerozlišovali priame a nepriame dôkazy, dôkaz bol dôkaz a aj keď sa politika robila bez novinárov, prežili sme).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ján Kuciak sa dohodol s chlapíkom, ktorý sa neskôr stal jeho najlepším priateľom, lebo je veľká úľava stretnúť niekoho, pred kým sa netreba tváriť ako neškodný, a síce na tom, že hoci vie hekovať, už to nerobí, to robil len na začiatku, kým si vytvoril šablóny (prepojenia)... Chlapík neveriacky nadhodil, či to znamená čestné slovo, a príchod do portálu s otrasným vizuálom bol spečatený... Nie je nič zlé na tom pre najlepšieho priateľa zohnať niekoho, kto sa oňho postará, nerobil by to, keby si nemyslel, že je to potrebné. (Kuciak vraj nebol vydierateľný – k tomu sa dá podotknúť len toľko, že keby mal na Kuciaka špinu každý, kto mal za ušami, súhrn Kuciakových článkov by nedosahoval počet 14×10)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kuciak bol v pohotovosti, odkedy naňho Kočner verbálne zaútočil. Začiatkom predposledného mesiaca minulého roku prichytil Kuciak pri čine osobu stojacu na prahu plánovania jeho vraždy, nastavil jej druhé líce, osobu podrobne charakterizoval tak, aby si ju nebolo možné zameniť s inou osobou, príbuzný jeho kolegyne asi nebol. Osobu pomerne rýchle prekukol, o čo jej ide, mohol to uhrať do autu, robiť sa sprostý, ale keby nebol priznal, že on je ten, kto je „nebezpečný“, hľadali-pátrali by ďalej a zabili by voľakoho iného... (páchateľ už vtedy vedel, že existujú isté články, ktoré niekto napísal, keďže boli napísané, a niekto sa k nim ako autor hlási, ale že ten, kto sa k článkom ako autor hlási, a ten, kto ich napísal, je jedna a tá istá osoba, páchateľ odhalil až pomocou divadielka a osobou) Tiež keď Kuciak identifikoval konkrétneho človeka, ktorý sa na tomto komplote organizačne podieľal, mohol ho chytiť a podrezať, neurobil to. V priebehu niekoľkých hodín(?) Kuciak vytvoril scenár, ktorý sa mal odohrávať mesiace bez Kuciakovho neskoršieho zásahu do procesu, udivujúce, keďže Kuciak nebol psychopat, ale i tak ho muselo osvietiť, lebo tá rýchlosť je šialená, navyše mu to vyšlo s veľkým úspechom. Bolo by smutné, keby Kuciak žil bez toho, aby sa prejavil taký, aký bol, našťastie ho obišlo byť ako Superman bez modro-červeného plášťa. Nie je neobvyklé, keď sa obeť snaží nasmerovať pozostalých k páchateľovi – nebolo by múdre nechávať na poslednú chvíľu – bodaj by Daphne mala taký plán! Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Kuciakov plán nebol primeraný okolnostiam.

 Vymyslené to bolo asi takto: podobne ako jeho svätý menovec vypchal opis „vatou“ (povrchní si myslia, že svätý je zato svätý, že by nikdy opis vatou nevypchal, ale mýlia sa, svätý je svätým pre iné); pri osobe, ktorá ho skúšala ako diabol a ešte aj niečo recitovala, použil výraz „čorkár“ a pri prirovnávaní (z milióna možností si vybral práve tú) vytiahol spisovné slovo „dlaždica“. Frekvencia „čorkár-a“ je nízka, má silnú konkurenciu, tých synoným pre zlodeja je aspoň 10; kúpeľne sa u nás „dlaždičkujú“ sporadicky, väčšina Slovákov si steny jednoducho kachličkuje. Skrátka normálny človek by osobu označil skôr za zlodeja a kvôli hre na intelektuála by slovník slovenského jazyka neotváral. Krajmer nebol až tak duchovne založený, aby správu interpretoval dôkladne (osoba nie je zlodej a to, čo hľadáte, lebo bez toho ste v čudu, nie je spojené s keramikou), zistil na mieste činu, že Kuciak by neukrýval dôležité veci vo svojom dome, kde keby ich polícia našla, zobrala by ich na zničenie, to predsa o Kuciakovi vedel každý, kto ho pozná... Ak Kuciak na Krajmera nemal nič kompromitujúce, tak ho ale dokázal presvedčiť, že áno.

Treba uviesť do pozornosti i Kuciakovu objednávku Ak ma chcete zabiť, urobte to u mňa doma- Kupodivu ich to neodradilo: na Kuciaka strieľal rozhodne niekto, kto nemá na internete kopu videí, na ktorých sa črtá jeho silueta, ktorú je možné porovnať so siluetou podozrivého z Veľkej Mače – tejto požiadavke zodpovedá veľa ľudí, dosť ľudí (nemyslím ľudí ako ukážkový príklad ľudskosti v každom ohľade) je aj takých, ktorí by pána ako Kuciak dokázali prechytračiť, ale tých už nie je toľko, aby jeden dospelý, keby išiel jeden po druhom doradu, nezistil do svojej staroby, ktorý z nich má Kuciakovu vraždu na svedomí – keby nerobil nič iné. (Kuciak toho vedel celkom dosť, ale koľko má času, by mu len veštica prezradila)

Miesto zahladenia stôp teda Krajmer šliapol vedľa, hneď si naňho Kuciakovi kolegovia posvietili a nebolo vôbec ťažké spochybniť majetkové pomery u Krajmerovcov v ich čistote. Krajmer to však nevzdáva. Hľadá zámienky, aby si v redakcii aktualít mohol odskočiť, požaduje cez sprostredkovateľa keď už nie všetky Kuciakove infožiadosti, tak aspoň zoznam ich adresátov, aby sa zozbierali po úradoch, aby boli vychýreným odborníkom preskúmané bez výnimky a straty za účelom vytipovať/vyselektovať údaje, ktoré páchateľ nevyhnutne potreboval, vyhodnotiť variácie ich kombinácií bla bla. Krajmera by do redakcie aktualít nevpustili a keby ho vpustili, nespustili by ho z očí. Korektne spracovať Kuciakove žiadosti Krajmer nikdy nemal v úmysle. Vtip je v tom, že Krajmer netuší, že Kuciakova správa bola pre mňa – Kuciak nebol také hovädo, aby ma posielal niečo hľadať na mužský záchod resp. na záchod všeobecne, ak nemajú v aktualitách oddelené mužské a ženské. Sprincípu. Kuciak by si vybral ako schránku pre niečo dôležité predmet, ktorý by sa príliš nezdeformoval zásahom projektilu, požiar i potopu by „prežil“ a seizmická aktivita by naňho bola krátka. (raz je darmo, akokoľvek sa budete snažiť, myslieť ako stratég sa nedá naučiť...)

Keďže polícia si robí robotu, ako si ju robí, Kočner nikdy nemusel vysvetľovať, odkiaľ vedel, že Kuciak nie je jedináčik, ba aj keby ho prinútili odkryť zdroj, uviedol by, že zo sociálnej siete – tej istej, kde z príspevkov jasne vyplýva, že Kuciak nie je taký pisálek, za akého ho Kočner označil – a ľavou zadnou by sa vyhol testu IQ, ktorý by odhalil, či naozaj je Kočner taký idiot, keby ho podstúpil. (z hľadiska primeranosti postupu nezáleží na tom, s akým výsledkom by Kočnerov IQ test dopadol)

Aby bol vyfantazírovaný príbeh s reálnymi osobami kompletný, Mečiar neznáša Fica, Kuciakova vražda uškodila Ficovi; Mečiar nenávidí Vagoviča, označil ho za darebáka, ani jemu Kuciakova vražda neprospela,..

Bolo by pekné, keby som vedela, ako mal Kuciak poistené, že niekedy jeho správu že :O budem čítať, ale neviem to. Keby z Kuciakovej vraždy zišlo pre ne/priazeň osudu, počasia alebo iného faktora, nestalo by sa nič: Krajmer by neprišiel do Kuciakovej kúpeľne a ja by som nezistila, že Slovensko má o stratéga menej. Kuciakov ksicht na každej eurominci razenej pre Slovenskú republiku by bola dobrá pomsta za to, že ho exkomunikovali, hoci ak niekomu robil škodu, tak len tomu, kto prvý robil škodu. (európsky orgán prekročil právomoci a pošliapal našu národnú hrdosť takým spôsobom, že sa nedá zabudnúť a ak sa dá odpustiť, určite sa nadá tváriť, že sa nestalo – iba preto, že som mala iba tušenie, kým som nemala rukolapný dôkaz) Ak hľadáte vinníka, že mal Kuciak tajomstvá, pozrite sa na Brusel. (čudovala by som sa, keby sa niekto po Kuciakovej vražde odvážil sa otvorene prihlásiť, že je polovičný, lebo by asi bolo schodnejšie zniesť ho zo sveta než meniť kvôli nemu zákon: ako by sa vám páčilo, keby vám zviazali ruky, nohy a hodili vás do vody? to je ten pocit, keď polovičnému ponúkate ľudské práva... pri Filipíncovi by sa dalo ešte oponovať, že keby nedával pozor, nedíval by sa pred seba, narazil by do stĺpu vereného osvetlenia a to by jeho mozgový orgán nevydržal, zabilo by ho to, ale pri Kuciakovi je to jasná hanba do celého sveta: zomrel /predčasne ako sa hovorí/, pretože bol iný)

Nedá sa povedať, že by mi vadilo nosenie odznakov # v rámci novinárskej obce, aj keď som bola modrá, zelená, fialová pri pohľade na obraz niekoho, kto vyzerá ako ja a je mŕtvy ešte k tomu z iniciatívy niekoho iného. Skôr mi vadila nemožnosť delegovať starosť s Kuciakovou vraždou na niekoho podkutejšieho v tom, čo treba, keď si slušáci a im podobní nedali dohovoriť, že by bolo lepšie, keby sedeli miesto pochodovania po uliciach doma. (mala som aj krízu pri riešení Kuciakovej vraždy, musela som si sama so sebou vyriešiť, keby som našla toho, kto to urobil, skôr než polícia, či ho nechám v jednom kuse)

Kuciakovi verím tak, ako on veril mne. A vidí sa mi, že mal Kuciak ešte jedno eso.

Slovenskí banditi sa trestným oznámením hrozili už viackrát, snáď by teda nechceli odo mňa, aby som niečo také brala vážne... V. môže R-ovi poslať k narodeninám kyticu (kvetov, nie granátov) na znak úprimnej lásky.

Úhrnom, správa v troch úrovniach: prvá úroveň = pomenovanie osoby – mala zabezpečiť posunutie správy tomu, komu správa nemohla nič nehovoriť, to je druhá úroveň, tretia úroveň nastupuje po tom, ako sa ten, komu správa bola posunutá, zariadil podľa toho, čo mu nemohlo nič nehovoriť, pričom je úloha informačného oneskorenia (čas medzi tým, čo sa stalo, a momentom, keď sa o tom zvestuje) zásadná, lebo faktor druhej úrovne sa mohol zariaďovať až po – Každá ďalšia úroveň vie viac než predchádzajúca/predchádzajúce. (uvažoval ten na druhej o nejakých úrovniach?) Je to niečo, čo nevidíte každý deň, ak tak skôr vo filme než v reálnom živote, keď to porovnám, zatmenie slnka nevidia len slepí, ale vidieť toto sám od seba, rarita.

Vynechajme Kuciakovho šéfa s plastickým ksichtom, ktorému keby čokoľvek povedal, bolo by to na ňom vidno (ľudia s plastickým ksichtom nie sú dobrí dôverníci, pravdaže, keby ma niekto z nich presviedčal, že priateľov má kopu, to mu neviem vyvrátiť), áno, práve som uviedla, že ak sa Vagovič snaží o kamennú tvár, tak má riadny zmysel pre humor. Ale nebolo by príjemné tým, ktorí sa zhromažďovali, slušákom a im podobným vypovedať o tomto? Každý sa môže opýtať sám seba, či poslednú úroveň by skrýval pred svetom, keby Kuciak správu formuloval pre toho-ktorého z vás tak, že nikto iný by ju... Nikdy ma netrápilo, čo je príjemné a čo nie, len to, čo je správne. Toto asi zavážilo, keď sa Kuciak rozhodoval, komu dať dôveru, či sa ulica viac stará o uspokojenie svojich záujmov alebo o to byť autoritou vnímaní ako spoľahliví. Myslím, že Lajčák sa bude veľmi hanbiť za svoje schopnosti, keď sa s týmto bude oboznamovať...

Je nepravdepodobné, že by Ján Kuciak zomrel preto, že pracoval ako novinár, s najväčšou pravdepodobnosťou zomrel preto, že nebol klasický novinár. (periodista? no era, estaba) Ak budú bastardi dostatočne zosmiešnení ukázaním, že Kuciakova vražda je asi najväčšia blbosť, akú kto kedy urobil, už by sa nič podobné nemuselo zopakovať – to by som povedala, že je Kuciakov závet, isteže by Kuciak závet neriešil s notárom, takého notára, ktorý netuší, v akom bugatti sa vyváža/l Bašternák, nepoznám. Keby nám zabili novinára, jedného z desiatok, stoviek, ak nie viac, ani by som neprešla okolo. (ohromne inteligentný národ, keď od začiatku pri tom prešľapujem ako kocúr v plevách) V tomto prípade chcem do poslednej bodky vedieť, čo je za tým, a túto víziu by si mal osvojiť každý, kto žije v tejto krajine.

 Niekto by mal povedať Ficovi a jemu podobným pri reagovaní na výhybku túto vetu: ja som sa nepýtal, čo by uviedol ten, kto je nevinný, mňa zaujíma, čo si o tom myslíte vy-

Kuciakovu vraždu beriem osobne, preto je článok radený v takej kategórii. A zámer je aj v tom skončiť to tam, kde sa to začalo.

Judita Vargová

Judita Vargová

Bloger 
  • Počet článkov:  75
  •  | 
  • Páči sa:  1x

povolanie: hĺbač. v živote sa spolieham na logiku a princípy- platia rovnako pre dobrých aj zlých, pre výnimočných aj pravidelných, napísaných aj strojcov svojho osudu- záruka správnosti. záleží mi opísať vec pravým menom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu